Nová analýza ukazuje, ktorí europoslanci kopú za proruský tábor v EP. Medzi nimi je až 5 Slovákov

Podľa portálu EUobserver koncom septembra britský politik a bývalý europoslanec Nathan Gill priznal vinu za prijímanie úplatkov od ruského sprostredkovateľa Olega Vološyna. V rokoch 2018 až 2019 mu mal podľa portálu minimálne osemkrát dávať pokyny, aby v Európskom parlamente vystupoval proti Ukrajine, šíril dezinformácie či organizoval pro-ruské podujatia.

Gill pôsobil za Reform UK, stranu, ktorá dnes vedie britské prieskumy. Jeho odchod zo scény však neznamenal oslabenie proruských tendencií v europarlamente. Po odchode britských poslancov v roku 2020 síce tento blok stratil časť svojho hlasu, no v pléne zostal viditeľný.

Počas deviateho mandátu (2019 – 2024) sa v každom hlasovaní našla skupina poslancov, ktorí konzistentne odmietali rezolúcie odsudzujúce Moskvu alebo podporujúce Ukrajinu. Najvýraznejšou postavou bola Tatjana Ždanoka, ktorú Lotyšsko vyšetruje pre podozrenia z kontaktov na ruskú tajnú službu FSB.

V novom europarlamente odpor voči rezolúciám týkajúcim sa Ruska narástol takmer dvojnásobne. Podľa EUobserver teraz proti hlasuje približne 84 poslancov, ďalších 62 sa zdržalo.

Nové frakcie a posun k radikalizácii

Voľby v júni 2024 priniesli výrazný posun doprava a vznik dvoch nových frakcií – Patriots for Europe (PfE) a Europe of Sovereign Nations (ESN). Práve v týchto okrajoch sa koncentrujú najvýraznejšie proruské postoje. Rovnako to platí aj pre nezačlenených poslancov – tí podporili len jednu zo 14 analyzovaných rezolúcií.

Medzi najvýraznejšie delegácie s proruskou orientáciou patrí nemecká strana BSW, ktorej rétorika v téme vojny často zodpovedá postojom krajne pravicovej AfD. Takmer každý jej hlas v sledovaných rezolúciách bol „proti“ alebo „zdržaný“.

Najsilnejšie proruské bloky však tvoria väčšie a disciplinovane hlasujúce strany – francúzske Rassemblement National, nemecká AfD, maďarský Fidesz a talianske Hnutie piatich hviezd. Vďaka početným delegáciám formujú hlavný odpor voči dokumentom podporujúcim Kyjev.

Slovenskí europoslanci: Prudký obrat k odmietaniu rezolúcií

Podľa EUobserver patrí slovenská delegácia medzi tie, ktoré zaznamenali najväčší posun smerom k odmietaniu rezolúcií súvisiacich s Ruskom. SMER-SD, ktorý posilnil z dvoch na päť mandátov, „odmietol takmer každú rezolúciu týkajúcu sa Ruska – 12 z 14“.

Najvýraznejšou slovenskou postavou v hodnotení proruských poslancov je Milan Uhrík, predseda hnutia Republika a podpredseda frakcie ESN. V komentároch pre Novaya Gazeta Europe vysvetľoval svoje hlasovania tým, že EÚ podľa neho uplatňuje „dvojité štandardy“ a že tí, ktorí odsudzujú Moskvu, „zostávajú slepí voči brutálnejším činom Západu alebo jeho spojencov“.

V lete absolvoval návštevu Bieloruska, kde tamojšie médiá citovali jeho slová, že krajina je „čistejšia než Brusel“.

V rebríčku sa objavuje aj jeho stranícky kolega Milan Mazurek. Ako novozvolený poslanec má za sebou sériu kontroverzných výrokov a jeho hlasovania sa radia medzi najspoľahlivejšie hlasy odmietajúce podporu Ukrajine.

Medzi proruské hlasy patria aj traja europoslanci zo SMER-SD – Judita Laššáková, Erik Kaliňák, pričom najvýraznejším je Ľuboš Blaha. EUobserver uvádza, že Blaha od svojho zvolenia dva razy navštívil Rusko a stretol sa aj s riaditeľom ruskej zahraničnej rozviedky Sergejom Naryškinom.

Politické pozadie: Radikáli nenariaďujú smer, ale menia atmosféru

Aj keď väčšinu hlasovaní naďalej ovláda hlavný politický stred, rastúci počet radikálnych poslancov zvyšuje priestor pre proruské naratívy. EUobserver upozorňuje, že ich prítomnosť „rozširuje možnosti Kremľa pre získavanie sympatizujúcich spojencov“.

Európsky parlament tak zostáva formálne jednotný v podpore Ukrajiny, no súčasné hlasovania ukazujú, že odpor voči tejto línii rastie – a slovenskí europoslanci zohrávajú v tejto dynamike viditeľnú úlohu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie