Novela ústavy vzbudzuje obavy: Benátska komisia varuje pred ohrozením záväzkov Slovenska

Návrh novely Ústavy Slovenskej republiky, o ktorom sa má rozhodovať v Národnej rade, zaujal aj Benátsku komisiu – poradný orgán Rady Európy. Vo svojom stanovisku upozornila, že prijatie navrhovaných zmien by mohlo viesť k oslabeniu rešpektovania medzinárodných záväzkov Slovenska.

Podľa komisie by štát získal možnosť svojvoľne rozhodovať, ktoré medzinárodné zmluvy či rozsudky európskych súdov bude rešpektovať.

Použitie nejasných pojmov ako ‚národná identita‘ či ‚kultúrno-etické otázky‘ vytvára významné riziko nepredvídateľného a rozšíreného výkladu v praxi, uviedla komisia. Takáto miera neurčitosti by podľa nej mohla spôsobiť, že orgány štátu budú tieto pojmy interpretovať arbitrárne a nekonzistentne, čo by vyústilo do právnej neistoty.

Obavy Benátskej komisie potvrdzuje aj skupina rešpektovaných slovenských právnikov, medzi nimi bývalí sudcovia Ústavného súdu. Už v júni upozorňovali, že novela môže oslabiť ochranu ľudských práv a dostať sa do konfliktu s princípom prednosti európskeho práva. Ako pripomenuli Aktuality.sk, experti tiež varujú pred rizikom diskriminačných zásahov do práv menšín a rodičovských práv v oblasti vzdelávania.

Reakcia vlády

Úrad vlády SR reagoval tlačovou správou, v ktorej zdôraznil, že stanovisko Benátskej komisie nekonštatuje priamy rozpor s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd ani s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa vlády novela posilňuje ochranu tradičných hodnôt a národnej identity a je výsledkom širokého politického konsenzu.

„Skutočnosť, že návrh podporuje aj časť opozície, dokazuje, že ide o výsledok širokého politického konsenzu,“ uvádza sa v stanovisku úradu. Vláda pripomenula, že návrh prešiel štandardným legislatívnym procesom, do ktorého sa verejnosť aktívne zapojila. Celkovo uplatnila verejnosť a mimovládne organizácie spolu 72 pripomienok (z celkového počtu 117 pripomienok), čo je väčšina všetkých uplatnených pripomienok.

Podľa septembrového prieskumu verejnej mienky podporuje zakotvenie hodnôt v oblastiach rodiny, pohlavia a suverenity do ústavy takmer 80 percent obyvateľov. Vláda preto tvrdí, že novela odráža nielen politickú, ale aj spoločenskú podporu.

Sporné oblasti

Medzi najdiskutovanejšie ustanovenia patrí zákaz surogátneho materstva. Podľa vlády nie je v rozpore s európskymi štandardmi, keďže Európsky súd pre ľudské práva zatiaľ nerozhodoval o žiadnom prípade, ktorý by sa priamo týkal Slovenska. Úrad vlády pripomenul, že právny poriadok už dnes garantuje zohľadňovanie najlepšieho záujmu dieťaťa.

Benátska komisia však upozorňuje, že novela môže v praxi priniesť zásahy do rodičovských práv, napríklad pri rozhodovaní o účasti detí na vzdelávacích aktivitách, ako je sexuálna výchova. Kritici varujú, že posilnenie práv rodičov odmietnuť tieto aktivity by mohlo obmedziť prístup detí k vzdelaniu.

Otázky vyvoláva aj téma rodovej identity. Vláda zdôrazňuje, že novela vychádza z biologického chápania pohlavia a je v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Odkazuje pritom na rozsudok vo veci Y proti Francúzsku z roku 2023, v ktorom súd rozhodol, že uznanie tretieho pohlavia je výlučne vnútroštátnou otázkou.

Budúcnosť medzi suverenitou a európskym právom

Diskusia o ústavnej novele odhaľuje zásadný spor medzi dôrazom na národnú identitu a potrebou zachovať stabilitu v európskom právnom priestore. Vláda trvá na tom, že návrh posilňuje demokraciu a sebaurčenie, zatiaľ čo Benátska komisia a právnická obec upozorňujú na hrozbu právnej neistoty a možného konfliktu s medzinárodnými záväzkami.

Hlasovanie v Národnej rade SR, ktoré sa má uskutočniť dnes, tak nebude len vnútropolitickým rozhodnutím. Bude to aj signál o tom, akú cestu si Slovensko vyberie – či uprednostní ústavné zakotvenie suverenity, alebo hľadanie kompromisu, ktorý spojí národné priority s rešpektovaním európskeho a medzinárodného práva.

Čítaj viac z kategórie: Politika