Vedci objavili nové druhy pavúkov v oceánskych hlbinách. Prekvapili unikátnym spôsobom prežitia

Vedci objavili tri úplne nové druhy morských pavúkov tisíce metrov pod hladinou oceánu. Tieto neobvyklé stvorenia dokázali premeniť jeden z najnebezpečnejších skleníkových plynov na svoju každodennú stravu. Žijú v prostredí, kde nikdy nevideli slnečné svetlo a kde sa zdalo, že život je takmer nemožný.

Namiesto lovenia koristi, ako ich pozemskí príbuzní, sa rozhodli pre úplne iný spôsob života. Stali sa farmármi, ktorí pestujú baktérie priamo na svojich telách a potom si na nich pochutnávajú. Tento objav mení naše chápanie toho, ako funguje život v extrémnych podmienkach. Informuje o tom web CNN aj štúdia uverejnená na portáli PNAS. 

Metán ako základ oceánskeho menu

V hlbinách západoamerického pobrežia, kde slnečný lúč nikdy nedosiahne, vznikajú zo dna oceánu bubliny metánu. Tento plyn, ktorý na súši poznáme ako jedného z hlavných vinníkov globálneho otepľovania, sa tu stáva základom unikátneho ekosystému. Morské pavúky z rodu Sericosura dokázali využiť tento zdanlivo nebezpečný zdroj energie úplne inak.

Shana Goffredi, profesorka biológie z kalifornskej Occidental College, ktorá výskum viedla, vysvetľuje tento proces jednoducho: „Rovnako ako ty si ráno zješ vajíčka na raňajky, morský pavúk si olizuje povrch svojho tela a zožerie všetky tie baktérie pre výživu.“ Tento spôsob stravovania nebol u morských pavúkov nikdy predtým pozorovaný.

Baktérie, ktoré si na pavúkoch našli domov, fungujú ako malé chemické továrne. Berú metán a kyslík z okolia a menia ich na cukry a tuky, ktoré pavúky potrebujú na prežitie. Je to dokonalý príklad symbiózy – baktérie dostávajú bezpečné miesto na život a pavúky získavajú potravu bez nutnosti loviť.

Chemická energia nahrádza slnečné lúče

Hĺbka oceánu, kde tieto pavúky žijú, je miestom, kde sa pravidlá života úplne menia. Zatiaľ čo na povrchu všetko závisí od slnečnej energie, tu sa organizmy naučili využívať chemické reakcie na získanie energie potrebnej na život.

Morská biologička Nicole Dubilier z nemeckého Inštitútu Max Planck vysvetľuje celý proces. Keď sa morský život dostane na dno oceánu a začne sa rozkladať, uvoľňuje metán. Ten uniká cez trhliny v sedimentoch ako bubliny. Baktérie tento plyn využívajú ako zdroj energie, ale potrebujú zostať blízko k týmto bublinám. Preto si našli dokonalých partnerov v morských pavúkoch.

Títo osemnohí obyvatelia morského dna im poskytujú nielen domov, ale aj transport po oceánskom dne. Vedci zistili zaujímavý fakt – 80 percent baktérií na pavúkoch skončí ako jedlo, ale zostávajúcich 20 percent stačí na to, aby sa populácia udržala a rozmnožovala. „Toto je skutočná krása symbiózy medzi týmito dvoma,“ hovorí Dubilierová. „Baktérie dostávajú ten dokonalý kompromis so všetkým, čo potrebujú.“

Rodinný biznis s neobvyklým rozmnožovaním

Novoobjavené pavúky z rodu Sericosura sú priezračné a merajú iba asi jeden centimeter na dĺžku. Napriek svojej malej veľkosti majú fascinujúci spôsob rozmnožovania. Ten zabezpečuje, že ich potomstvo začne so správnou stravou už od narodenia.

Samičky vystrekujú stovky vajíčok zo svojich kolien – áno, správne počuješ, zo svojich kolien. Samčeky potom tieto vajíčka zbierajú do vrecovitých balíčkov. Tie si nosia okolo nôh ako náramky. Keď sa vajíčka vyliahnu, baktérie žijúce na otcovi sa automaticky pripoja k mladým pavúčikom. Tým im poskytnú okamžitý zdroj potravy.

Tento spôsob prenosu mikróbov medzi generáciami by mohol vedcom pomôcť lepšie pochopiť, ako sa prenášajú prospešné baktérie medzi ľuďmi. Napríklad ako matky odovzdávajú črevné baktérie svojim novorodencom.

Malí hrdinovia s obrovským vplyvom

Aj keď sa tieto malé stvorenia môžu zdať zanedbateľné v porovnaní s obrovským oceánom, ich úloha je oveľa významnejšia. Tieto pavúky a ich bakteriálni partneri môžu hrať kľúčovú úlohu pri zabránení úniku metánu do atmosféry. Tam by prispel k zhoršovaniu klimatických zmien.

Každý z troch nových druhov vedci našli v inej oblasti pri pobreží južnej Kalifornie a Aljašky. To naznačuje, že tieto populácie sú veľmi lokalizované. Tento fakt má dôležité dôsledky pre ochranu oceánov, obzvlášť keď uvažujeme o ťažbe nerastných surovín na morskom dne.

„Ľudia majú tendenciu myslieť si o hlbinách oceánu ako o akomsi homogénnom ekosystéme, ale to nie je pravda,“ upozorňuje Goffrediová. „Je tam veľa biodiverzity podľa regiónov a zvieratá sú veľmi lokalizované na špecifické biotopy na morskom dne. Musíme byť veľmi opatrní, ak sa rozhodneme využívať morské dno na ťažbu.“

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti