NOVÝ PRIESKUM: PS na vrchole, SNS vypadáva z parlamentu. Jedna strana je jazýčkom na váhach
- Najnovší prieskum AKO pre JOJ 24 ukazuje jasný náskok PS, prepad SNS a veľa nerozhodnutých
- Výsledky naznačujú tesný boj o povolebnú väčšinu
- Najnovší prieskum AKO pre JOJ 24 ukazuje jasný náskok PS, prepad SNS a veľa nerozhodnutých
- Výsledky naznačujú tesný boj o povolebnú väčšinu
Najnovší exkluzívny prieskum agentúry AKO pre JOJ 24 odhaľuje, ako by vyzerali parlamentné voľby, keby sa konali v polovici novembra. Dáta ukazujú nielen jasného lídra, ale aj výrazný pokles Slovenskej národnej strany, prekvapivý návrat Demokratov nad hranicu zvoliteľnosti a mimoriadne silný blok nerozhodnutých voličov.
Informovali o tom noviny.sk, pričom zber dát prebehol medzi 11. a 18. novembrom 2025 na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov.
Veľký podiel nerozhodnutých
Prieskum zároveň upozorňuje, že voliť by v čase merania nešlo až 12,5 percenta opýtaných, 19,8 percenta nevedelo, koho by si vybralo, a 4,3 percenta odmietlo odpovedať. Rozhodnutých bolo len 63,4 percenta oprávnených voličov, čo naznačuje veľmi nestabilnú situáciu, v ktorej môže aj malé preskupenie názorov výrazne zmeniť výsledok.

Práve takto vysoký podiel nerozhodnutých je podľa analytikov kľúčový — ide o voličov, ktorí síce sledujú politiku, no zatiaľ sa nevedia stotožniť s ponukou strán alebo čakajú na ďalší vývoj. V minulosti práve táto skupina často rozhodla o tom, či voľby dopadli podľa očakávaní alebo priniesli nečakané prekvapenia.
Medzi rozhodnutými respondentmi najviac podporovali Progresívne Slovensko, ktoré by získalo 23,3 percenta hlasov. Druhý najsilnejší subjekt by bol Smer-SD so 17,1 percenta a na treťom mieste by sa umiestnil Hlas-SD s podporou 10,4 percenta. Štvrté miesto by patrilo Hnutiu Slovensko, ktoré by získalo 8,2 percenta, tesne nasledované SaS so 7,5 percenta.
Republika by dosiahla 6,9 percenta, KDH 6,5 percenta a do parlamentu by sa dostali aj Demokrati s 5,3 percenta. Slovenská národná strana by sa so 4,6 percenta do Národnej rady SR nedostala. Pod hranicou zvoliteľnosti zostávajú aj Maďarská aliancia s 3,4 percenta, Sme rodina s tromi percentami či Právo na pravdu s 2,5 percenta. Menšie subjekty ako Strana vidieka, KSS, ĽSNS, Zdravý rozum či SHO sa pohybujú pod polpercentom.

Ako by vyzeral parlament
Pri prepočte mandátov len zo strán, ktoré by sa do parlamentu dostali, by bolo rozloženie síl nasledovné. Progresívne Slovensko by obsadilo 41 kresiel, SaS trinásť, KDH dvanásť, Hnutie Slovensko pätnásť a Demokrati deväť. Súčasná koalícia by naopak stratila dôležitú oporu, keďže SNS by ostala pred bránami parlamentu.
Smer-SD by mal tridsať mandátov, Hlas-SD osemnásť. Ani po pripočítaní dvanástich mandátov Republiky by táto trojica nedosiahla parlamentnú väčšinu. Opozičný tábor by tak disponoval spolu 75 mandátmi a Hnutie Slovensko by sa stalo kľúčovým povolebným hráčom, keďže jeho podpora by bola rozhodujúca pre oba bloky.

Prieskum zároveň ukazuje výrazné rozdiely medzi voličmi. Muži vyššie deklarovali podporu Republiky ako ženy. Obe pohlavia však preferovali Progresívne Slovensko, ktoré sa ocitlo na vrchole rebríčka. Mladí voliči sa prikláňali k PS, starší voliči opäť najviac k Smeru.
Výrazné rozdiely sú viditeľné aj vo vzdelanostných skupinách – PS dominuje medzi vysokoškolsky vzdelanými, Smer medzi stredoškolákmi. Geograficky naďalej platí, že Smer má najsilnejšie pozície na východe, zatiaľ čo PS vedie v Bratislave a západných regiónoch Slovenska.
Kľúčový hráč volieb
Z výsledkov tak vyplýva jasný trend: ak by sa voľby konali dnes, vyhralo by ich Progresívne Slovensko s pohodlným náskokom. Súčasná koalícia by stratila väčšinu, a karty by do veľkej miery rozdávali menšie strany — najmä Hnutie Slovensko, ktoré by sa po voľbách ocitlo v jedinečnej pozícii jazýčka na váhach. Tento trend môže pokračovať, ak sa nerozhodnutí voliči čo i len mierne priklonia k opozícii alebo naopak k vládnym stranám.
Najväčšou premennou však zostáva fakt, že veľká časť Slovákov stále nevie, koho voliť. Práve oni môžu v najbližších mesiacoch určiť, či Slovensko čaká zásadná politická zmena, alebo sa politická mapa poskladá celkom inak. Ich rozhodnutie bude pravdepodobne kľúčovým momentom celého volebného obdobia.
54 % Slovákov považuje Rusko za bezpečnostnú hrozbu
Len včera sme na našom webe priniesli výsledky ďalšieho prieskumu o tom, ako Slováci vnímajú Rusko. Podľa prieskumu agentúry Focus pre portál 360tka.sk, považovalo Rusko za bezpečnostnú hrozbu 54 percent Slovákov.
Opačný názor zastávalo 42 percent respondentov a ďalšie 4 percentá si nevedeli vybrať. Prieskum, ktorý prebiehal od 13. do 21. októbra na vzorke 1 028 ľudí, zároveň odhalil veľké rozdiely medzi voličmi rôznych strán.
Voliči Progresívneho Slovenska videli v Rusku hrozbu v 82 percentách prípadov, zatiaľ čo medzi priaznivcami Smeru-SD to bol len štvrtinový podiel. U voličov Hlasu-SD označilo Rusko za hrozbu 40 percent ľudí, zatiaľ čo zvyšok si to nemyslel. Podobne vysoký podiel obáv vykázali podporovatelia Hnutia Slovensko, kde až traja zo štyroch odpovedali kladne. Pri KDH považovalo Rusko za hrozbu 76 percent voličov a pri SNS boli odpovede takmer vyrovnané – 49 percent áno, 46 percent nie.
Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy
Zdroje: startitup.sk, 360tka.sk, noviny.sk