NOVÝ PRIESKUM: PS výrazne odskočilo Smeru, vládnym stranám by na väčšinu nestačila ani Republika

Marcový volebný model agentúry NMS Market Research Slovakia priniesol výraznejší pohyb na čele straníckych preferencií. Na prvé miesto sa podľa prieskumu dostalo Progresívne Slovensko so ziskom 21,4 percenta. Oproti februáru si polepšilo o 2,3 percentuálneho bodu. Druhý skončil Smer SD so ziskom 16,7 percenta, pričom v jeho prípade išlo o medzimesačný pokles o 0,9 bodu. Na treťom mieste sa udržalo hnutie Republika s podporou 13,5 percenta.

Za trojicou najsilnejších strán nasledovala skupina strán, medzi ktorými boli rozdiely oveľa tesnejšie. Hlas SD a SaS by získali zhodne po 7,6 percenta. Hnutie Slovensko by dosiahlo 7,1 percenta a Demokrati by sa do parlamentu dostali s podporou 5,1 percenta. Tesne pod hranicou zostalo KDH so ziskom 4,8 percenta. Maďarská aliancia by mala 4,2 percenta a Sme rodina 3,6 percenta. SNS by podľa tohto modelu získala 2,3 percenta. Deklarovaná volebná účasť sa pohybovala na úrovni 59,7 percenta.

Silnejšie PS, slabší Smer a dlhodobý problém koalície

Dôležitý nie je len samotný rebríček strán, ale aj širší obraz, ktorý z dát vyplýva. Politický analytik NMS Market Research Slovakia Mikuláš Hanes upozorňuje, že viaceré kontroverzné kroky vlády nemusia oslabovať len podporu Smeru SD, ale zároveň povzbudzujú voličov opozičných strán. Podľa neho sa opäť ukazuje, že práve Progresívne Slovensko dokáže takúto energiu absorbovať najvýraznejšie, pretože sa profiluje ako hlavný nositeľ odporu voči vládnym zásahom.

Hanes zároveň pripomína, že vládny tábor síce upevňuje svoje jadro, no zároveň aktivizuje aj časť voličov, ktorí by inak mohli zostať pasívni. Podľa jeho analýzy je to viditeľné aj na mandátovom prepočte. PS by malo 41 kresiel, Smer SD 32 a Republika 26. SaS a Hlas SD by mali po 14 mandátov, hnutie Slovensko 13 a Demokrati 10.

Strany súčasnej koalície by ani s Republikou podľa Hanesa už viac ako rok nedosiahli na parlamentnú väčšinu 75 mandátov, zatiaľ čo opozícia sa pohybuje nad hranicou 78 kresiel aj v scenári, že by jednej zo strán okolo piatich percent hlasy prepadli.

Hlasovanie poštou rozdeľuje politické tábory

Druhou výraznou témou prieskumu bola možnosť zrušiť korešpondenčnú voľbu zo zahraničia. Práve táto otázka ukázala výrazný rozdiel medzi koaličnými a opozičnými voličmi. V celej populácii so zrušením tejto možnosti súhlasí 39 percent opýtaných, zatiaľ čo presná polovica je proti. Už tento výsledok naznačuje, že väčšinová podpora pre zrušenie hlasovania poštou v spoločnosti neexistuje.

Najväčší rozdiel sa ukázal pri pohľade na jednotlivé politické tábory. Medzi voličmi koaličných strán podporuje zrušenie korešpondenčnej voľby 68 percent respondentov, no aj v tejto skupine je 22 percent proti. Oveľa jednoznačnejší je postoj opozičných voličov. So zrušením súhlasí len 14 percent z nich a proti je až 82 percent. Prieskum zároveň ukázal, že najvýraznejší nesúhlas prichádza od voličov do 24 rokov. Práve v tejto skupine odmieta zrušenie až 68 percent opýtaných.

Téma, ktorá môže ešte zamiešať kartami

Podľa Mikuláša Hanesa sa aj na tejto otázke ukazuje širší mechanizmus aktuálnej politiky. Téma zrušenia voľby zo zahraničia podľa neho funguje ako ďalší mobilizačný impulz pre opozičný tábor. Opoziční politici sa jej chytili ochotne a dáta podľa analytika naznačujú, že išlo o bezpečný politický ťah. Z pohľadu strán, ktoré chcú osloviť nespokojných a občiansky citlivých voličov, ide o tému s vysokým mobilizačným potenciálom.

Čítaj viac z kategórie: Politika