NOVÝ PRIESKUM: Štvrtina Slovákov by pripustila pripojenie k Rusku, 14 % je jednoznačne za

Téma vojenskej neutrality Slovenska rozdeľuje verejnosť. Kým niektorí ju podporujú bez ohľadu na následky, iní ju striktne odmietajú, najmä ak by mala viesť k zhoršeniu životnej úrovne. Vyplýva to z prieskumu agentúry SCIO, ktorý vznikol v spolupráci s portálom Rozhovory so Šimonom.

Prieskum sa uskutočnil na vzorke 1000 respondentov v dňoch 24. až 30. júna 2025, píše agentúra v tlačovej správe.

Kontroverzné výsledky

Z údajov vyplýva, že rozhodne proti neutralite, ak by znamenala zníženie životnej úrovne, sa vyslovilo 32,5 % respondentov. Naopak, 14,9 % by podporilo neutralitu bez ohľadu na jej ekonomické dôsledky. Väčšina opýtaných sa pohybuje medzi týmito dvoma pólmi – nie sú jednoznačne za ani proti, čo naznačuje neistotu alebo podmienený postoj k tejto téme.

zdroj: Agentúra SCIO

Rozdiely v názoroch sa ukazujú najmä medzi rôznymi spoločenskými a demografickými skupinami. Podľa analytika SCIO Martina Klusa majú k vojenskej neutralite, ale aj k prípadnému pripojeniu Slovenska k Ruskej federácii, odmietavejší postoj najmä muži, obyvatelia miest, vysokoškolsky vzdelaní ľudia a tí, ktorí zarábajú nad národným priemerom. Podľa výsledkov by nesúhlasilo s pripojením k Rusku 69,7 % opýtaných, ale 14,1 % by bolo vyslovene za.

„Prieskum nám odhalil, že pokiaľ ide o perspektívne pripojenie Slovenska k Ruskej federácii, aj vojenskú neutralitu, odmietavejšie stanovisko má viac mužov ako žien, viac občanov miest, oproti vidieku, viac vysokoškolsky vzdelaných, oproti respondentom so základným, resp. učňovským vzdelaním a tiež viac nadpriemerne zarábajúcich, ako tí s príjmom pod národným priemerom,“ vysvetľuje Klus.

Rozdielne názory

Z regionálneho hľadiska sa ako najväčší odporcovia pripojenia Slovenska k Rusku ukázali respondenti zo Žilinského kraja. Zároveň však práve v tomto regióne prieskum zaznamenal najvyššiu podporu vojenskej neutrality.

Podobne reagovali aj dôchodcovia – jednoznačne odmietli možnosť orientácie na Rusko, no zároveň patria k najväčším zástancom neutrality. Naopak, študenti a nezamestnaní boli k tejto alternatíve otvorenejší.

zdroj: Agentúra SCIO

Neutralitu najčastejšie podporujú dôchodcovia a ľudia na rodičovskej alebo materskej dovolenke. Na rozdiel od mladších skupín populácie ju vnímajú skôr ako záruku bezpečnosti než ako politickú slabosť.

Fico: Slovensku by svedčala neutralita

Premiér Robert Fico rozvíril vášne ešte v júni, keď povedal, že Slovensku by svedčala neutralita, o čom sme písali v tomto článku. Predseda vlády uviedol, že v súčasnom období nezmyselného zbrojenia by Slovensku viac pristala neutralita.

Uviedol to v odpovedi na otázku novinára, ktorá sa týkala plánovaného zvyšovania obranných výdavkov v rámci Severoatlantickej aliancie, ktorej je Slovensko členom od roku 2004. Išlo o jeho prvé verejné vyjadrenie na tému neutrality Slovenska. Správu priniesla TASR.

Podľa Fica Európa v prípade konfliktu v Pásme Gazy či napätia medzi Izraelom a Iránom uprednostňuje mierové riešenia a diplomaciu, no v súvislosti s Ukrajinou čoraz častejšie používa jazyk vojny a pripravuje sa na ďalšiu eskaláciu. „Kam nás to chcú zatiahnuť?“ pýta sa Fico s tým, že v tejto situácii by pre Slovensko bola podľa jeho názoru najlepšia neutralita. „Toto rozhodnutie však nie je v mojich rukách,“ dodal.

Kritika z vlastných radov

Nie všetci koaliční partneri sa však s týmto názorom zhodujú. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) považuje verejné úvahy o vojenskej neutralite Slovenska za mimoriadne rizikové. V diskusnej relácii Politika 24 na Joj 24 upozornil, že takéto vyjadrenia môžu ohroziť záujmy krajiny.

Vníma ich ako politickú taktiku strán Smer-SD a SNS, ktorou sa snažia osloviť voličov hnutia Republika. Napriek tomu, že premiéra Roberta Fica (Smer-SD) aj šéfa SNS Andreja Danka považuje za zodpovedných politikov, domnieva sa, že nie všetky ich výroky treba brať doslova.

Z Markízy až na ministerstvo kultúry. Rezort Martiny Šimkovičovej čelí podozreniam z rodinkárstva

„Mňa mrzí, že naši dvaja koaliční partneri majú niekedy až panický strach z hnutia Republika a preto naháňajú niekedy politické body,“ uviedol Drucker v reakcii na otázku o zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Zároveň zdôraznil, že v súkromných rozhovoroch, ktoré s nimi vedie, majú ich postoje často odlišný tón než vo verejnom priestore.

Varoval, že podobné vyjadrenia môžu odradiť veľkých zahraničných investorov, ktorí by sa mohli rozhodnúť Slovensko obísť. Pripomenul, že ako malá krajina potrebuje Slovenská republika patriť do silného medzinárodného spoločenstva.  

Čítaj viac z kategórie: Politika