Nový výskum odhaľuje nečakanú súvislosť medzi osamelosťou a fyzickou bolesťou. Vedci objavili jej skutočné následky

Možno si myslíš, že samota je len pocit. Niečo, čo prežívaš v mysli a čo sa týka iba emócií. Nový výskum však dokazuje niečo úplne iné. Samota dokáže zasiahnuť aj tvoje telo.

Vedci z londýnskej univerzity City St George’s prišli s prekvapivým zistením. Osamotení ľudia majú viac ako dvojnásobne vyššie riziko, že budú trpieť fyzickou bolesťou. Nejde pritom o žiadnu malú štúdiu na hŕstke dobrovoľníkov. Výskumníci analyzovali odpovede viac ako 256 000 ľudí vo veku od 15 do 100 rokov z celých 139 krajín.

Informujú o tom web Knowridge a štúdia uverejnená na portáli Nature. 

Samota sa podpisuje na celom zdraví

Štúdia, ktorú publikoval prestížny časopis Scientific Reports, sledovala údaje z globálneho prieskumu Gallup World Poll za roky 2023 a 2024. Výsledky sú alarmujúce. Ľudia, ktorí sa cítia osamote, nemajú problémy len s bolesťou. Majú takmer dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť zdravotných problémov a o štvrť častejšie trpia psychickým stresom.

Čo je za týmito súvislosťami? Vedci zistili, že hlavným spojovníkom medzi samotou a bolesťou je práve psychický stres. Ten vysvetľuje viac ako 60 percent tohto vzťahu. Zdravotné problémy stoja za ďalšími 19 percentami. Zvyšok припадá na sociálne a demografické faktory ako vzdelanie, príjem či podporné siete.

Osamotení ľudia majú často len základné vzdelanie. Častejšie sú nezamestnaní alebo pracujú v nevyhovujúcich podmienkach. Zarábajú menej peňazí. Častejšie žijú sami – sú slobodní, rozvedení alebo ovdovení. Samota tak ide ruka v ruke s ekonomickými a sociálnymi nevýhodami.

Vek ani pohlavie nehrá rolu

Súvislosť medzi samotou a bolesťou sa ukázala vo všetkých vekových skupinách a vo všetkých regiónoch sveta. Starší ľudia síce častejšie hlásili samotu, bolesť aj zdravotné problémy, ale spojenie medzi samotou a bolesťou zostalo rovnaké bez ohľadu na vek. Zaujímavé je, že ženy prežívajú tieto efekty intenzívnejšie ako muži.

Jedným z najprekvapivejších zistení bolo, že samota pretrvávala aj u ľudí, ktorí tvrdili, že majú priateľov či príbuzných, na ktorých sa môžu spoľahnúť. Dokonca aj u tých, ktorí boli spokojní so svojimi možnosťami stretávať sa s ostatnými. To naznačuje, že samota nie je len o tom, že si sám alebo že nemáš kontakty. Ide skôr o to, ako vnímаš svoje vzťahy a ako sa v nich cítiš.

Kultúra ovplyvňuje pocit osamotenia

Miera samoty sa výrazne líšila medzi krajinami. Hoci niektoré z najchudobnejších štátov vykazovali najvyššie úrovne samoty, bolesti aj stresu, trendy ne vždy kopírovali vzorce bohatstva či rozvoja. Výskumníci tvrdia, že kultúrne normy a spoločenské očakávania zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako prežívaš samotu.

„Samota nie je len o tom, že ti chýba sociálny kontakt,“ vysvetľuje hlavná autorka štúdie Dr. Lucía Macchia. „Súvisí s psychickým stresom, zlým zdravím a sociálnou nevýhodou. Líši sa aj podľa kultúrneho prostredia. Riešenie samoty znamená riešiť všetky tieto faktory naraz.“

Samota ako globálny zdravotný problém

Vedci uzatvárajú, že samotu treba vnímať ako celosvetovú zdravotnú výzvu. Účinné riešenie si vyžiada viac ako len budovanie sociálnych sietí. Bude potrebné znižovať stres a nerovnosť, aby sa zlepšilo celkové blaho ľudí.

Štúdia tak mení náhľad na samotu. Ukazuje, že nejde len o emocionálny problém jednotlivca. Samota má reálne fyzické dôsledky a týka sa celej spoločnosti. Tvoje telo reaguje na osamotenie rovnako intenzívne ako tvoja myseľ. A možno aj viac, než si kedysi myslel.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti