O prácu príde 200 ľudí. Známa bratislavská chemička Istrochem definitívne končí

Bratislava prichádza o jeden zo svojich najstarších priemyselných symbolov. Fabrika, ktorá kedysi písala históriu slovenského chemického priemyslu a jej základy položil samotný Alfred Nobel, po viac než 150 rokoch definitívne zatvára svoje brány. Istrochem, známy medzi staršími Bratislavčanmi aj pod názvom Dimitrovka (CHZJD), sa navždy zapíše do pamäti mesta ako podnik, ktorý dával prácu tisíckam ľudí a stál pri zrode moderného chemického priemyslu v regióne.

Dnes však továreň čelí smutnému koncu. Globálny úpadok gumárenského priemyslu, prepad cien, lacná konkurencia z Ázie a oslabenie automobilovej výroby – to všetko zasadilo ikonickému podniku osudovú ranu. O prácu príde približne 200 ľudí, potvrdil riaditeľ materskej spoločnosti Duslo Petr Bláha pre portál Aktuality.sk.

Istrochem zatvára

Istrochem, známy aj ako Dimitrovka, sa viac než 150 rokov venoval výrobe chemikálií pre gumárenský priemysel. Jeho príbeh sa však končí. Prepad cien dovážaných produktov a dramatický pokles dopytu z automobilového sektora vystavili fabrike definitívny účet. Firma podľa slov riaditeľa nemá šancu konkurovať čínskym výrobcom, ktorých náklady sú nižšie o 30 až 40 %.

Riaditeľ spoločnosti Duslo, pod ktorú Istrochem patrí, priznal, že rozdiel v nákladoch je taký výrazný, že by fabrika nemohla ďalej vzdorovať konkurencii na globálnom trhu. Kým v minulosti bola produkcia v Bratislave stabilná a rentabilná, dnes je neudržateľná. Zatvorenie prevádzky tak bolo nevyhnutným krokom, ktorému sa už nedalo vyhnúť. O situácii informuje portál tvnoviny.sk.

AI prekonáva lekárov v diagnostike zložitých prípadov. Vývojári však narážajú na bariéru nedôvery

Čo je Istrochem?

Istrochem patrí medzi najstaršie a historicky najvýznamnejšie chemické podniky na Slovensku. Jeho história siaha až do roku 1873, keď továreň založil svetoznámy švédsky chemik a vynálezca Alfred Nobel, známy predovšetkým vďaka vynálezu dynamitu a založeniu Nobelovej ceny. Pôvodne bola fabrika orientovaná na výrobu výbušnín, ktoré sa využívali najmä v baníctve a stavebníctve.

V priebehu nasledujúcich desaťročí sa podnik postupne rozrastal a svoju produkciu diverzifikoval. Už v medzivojnovom období sa začala výroba chemických látok, farbív a špeciálnych gumárenských zmesí, ktoré sa stali hlavnými piliermi podniku. Po druhej svetovej vojne bol podnik známy aj pod názvom Dimitrovka a stal sa jedným z najväčších zamestnávateľov v Bratislave. V čase socializmu mal závod kľúčovú úlohu v chemickom priemysle Československa a zamestnával niekoľko tisíc ľudí.

Po roku 1989 prešiel výraznými zmenami. Privatizácia, zmeny vlastníkov a preorientovanie sa na trhové podmienky postupne viedli k zúženiu výroby a odklonu od pôvodných činností. V roku 2002 získala väčšinový podiel v Istrocheme spoločnosť Agrofert podnikateľa Andreja Babiša. O niekoľko rokov neskôr bol podnik rozdelený a v roku 2009 prešla gumárenská časť výroby pod spoločnosť Duslo Šaľa.

Aj napriek svojej bohatej histórii a desaťročiam priemyselného významu sa Istrochem v posledných rokoch dostal do vážnych problémov. Globálne zmeny v automobilovom a gumárenskom priemysle, nárast lacnej konkurencie z Ázie a klesajúci dopyt po tradičných produktoch spôsobili postupný útlm výroby. Továreň tak po viac ako 150 rokoch existencie definitívne končí svoju činnosť.

zdroj: TASR/ Milan Ivanič

Úpadok gumárenského priemyslu

Gumárenský priemysel zažíva na Slovensku výrazný úpadok. Produkcia v apríli 2025 medziročne klesla o 5 %, a sektor celkovo zaznamenal viac ako 2-percentný prepad už v minulom roku. Tieto negatívne trendy sa prejavujú v celej krajine. Spomalený dopyt po pneumatikách je dôsledkom oslabenia automobilovej výroby, ktorá bola v predošlých dekádach hlavným odberateľom produkcie Istrochemu.

Pre Bratislavu a jej okolie to predstavuje citeľnú ranu. Fabrika totiž fungovala ako významný miestny zamestnávateľ, poskytovala prácu mnohým generáciám rodín. Jej zatvorenie zároveň poukazuje na širší zlom v slovenskom priemysle, kde na úpadok gumárenského sektora nadväzuje aj stagnácia v textilnom či odevnom priemysle. Napríklad značný výrobný útlm zažíva tiež výroba obuvi a odevov, a to vo viacerých regiónoch Slovenska.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika