O úspechoch Slovákov rozhodne umelá inteligencia. AI radikálne zmení olympijské hry

Umelá inteligencia vstúpila do sveta olympijského športu naplno a mení pravidlá hry rýchlejšie, než si mnohí fanúšikovia vôbec uvedomujú. Rozhodcovia už nesledujú výkon iba vlastnými očami. Pomáhajú si rôznymi dátami, senzormi, kamerami a algoritmami, ktoré dokážu rozobrať pohyb do toho najmenšieho detailu. Výsledok?

Získajú väčšiu presnosť, menej ľudských omylov, ale aj nové otázky. Ak bude o medailách rozhodovať AI, čo tento technologický krok spraví so športom, ktorý stojí na emócii, štýle a odvahe riskovať?

Víziu technologickej budúcnosti predstavil International Olympic Committee už minulý rok, keď zaradil umelú inteligenciu medzi hlavné priority ďalších hier. Ambícia je jasná: férovejšie hodnotenie, lepšia zrozumiteľnosť pre divákov a modernejší zážitok. Na prvý pohľad win-win. Lenže realita býva zložitejšia. 

Umelá inteligencia robí zo športu algoritmus

V športoch, kde o výsledku rozhodujú známky, zápasia rozhodcovia s extrémnym tlakom. Pohyb trvá zlomok sekundy, uhol pohľadu nie je ideálny a únava rastie každou hodinou. Rozdiely v hodnotení preto vznikajú prirodzene. AI sľubuje, že prinesie jednotný meter.

Technológia vie presne spočítať rotácie pri krasokorčuliarskom skoku, zmerať výšku letu na mostíku či uhol odrazu. Tam, kde človek odhaduje, algoritmus počíta. Pre federácie ide o lákavé riešenie. O ambicióznom technologickom pokroku na olympiáde informuje spravodajský portál The Conversation.

Tu však prichádza prvý problém. Umelá inteligencia býva až príliš dôsledná. Zachytí odchýlku pár stupňov, ktorú si divák ani rozhodca nevšimne. Športovec tak môže dostať penalizáciu za niečo, čo ľudské oko považuje za perfektné. Otázka teda znie: chceme absolútnu matematickú dokonalosť, alebo výkon, ktorý pôsobí prirodzene a veľkolepo?

Slováci napriek prehre postupujú do štvrťfinále z 1. miesta. „Asi najlepšia prehra v mojom živote,“ tvrdí Dvorský

AI potrebuje vzor 

AI často označujeme za nestrannú. Lenže systém vytvárajú ľudia. Ak programátori trénujú algoritmus najmä na určitom type postáv alebo štýlov, môže nevedomky znevýhodniť iných športovcov. Zrazu vzniká nový druh zaujatosti – skrytý v dátach.

Najväčšiu výzvu cítiť v akčných disciplínach. Snowboarding či freestyle lyžovanie vyrástli na kreativite, plynulosti a odvahe priniesť niečo nové. Ako však naprogramovať originalitu? Keď športovec ukáže trik, ktorý ešte nikto nevidel, publikum šalie. Algoritmus však potrebuje vzor. Ak ho nemá, môže váhať alebo výkon podhodnotiť. A práve tu sa láme chlieb medzi kultúrou športu a technologickou kontrolou.

Podobnú debatu podľa NPR otvorili aj experimenty na X Games, kde AI vytvárala paralelné hodnotenia popri rozhodcoch. Časť komunity privítala väčšiu konzistentnosť a jasnejšie pravidlá, iní však hlasno varovali pred stratou duše športu.

zdroj: Unsplash/Bryan Turner

Zmenu vníma športovec aj divák

Pre menšie krajiny znamená technologická éra šancu aj riziko. Ak algoritmy odstránia subjektívne sympatie, môžu pomôcť talentom preraziť. Zároveň však budú vyžadovať extrémnu technickú dokonalosť a prístup k modernému tréningu, dátam a analytike. Tí, ktorí sa rýchlo prispôsobia, získajú náskok. Ostatní ho budú dobiehať.

Televízne prenosy už dnes ponúkajú rozšírené zábery, grafiky a vysvetlenia v reálnom čase. AI vytvára príbeh výkonu – ukazuje trajektórie, rýchlosti, porovnania. Fanúšik lepšie rozumie, prečo padlo také číslo. No zároveň sleduje šport cez filter merateľnosti. To, čo sa nedá spočítať, ustupuje do úzadia.

Olympijské hnutie chce spraviť šport výrazne transparentnejší a atraktívnejší. Umelá inteligencia mu v tom vie podľa výpočtov výrazne pomôcť. Budúcnosť olympiády preto nestojí výhradne iba na softvéri, ale rozhodne o nej odvaha nájsť rovnováhu medzi dátami a ľudskosťou. Pretože ak šport úplne stratí emóciu, stratíme tak aj dôvod, prečo ho všetci skutočne milujeme.

Čítaj viac z kategórie: Technológie a internet