Obezita nemusí byť len o jedle. Vedci našli faktor, ktorý má doma takmer každý z nás a ignoruje ho

Obezita  sa už dávno neberie len ako „slabá vôľa“ alebo pár kíl navyše. Je to chronický problém, ktorý zvyšuje riziko cukrovky 2. typu, srdcovo-cievnych ochorení aj zhoršenej kvality života.

Práve preto sa dnes rieši zo všetkých strán — od liekov cez jedálničky až po pohybové režimy. Najnovšie však prichádza stopa, ktorá nevedie do kuchyne ani do fitka, ale do toho, ako vyzerá náš každodenný vzťahový život a podpora, ktorú v ňom cítime, upozorňuje denník Pravda.

Nový výskum totiž pridáva ďalší, často prehliadaný rozmer: kvalitu medziľudských vzťahov. Tím z UCLA Health skúmal, ako môže manželstvo a najmä emocionálna podpora súvisieť s hmotnosťou cez prepojenie mozgu, čriev a hormónu oxytocínu.

Keď rozhoduje „kvalita“, nielen status

V centre pozornosti nebolo samotné „byť vo vzťahu“, ale to, akú podporu človek vníma. Výsledky naznačujú, že zosobášení ľudia, ktorí uvádzali vysokú emocionálnu podporu, mali v priemere nižší BMI a menej prejavov správania pripomínajúceho závislosť od jedla v porovnaní so zosobášenými účastníkmi, ktorí podporu vnímali ako slabú.

Zároveň sa ukázalo, že pri nezosobášených účastníkoch sa podobný vzorec neobjavil – bez ohľadu na to, či podporu vnímali ako silnú alebo nie. Vedci to dávajú do súvisu s tým, že sociálne siete mimo manželstva môžu byť rozmanitejšie, ale menej stabilné či konzistentné, a preto nemusia „fungovať“ rovnakým spôsobom.

Výskum tým spochybňuje skratkovité predstavy o tom, že vzťahy automaticky znamenajú „komfortné priberanie“. V tejto práci sa ochranný efekt spájal najmä s kvalitou vzťahu, nie s jeho nálepkou.

Mozog pri jedle

Výskumný tím pracoval s približne stovkou ľudí z oblasti Los Angeles. Zbierali dáta o BMI, stravovaní, veku, pohlaví, socioekonomickom statuse a ďalších premenných.

Kľúčové však boli biologické a behaviorálne merania: funkčné skenovanie mozgu pri pohľade na obrázky jedla, krvné testy (vrátane oxytocínu), analýza metabolitov z fekálnych vzoriek a hodnotenia toho, ako účastníci vnímajú emocionálnu podporu.

Pri zosobášených účastníkoch s vysokou podporou sa v mozgu ukázala zvýšená aktivita v dorzolaterálnej prefrontálnej kôre – oblasti, ktorá súvisí s exekutívnou kontrolou, brzdením impulzov a reguláciou túžob. Prakticky povedané: pri podnetoch spojených s jedlom sa viac „zapínali“ okruhy, ktoré pomáhajú udržať kontrolu nad rozhodnutím.

Autorka štúdie uverejnenej v časopise Gut Microbes, Arpana Church, to v rozhovore rámovala aj širšie: „Už roky vieme, že sociálne vzťahy ovplyvňujú zdravie – podporné prepojenia môžu zvýšiť mieru prežitia až o 50 %.“ V tejto práci sa tím snažil priblížiť, čo by mohlo stáť „pod povrchom“ takýchto zistení.

Metabolity, ktoré menia hru

Druhá časť príbehu sa odohráva v tráviacom trakte. U ľudí so silnejšou emocionálnou podporou sa objavili priaznivé zmeny v metabolitoch tryptofánu – látky, s ktorou pracujú črevné baktérie a ktorá je spájaná s reguláciou imunity, zápalu, energie aj mozgových funkcií. Tryptofánová dráha súvisí aj s tvorbou serotonínu a ďalších zlúčenín, ktoré môžu ovplyvňovať náladu, sociálne správanie a metabolizmus.

Znamená to, že nejde len o psychologický „pocit pohody“, ale o merateľné biochemické rozdiely v tom, ako telo spracúva určité látky. Zjednodušene: podporné prostredie môže byť spojené s metabolickým nastavením, ktoré je pre hmotnosť výhodnejšie.

Dôležité je, že výskumníci sa snažili tieto vrstvy pospájať do jedného integrovaného modelu – teda nepozerať sa na mozog a črevo oddelene, ale ako na prepojený systém, ktorý spolu komunikuje.

Oxytocín ako „posol“ medzi mozgom a črevom

Kľúčovým bodom výsledkov bol oxytocín, často označovaný ako „hormón lásky“. Zosobášení účastníci s vysokou emocionálnou podporou mali vyššie hladiny oxytocínu než nezosobášení.

Vedci predpokladajú, že oxytocín môže fungovať ako biologický posol, ktorý súčasne podporuje mozgové okruhy spojené so sebakontrolou a zároveň súvisí s priaznivejším metabolickým profilom v čreve.

Church použila aj obrazné vysvetlenie: „Predstavte si oxytocín ako dirigenta, ktorý riadi symfóniu medzi mozgom a črevom.“ V jej interpretácii oxytocín posilňuje schopnosť odolať chutiam a zároveň podporuje procesy v čreve, ktoré chránia pred priberaním.

Autori tiež pripomínajú, že dlhodobý vzťah môže prirodzene „trénovať“ reguláciu impulzov – keď človek opakovane uprednostňuje dlhodobé ciele pred okamžitými reakciami, môže tým posilňovať podobné mozgové okruhy, ktoré sa uplatňujú aj pri jedle. Aj tu však platí, že zistenia sa týkajú najmä vzťahov, v ktorých ľudia subjektívne cítia vysokú podporu.

Na záver tím upozorňuje na limity: dáta boli zozbierané v jednom časovom bode, takže nejde o dôkaz príčinnej súvislosti. Väčšina účastníkov mala nadváhu alebo obezitu a zosobášení boli v priemere starší. Budúce výskumy s väčšími a rôznorodejšími vzorkami majú ukázať, či sa tento mechanizmus potvrdí aj dlhodobo a v širšej populácii.

Ak sa však výsledky potvrdia, prevencia obezity môže v budúcnosti stáť nielen na jedálničku a pohybe, ale aj na tom, ako vyzerá každodenná opora v blízkych vzťahoch.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking