Obezita sa na Slovensku stáva pandémiou. Odborníčka vysvetľuje, prečo často nestačia len strava a pohyb

Obezita patrí medzi najzávažnejšie chronické ochorenia súčasnosti a jej výskyt na Slovensku zostáva alarmujúci. Za posledné roky sa z nej podľa odborníkov stala doslova pandémia.

Podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry Ipsos z februára 2026 má až 60 % Slovákov vo veku od 18 do 65 rokov nadváhu alebo obezitu. Prieskum pre spoločnosť Eli Lilly Slovakia sa uskutočnil na vzorke 800 respondentov.

V porovnaní s rokom 2025, keď nadváhou alebo obezitou trpelo 59 % populácie, ide síce len o mierny, no znepokojivý nárast.

Hoci odborníci označujú obezitu za chronické ochorenie, v spoločnosti je stále často vnímaná skôr ako zlyhanie jednotlivca než ako zdravotný problém.

O tom, prečo je dôležité meniť spoločenské vnímanie obezity, čo stojí za rastúcimi číslami a akú úlohu zohráva genetika, hovorila v rozhovore pre Startitup MUDr. Miroslava Lörincová, všeobecná lekárka, ktorá sa vo svojej praxi venuje aj liečbe pacientov s obezitou.

Obezita je dnes označovaná za chronické ochorenie, no v spoločnosti je stále vnímaná ako zlyhanie jednotlivca. Prečo je podľa vás dôležité meniť tento pohľad?

Tento pohľad vychádza z dlhodobého zjednodušovania celej problematiky. Veľká časť spoločnosti si myslí, že človek s obezitou má jednoducho slabú vôľu, je lenivý alebo nedôsledný.

V populárnej kultúre sa dokonca vytvorili stereotypy – napríklad postava nemotorného, zanedbaného človeka, ktorá má byť zdrojom humoru.

V skutočnosti je obezita chronické, progredujúce a relapsujúce ochorenie. Je multifaktoriálne, čo znamená, že nejde len o to, že človek veľa je a málo sa hýbe.

Vstupuje do toho genetika, životné prostredie, pridružené ochorenia, liečba niektorých diagnóz aj rôzne životné situácie. Práve preto je dôležité prejsť od predstavy individuálneho zlyhania k tomu, že ide o medicínsky problém.

Obezita je totiž spojená s viac ako 230 ďalšími ochoreniami – napríklad s cukrovkou druhého typu, vysokým krvným tlakom, poruchami metabolizmu tukov, spánkovým apnoe či srdcovo-cievnymi ochoreniami. Zároveň zvyšuje aj riziko viacerých onkologických diagnóz.

zdroj: Eli Lilly – Svetový deň obezity upozorňuje na rastúci výskyt obezity vo svete a jeho cieľom je podporiť prevenciu, včasnú diagnostiku aj dostupnú liečbu.

Spomenuli ste genetické predispozície. Mnohí ľudia však argument „mám to geneticky“ často spochybňujú. Akú úlohu teda genetika skutočne zohráva?

Dnes už poznáme viaceré gény, ktoré sú s obezitou asociované. To však neznamená, že ak má človek takúto genetickú predispozíciu, je automaticky odsúdený na obezitu.

Genetika skôr vytvára určitú náchylnosť. Znamená to, že ak sa k tomu pridá vysoký príjem energie a nízka fyzická aktivita, riziko obezity je vyššie.

Na druhej strane existujú ľudia, ktorí zjedia veľa a napriek tomu zostávajú štíhli – aj to je čiastočne dané geneticky. Dôležité je pochopiť, že gény nie sú osud. Stále platí, že životný štýl zohráva zásadnú úlohu.

Najnovší prieskum agentúry Ipsos ukazuje, že výskyt nadváhy a obezity na Slovensku dlhodobo rastie. Čo podľa vás stojí za týmto trendom?

Žijeme v takzvanej obezitogénnej dobe. Máme obrovský prebytok jedla a zároveň veľmi málo prirodzeného pohybu. Stačí sa pozrieť do supermarketov – regály sú plné potravín a ľudia odchádzajú s plnými košíkmi, pričom množstvo jedla stále zostáva.

Zároveň máme čoraz viac sedavých zamestnaní. Menej sa hýbeme, viac času trávime za počítačom alebo v aute. Veľkým problémom je aj to, že nás nikto systematicky neučil, koľko by sme mali jesť.

Mnohí ľudia netušia, ako má vyzerať vyvážený tanier ani aká by mala byť primeraná veľkosť porcie. A tieto návyky sa potom prenášajú aj do rodín.

zdroj: Ipsos – Takmer 2/3 slovenskej populácie trpia nadváhou alebo obezitou.

Veľkú úlohu v stravovacích návykoch zohráva aj rodina. Ako by mali rodičia pristupovať k stravovaniu detí?

Malé dieťa prirodzene vie, kedy je hladné a kedy má dosť. Problém je, že ho často učíme jesť viac, než potrebuje. Typická situácia je, keď rodičia alebo starí rodičia hovoria: „daj si ešte za otecka“, „ešte jednu lyžičku“.

Tým vlastne prepisujeme prirodzený signál tela, ktorý hovorí, že už stačilo. Zároveň by deti mali mať jasné stravovacie rituály – jesť za stolom, nie pri televízii alebo s mobilom v ruke.

Jedlo by tiež nemalo byť odmenou. Nemalo by to fungovať tak, že keď dieťa zje obed, dostane sladkosť. Deti si nesú stravovacie návyky z detstva do dospelosti. Preto je veľmi dôležité, čo im rodičia ukážu ako bežný štandard.

zdroj: Ipsos

Znamená to, že by na Slovensku mala byť väčšia osveta o výžive?

Určite áno. Prevencia by mala začínať na úrovni štátu – napríklad na ministerstve zdravotníctva alebo školstva. Myslím si, že by pomohlo aj systematické vzdelávanie v školách.

Kedysi sme mali napríklad predmet varenie, kde sa deti učili základné veci o jedle. Aj takýto jednoduchý krok môže pomôcť.
Zároveň by mali existovať preventívne programy pre školy. Niektoré projekty už vznikli, ale nedostali sa do širšej praxe.

Spoločnosť zároveň čoraz viac hovorí o sebaláske a prijatí vlastného tela. Nemôže to viesť aj k normalizácii obezity?

Je dôležité, aby ľudia mali radi svoje telo. Problém nastáva vtedy, keď sa hranica medzi prijatím vlastného tela a zdravotným problémom začne stierať.

Nemusíme byť všetci extrémne štíhli ani sa približovať ideálu modeliek. Cieľom liečby obezity nie je vytvárať z pacientov modelky. Na druhej strane je dôležité povedať, že obezita definovaná napríklad indexom telesnej hmotnosti nad 30 je už ochorenie. A to treba riešiť.

Aj v spoločnosti sa norma postupne posúva. Keď je v populácii veľa ľudí s nadváhou alebo obezitou, začne sa to vnímať ako nový štandard. To však neznamená, že ide o zdravý stav.

Ako často sa vo vašej praxi stretávate s dôsledkami neliečenej obezity?

Veľmi často. Obezita je spojená s množstvom zdravotných komplikácií – napríklad s cukrovkou druhého typu, vysokým krvným tlakom, poruchami metabolizmu tukov alebo spánkovým apnoe.

Veľmi časté sú aj problémy s chrbticou a kĺbmi, pretože nadmerná hmotnosť výrazne zaťažuje pohybový aparát. Menej sa však hovorí o tom, že obezita je spojená aj s vyšším rizikom viacerých onkologických ochorení.

zdroj: Ipsos

Verejnosť často vníma liečbu obezity najmä cez diétu a pohyb. Akú úlohu zohrávajú moderné liečebné metódy?

Základom liečby je vždy zmena životného štýlu – teda úprava stravovania a pohybová aktivita. Bez toho nefunguje žiadna liečba.
Lieky môžu byť pomocou, ktorá pacientovi pomôže tieto nové návyky udržať. Nie sú však zázrakom. Neexistuje injekcia, ktorú si človek pichne a ráno sa zobudí štíhly.

Farmakologická liečba je určená napríklad pre pacientov s BMI nad 27, ktorí už majú pridružené ochorenia alebo pre pacientov s BMI nad 30.

zdroj: Ipsos – Ľudia s obezitou alebo nadváhou často čelia stigmatizácii.

Vyhľadávajú odbornú pomoc častejšie ženy alebo muži?

Zatiaľ stále prevažujú ženy, ale v posledných rokoch výrazne rastie aj záujem mužov. Často prichádzajú práve vtedy, keď sa objavia zdravotné komplikácie.

Svetový deň obezity upozorňuje na to, že ide o jednu z najväčších zdravotných výziev súčasnosti. Čo by podľa vás malo Slovensko urobiť, aby sa trend rastúcej obezity podarilo spomaliť?

Kľúčová je prevencia. Tá by mala začínať už v detstve – v rodinách aj v školách. Dôležitá je aj širšia spoločenská diskusia o tom, čo znamená zdravý životný štýl. Pomohlo by aj väčšie zapojenie nutričných terapeutov a systematické preventívne programy.

Zároveň by sme sa mali zamyslieť nad dostupnosťou niektorých produktov pre deti. Nie je napríklad nič nezvyčajné vidieť študentov, ktorí idú ráno do školy s energetickým nápojom v ruke.

Ak chceme situáciu zmeniť, musíme začať vnímať obezitu ako zdravotný problém celej spoločnosti – nie ako osobné zlyhanie jednotlivca.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory