Objav desaťročia: NASA objavila tretiu medzihviezdnu kométu, má 20 km a smeruje k Slnku

NASA oznámila objav kométy, ktorá podľa prvých meraní pochádza z medzihviezdneho priestoru. Teleso bolo zachytené 1. júla 2025 ďalekohľadom ATLAS (Asteroid Terrestrial-impact Last Alert System) v čilskom Rio Hurtado.

Tento systém financovaný NASA slúži na skoré odhalenie potenciálne nebezpečných objektov. Kométa prichádzala zo smeru súhvezdia Strelca a dostala oficiálne označenie 3I/ATLAS, pričom písmeno „I“ značí jej medzihviezdny pôvod. V súčasnosti sa nachádza približne 670 miliónov kilometrov od Slnka.

Ako informuje NASA, ďalšia analýza odhalila, že teleso bolo zachytené už 14. júna v archívnych záznamoch viacerých observatórií vrátane troch ďalekohľadov ATLAS a zariadenia Zwicky Transient Facility v Kalifornii. Tieto „predobjavové“ pozorovania umožnili spresniť jeho dráhu a lepšie určiť parametre preletu.

Trajektória a bezpečná vzdialenosť od Zeme

Podľa údajov NASA kométa nepredstavuje žiadnu hrozbu pre našu planétu. Najbližšie k Slnku sa priblíži okolo 30. októbra 2025 na vzdialenosť 1,4 astronomickej jednotky, teda približne 210 miliónov kilometrov, čo je tesne vnútri dráhy Marsu. Počas svojho preletu sa od Zeme nedostane bližšie ako na 1,6 AU (asi 240 miliónov kilometrov).

Astronómovia odhadujú, že kométa bude viditeľná pozemskými ďalekohľadmi až do septembra, keď sa začne presúvať do oblasti blízko Slnka a pozorovanie znemožní jeho jas. Po konjunkcii sa očakáva jej opätovné zviditeľnenie začiatkom decembra, keď sa objaví na druhej strane našej hviezdy. Vďaka tomu bude možné pokračovať vo vedeckých meraniach a získať nové dáta o jej zložení a štruktúre.

Netypické vlastnosti a špekulácie o pôvode

Podľa denníka The Independent vyvolal objav aj odvážne hypotézy. Avi Loeb, predseda katedry astronómie na Harvarde, pre CNN uviedol, že teleso môže mať umelý pôvod. „Jas objektu naznačuje priemer 20 kilometrov a v medzihviezdnom priestore nie je dostatok horninového materiálu na to, aby sa také veľké teleso objavilo raz za dekádu,“ tvrdí Loeb. Dodal, že príchod takéhoto množstva hmoty do vnútornej časti Slnečnej sústavy by trval približne 10 000 rokov.

Loeb upozornil, že najbližšie k Zemi sa objekt dostane v čase, keď bude naša planéta na opačnej strane Slnka. „Nebudeme ju môcť pozorovať, ale práve to je ideálny čas na jej manévrovanie, a preto ju musíme sledovať,“ povedal. Za netypický považuje aj „závoj“ pred telesom, ktorý zachytil Hubblov teleskop. „Nikdy sme nič také nevideli… kométa by nemala mať žiaru pred sebou,“ dodal.

V kontexte predchádzajúcich objavov

3I/ATLAS je len tretím známym medzihviezdnym objektom zachyteným v našej Slnečnej sústave. Prvým bol v roku 2017 podlhovastý Oumuamua, pri ktorom Loeb taktiež naznačil možný umelý pôvod, pričom neskoršie výskumy ho vysvetlili ako ľadové teleso s uvoľňovaním vodíka.

Druhým bola kométa 2I/Borisov, objavená v roku 2019 a považovaná za typickú kométu z iného hviezdneho systému.

Loeb zdôrazňuje, že je dôležité skúmať každý podobný objekt. „[3I/ATLAS] môže prísť, aby nás zachránil alebo zničil. Mali by sme byť pripravení na obe možnosti a overiť, či všetky medzihviezdne objekty sú skutočne len kamene,“ uviedol pre The Independent.

NASA a vedecké tímy po celom svete pokračujú v sledovaní dráhy a v určovaní fyzikálnych vlastností kométy. Najbližšie mesiace tak môžu priniesť odpovede na otázky o jej pôvode a prispieť k lepšiemu chápaniu objektov, ktoré k nám prichádzajú z hlbín medzihviezdneho priestoru.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír