Objav milión rokov starej lebky mení históriu. Ľudia chodili po Zemi oveľa skôr

Nový objav z provincie Chu-pej v Číne mení naše chápanie ľudskej evolúcie. Lebka známa ako Jün-sien 2, stará približne jeden milión rokov, naznačuje, že druh Homo sapiens sa začal vyvíjať najmenej o pol milióna rokov skôr, ako si doteraz mysleli vedci, upozornil portál BBC.

Výsledky zverejnené v prestížnom časopise Science tvrdia, že objav posúva časovú os vývoja ľudí s veľkým mozgom a zároveň naznačuje, že sme žili bok po boku s inými druhmi, vrátane neandertálcov, omnoho dlhšie.

Pre výskumný tím, v ktorom spolupracovali čínski vedci a britské Prírodovedné múzeum, bol objav prekvapujúci. „Od samého začiatku, keď sme dostali výsledok, sme si mysleli, že je neuveriteľný. Ako to mohlo byť tak hlboko v minulosti?“ povedal profesor Xijun Ni z Fudanskej univerzity.

Dodal, že všetky modely a metódy testovali opakovane, až kým si neboli istí. „Teraz sme si istí výsledkom a sme z neho naozaj veľmi nadšení,“ uviedol.

Od Homo erectus k novej línii

Pôvodne sa vedci domnievali, že lebka patrila Homo erectus, teda človeku vzpriamenému, ktorý žil približne pred 600-tisíc rokmi a z ktorého sa neskôr vyvinuli neandertálci aj Homo sapiens.

Detailné rekonštrukcie a analýzy však ukázali, že Jün-sien 2 patrí skôr do línie Homo longi, známej aj ako „dračieho človeka“. Tento druh bol na podobnej úrovni vývoja ako Homo sapiens a neandertálci, pričom genetické dôkazy naznačujú, že s nimi koexistoval.

Ak teda Jün-sien 2 kráčal po Zemi pred miliónom rokov, podľa vedcov je pravdepodobné, že v tom istom čase existovali aj rané verzie neandertálcov a Homo sapiens. Profesor Chris Stringer z Prírodovedného múzea upozornil, že tento objav znamená posun našich poznatkov: „Na našej planéte pravdepodobne existujú milión rokov staré fosílie Homo sapiens – len sme ich ešte nenašli.“

Objav je významný aj preto, že sa podarilo zrekonštruovať zdeformovanú lebku pomocou moderných CT skenov a 3D modelovania. Vďaka tomu bolo možné odhaliť jedinečnú kombináciu primitívnych a odvodených čŕt, ktorá zapadá do línie Homo longi.

Skepsa a otvorené otázky

Aj keď sú závery štúdie fascinujúce, nie všetci odborníci s nimi bezvýhradne súhlasia. Evolučný genetik Dr. Aylwyn Scally z Cambridgeskej univerzity upozornil, že dátovanie a interpretácia podobných nálezov sú stále zaťažené značnou neistotou.

„Človek musí byť pri časových odhadoch mimoriadne opatrný, pretože ich je veľmi ťažké presne určiť, či už na základe genetických alebo fosílnych dôkazov,“ vysvetlil.

zdroj: science.org

Podľa neho je možné, že závery výskumu sú správne, no na ich potvrdenie bude potrebné získať ďalšie dôkazy, ideálne genetického charakteru. Najstaršie známe nálezy Homo sapiens pochádzajú z Afriky spred približne 300-tisíc rokov, no nové analýzy naznačujú, že kľúčové kapitoly ľudskej histórie sa mohli odohrávať aj v Ázii.

Nie je preto vylúčené, že Homo sapiens mohol vznikať paralelne na viacerých miestach a že naše korene sú rozvetvenejšie, ako sme si doteraz mysleli. Vedci navyše zdôrazňujú, že objav Jün-sien 2 môže vysvetliť mnohé doteraz ťažko zaraditeľné fosílie z obdobia pred 800-tisíc až 100-tisíc rokmi, ktoré nebolo možné jasne zaradiť do žiadnej známej vetvy ľudskej evolúcie.

Strom ľudskej evolúcie s novými vetvami

Nová analýza ukazuje, že evolúcia človeka bola zložitejšia a rozvetvenejšia, než si vedci mysleli. Profesor Ni vysvetlil: „Ľudská evolúcia je ako strom. Tento strom mal viacero vetiev a tri hlavné – Homo sapiens, neandertálci a Homo longi – existovali bok po boku takmer milión rokov. Je to neuveriteľný výsledok.“

Táto predstava otvára nové možnosti aj pri skúmaní kontaktov medzi jednotlivými druhmi. Ak žili spolu na Zemi státisíce rokov, je pravdepodobné, že medzi nimi dochádzalo k vzájomnému ovplyvňovaniu a dokonca k miešaniu populácií. To by mohlo vysvetľovať genetické nálezy, ktoré naznačujú prepletené línie medzi Homo sapiens, neandertálcami a Denisovcami.

Vďaka rekonštrukcii lebky Jün-sien 2, ktorú vedci obnovili pomocou počítačového modelovania a 3D tlače, dnes máme jasnejší obraz o tejto záhadnej vetve ľudskej evolúcie.

Lebka ukazuje mozgovú kapacitu okolo 1143 cm³, čo je hodnota blízka raným Homo sapiens aj neandertálcom. Tvar lebky pritom kombinuje primitívne znaky Homo erectus so znakmi neskorších druhov.

Objav tak nielenže posúva dátum vzniku Homo sapiens hlbšie do minulosti, ale zároveň spája doteraz „neprehľadnú“ mozaiku fosílnych nálezov do zrozumiteľnejšieho obrazu. Pre vedcov to znamená nové otázky aj novú motiváciu – hľadať ďalšie fosílie, ktoré by tento príbeh potvrdili.

Prepisovanie histórie

Zistenia publikované v časopise Science tak môžu znamenať zásadný obrat v chápaní pôvodu nášho druhu. Ak sa potvrdí, že Homo sapiens sa vyvinul o pol milióna rokov skôr a koexistoval s ďalšími druhmi, potom sa naše dejiny budú musieť prepísať. Takéto prepisovanie histórie nie je v evolučnej biológii neobvyklé, no objav Jün-sien 2 patrí medzi tie, ktoré majú potenciál zmeniť celé pole.

Zatiaľ čo skeptici vyzývajú na opatrnosť a zdôrazňujú potrebu ďalších dôkazov, samotný fakt, že lebka spája znaky viacerých línií Homo, je významným krokom. Ukazuje, že ľudský vývoj nebol lineárny, ale skôr spletitá sieť s viacerými vetvami, ktoré sa vzájomne ovplyvňovali.

Budúce nálezy v Číne, Afrike či Európe tak môžu priniesť odpovede na otázky, ktoré tento objav otvára. Ako dlho spolu Homo sapiens, neandertálci a Homo longi skutočne koexistovali? Do akej miery si boli podobní a ako veľmi sa ich línie prekrývali? A napokon – čo všetko ešte skrýva zem a kedy sa nám podarí poskladať celý obraz našej minulosti?

Tento fascinujúci objav nám tak pripomína, že dejiny ľudstva nie sú uzavretá kapitola, ale otvorený príbeh, ktorý sa neustále dopĺňa. Lebka Jün-sien 2 sa stala novým symbolom toho, ako ďaleko môžu siahať naše korene – a koľko ešte ostáva odhaliť.

Čítaj viac z kategórie: História