Od Atómov Mieru k operácii Rising Lion: Ako izraelský útok mení iránsky jadrový kalkul v regióne (ANALÝZA)

Keď Washington v roku 1957 podpísal s Teheránom dohodu o mierovom využití atómu, Irán, na ktorého čele stál autokrat šáh Mohammad Rezá Pahlaví, sa stal výkladnou skriňou americkej modernizácie v regióne.

Spojené štáty dodali výskumný reaktor, vysoko obohatené palivo aj štipendiá pre mladých fyzikov; iránske ministerstvo energetiky otváralo laboratóriá pod heslom, že jadro bude „perzským ropným bonusom 21. storočia“. Program Atoms for Peace tak vytvoril inštitucionálny, ­technologický i spoločenský základ, z ktorého Irán čerpá dodnes.

• Ako sa z amerického spojenca stal iránsky jadrový rival
• Prečo zlyhanie diplomacie premenilo Irán na „virtuálnu jadrovú mocnosť“
• Čo presne zasiahla izraelská operácia Rising Lion a prečo to mení pravidlá hry
• Aké zbrane boli využité

Revolúcia, sankcie a tajné haly v Natanzu

Islamská revolúcia 1979 zmenila priateľstvo na nepriateľstvo. USA zaviedli embargá, v Teheráne vznikla Organizácia pre atómovú energiu Iránu pod dohľadom Revolučných gárd a jadro sa stalo otázkou národnej suverenity.

Napriek medzinárodnej izolácii projekt tikal ďalej – až kým exilová opozícia v roku 2002 nezverejnila satelitné snímky podzemnej obohacovacej haly v Natanzu a ťažkovodného komplexu v Aráku. Šokujúce zistenie odštartovalo sériu inšpekcií IAEA, prvé sankcie OSN a diplomatický maratón, ktorý mal Teherán priviesť späť do ­transparentného režimu.

Práve Natanaz sa stal cieľom izraelských útokov 13. 6. 2025. Od iránsko-irackej vojny v 80. rokoch 20. storočia Irán nezažil takú ničivú sériu útokov za jediný deň.

Trump a „virtuálne jadrové štáty“

Nalomenú dôveru sa podarilo obnoviť až v roku 2015, za úradovania Baracka Obamu, podpisom dohody JCPOA. Jej cieľom bolo obmedziť iránsky jadrový program výmenou za zmiernenie sankcií. Dodržiavanie dohody sa až do dnešných dní menilo. 

Od podpisu dohody v júli 2015 až do júna 2025 prešiel jej vývoj viacerými fázami. V období od roku 2015 do 2018 Irán plnil svoje záväzky, ktoré začali platiť od Implementačného dňa 16. januára 2016.

Podľa správ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) Irán znížil svoje zásoby obohateného uránu o 98 % z 10 000 kg na 300 kg, obmedzil obohacovanie uránu na 3,67 %, čo je úroveň vhodná pre civilné účely, a nie pre výrobu zbraní, a odstavil väčšinu svojich centrifúg, čím ich počet klesol z 19 000 na približne 6 000.

Okrem toho prestaval reaktor v Araku, aby nemohol produkovať plutónium zbraňovej kvality, a prijal prísny dohľad IAEA vrátane pravidelných inšpekcií a monitorovania.

IAEA potvrdzovala súlad, kým v máji 2018 prezident Donald Trump neoznámil odstúpenie od paktu a návrat k maximálnemu tlaku.

Sankcie sa vrátili, technické limity padli. Dnes má Teherán ­dostatočné zásoby 60-percentného uránu, aby sa z neho stal – slovami západných analytikov – „virtuálny jadrový štát“ schopný zostrojiť niekoľko hlavíc v priebehu týždňov.

Trumpova súčasná administratíva tvrdila, že tvrdší režim prinesie „lepšiu dohodu“. V skutočnosti však podľa odborníka Michala Smetanu z Inštitútu medzinárodných vzťahov Karlovej Univerzity platí, že „to, že Irán (zatiaľ) nevlastní jadrové zbrane, nie je problém techniky, ale politiky“. Keď bola diplomatická motivácia odstránená, pretrvalo už len technické zrýchlenie.

Operácia Rising Lion

Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) prijala deň pred izraelským útokom (12.6.) rezolúciu, podľa ktorej Irán neplní svoje záväzky v oblasti nešírenia jadrových zbraní. 

K ránu 13. júna 2025 prekročili izraelské stíhačky iránsky vzdušný priestor a zasiahli Natanz, raketové dielne pri Jazde i niekoľko protilietadlových batérií, informovala agentúra Reuters. Minister obrany Jo’av Galant útok odôvodnil slovami: „Ide o okamžitú operačnú nevyhnutnosť, nechceme sa prebudiť pri atómovej hrozbe.“

Podľa zistení iránskej novinárky pre The New York Times bola počas úderu zabitá aj kľúčová osobnosť iránskeho bezpečnostného aparátu, bývalý tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Ali Shamkhani. Podľa najnovších informácií bolo celkovo zabitých 20 vysokých iránskych vojenských veliteľov. 

„Ali Shamkhani bol zabitý. Iránski predstavitelia to považujú za cielený útok Izraela na jadrovú diplomaciu s USA a zabitie tejto diplomacie…,“ píše na sieti X s odvolaním na iránske zdroje, čo podľa nich symbolicky pochovalo posledný most k Washingtonu a definitívne utlmuje jadrovú diplomaciu.

Právna opora takéhoto kroku je sporná. Charta OSN síce v článku 51 priznáva štátom právo na sebaobranu, ale väčšina právnikov rozlišuje anticipačnú reakciu na „bezprostrednú a ohromujúcu hrozbu“ od preventívnej vojny proti hypotetickej budúcej možnosti.

Problém je, že preventívny útok – teda úder skôr, než k ozbrojenému útoku dôjde – nie je v charte výslovne kodifikovaný. Na druhej strane, Izrael sám nie je členom NPT a svoje jadrové kapacity drží v strategickej nejednoznačnosti, čo mu komplikuje argumentáciu, že za jadrovú destabilizáciu nesie výlučnú vinu Teherán.

Arzenál operácie Rising Lion

Podľa bezpečnostného analytika z Masarykovej Univerzity v Brne Jozefa Krausa, bol rozsah útoku a cieľa prekvapujúci.

„V tejto chvíli si ešte netrúfam hodnotiť mieru zničenia iránskej infraštruktúry, či už vojenskej alebo jadrovej. Ale išlo o veľkú demonštráciu sily zo strany Izraela. A relatívne nové je to, že Izrael cielil na predstaviteľov iránskeho režimu, hoci sú tie úmrtia v tejto chvíli ešte nepotvrdené oficiálnymi iránskymi zdrojmi. Údajne vysokopostavené obete mali byť späté s iránskym mocenským aparátom, ozbrojenými silami, bezpečnostnými zbormi a práve tým jadrovým programom,“ uviedol Kraus.

Izraelčania útokom podľa neho jasne preukázali, že vedia, kde sa nachádzajú v danej chvíli čelní predstavitelia iránskeho režimu. Tiež preukázali schopnosť dopraviť na miesto vojenskú silu a cieľ zasiahnuť a zlikvidovať.

Operácia Rising Lion ukázala celú škálu izraelských kapacít. Podľa portálu FlightGlobal sa do útoku zapojilo približne 200 lietadiel – stealth stíhačky F-35I Adir sprevádzané ťažko vyzbrojenými F-15I Ra’am a viacúčelovými F-16I Sufa – ktoré vzlietli zo Sinaja airackého koridoru a tankovali z KC-707 Re’em.

Koridor čistil systém včasnej výstrahy G550 CAEW, zatiaľ čo rušiace pody Elta EL/L-8222 oslepili radary batérií S-300 chrániacich Natanz. Prvú salvu tvorili supersonické rakety Rampage, ktorých úlomky potvrdili satelitné snímky webu i24News, kým následné údery zabezpečovali klzné bomby Spice 1000/2000 a bunker-bustery GBU-28 zo závesníkov F-15I.

F-35I vypúšťali strely Delilah s 250-kilometrovým doletom, schopné krúžiť nad cieľom až do okamihu navedenia. Agentúra Reuters ďalej uvádza, že celkovo bolo odpálených okolo 330 presne navádzaných zbraní v piatich vlnách, pričom Izrael krátko pred prvou synchronizoval útoky kamikadze dronov prepašovaných na iránske územie.

Podporné kybernetické akcie znížili koordinačnú schopnosť iránskej protivzdušnej obrany a na trase hliadkovali F-15C pripravené zachytiť prípadné MiG-29.

Kam smeruje Blízky východ po 13. júni 2025?

Deň pred útokom schválila Rada guvernérov IAEA rezolúciu, ktorá označila Irán za „nevyhovujúci“ v plnení dohôd o kontrolných opatreniach. Teherán okamžite varoval, že krok je „politickou fraškou“ a bude naň reagovať ďalším obohacovaním, píše Reuters.

V tomto kontexte znejú slová Michala Smetanu mimoriadne trpko: „Cieľom izraelskej akcie určite nie je zabrániť výrobe jadrovej bomby v regióne, naopak zvyšuje pravdepodobnosť nuklearizácie Iránu.“

Úder posilňuje tvrdú líniu Revolučných gárd, ktorá tvrdí, že jediné skutočné bezpečnostné záruky prinesie vlastná bomba. Ak by Teherán vypovedal zmluvu NPT, zostali by už len sankcie – a tie sa v minulosti ukázali skôr ako katalyzátor domáceho odhodlania než ako brzda inžinierskeho pokroku. Aj americká administratíva, ktorá obnovila rozhovory v Ománe, pripúšťa, že „izraelský zásah by mohol tieto rokovania potopiť – alebo paradoxne posunúť“.

Regionálne následky vidíme už teraz: Hiz*alláh sľubuje „nemeranú odpoveď“, húsíovia v Jemene varujú lodné spoločnosti v Červenom mori a ceny ropy vyskočili nad 90 dolárov za barel. Vôľa po diplomatickom deeskalačnom okne sa tak zužuje každým odpáleným dronom.

Izrael podľa viacerých analytikov síce zničil stovky centrifúg, no nedotkol sa rozhodovacej rovnice iránskeho politbyra. A pokiaľ zostane na stole iba voľba medzi neexistenčným ohrozením a vlastnou odstrašujúcou bombou, môže sa „Atoms for Peace“ definitívne zmeniť na epitaf nad ďalšou jadrovou hranicou.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie