Od bombardéra B-2 po hypersonický Fattáh: Vybrali sme 10 zbraní, ktoré môžu rozhodnúť konflikt na Blízkom východe

Vojna medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom sa podľa dostupných správ zmenila na konflikt, v ktorom rozhodujú nielen vojaci a stratégia, ale aj konkrétne zbraňové systémy. Zbrane, ktoré môže nasadiť jedna či druhá strana, sú odlišné. A to nielen cenou, ale aj presnosťou a technickou vyspelosťou. Všetky majú svoje špecifiká. 

Na jednej strane stoja lacnejšie iránske drony a balistické rakety určené na hromadné útoky. Na druhej technologicky vyspelejšie americké a izraelské systémy, ktoré slúžia na presné údery a protivzdušnú obranu. Vývoj bojov tak čoraz viac určuje pomer medzi cenou, dosahom, presnosťou a schopnosťou dlhodobo udržať tempo nasadenia.

Zbrane sú kľúčovým ukazovateľom

Pozreli sme sa na 10 najvýznamnejších zbraní v súčasnom konflikte.  Z dostupných informácií vyplýva, že medzi najvýznamnejšie zbrane Iránu patria drony Šáhid-136 a Šáhid-131, rakety Šaháb-3 a Fattáh. Na strane USA je to americký bombardér B-2 Spirit s bombou GBU-57, rakety Tomahawk, dron LUCAS a obranné systémy Patriot, THAAD a APKWS. Práve tieto zbrane podľa opísaných udalostí najvýraznejšie ovplyvňujú priebeh konfliktu.

1. Iránsky tromf:  Šáhid-136

zdroj: WIkimedia/Kyivcity.gov.ua

Jednou z najvýraznejších zbraní iránskej strany je dron Šáhid-136. Ide o takzvanú blúdiacu muníciu, teda bezpilotný prostriedok, ktorý je naprogramovaný na zásah vopred určených súradníc a po náraze exploduje. Podľa opisu ide o relatívne jednoduchý stroj s deltovitým krídlom, zadným motorom a bojovou hlavicou s hmotnosťou približne 40 až 60 kilogramov. Al Jazeera tvrdí, že jeho význam nespočíva len v technických parametroch, ale najmä v tom, že je lacný a môže byť nasadený vo veľkých počtoch.

Práve masové používanie týchto dronov má meniť konflikt na opotrebovaciu vojnu. Obrana totiž často reaguje drahými strelami, ktorých cena je výrazne vyššia než cena samotného útočiaceho dronu. Irán tak môže nútiť protivníka míňať nákladnú muníciu proti relatívne lacným cieľom.

2. Šáhid-131 znásobuje silu

Podobnú úlohu plní aj menší dron Šáhid-131. Tento dron je menšou verziou známejšieho modelu Šáhid-136. Ide o bezpilotný prostriedok typu „loitering munition“, teda kamikadze dron určený na jednorazový útok. Má menšie rozmery, nižšiu hmotnosť bojovej hlavice a kratší dolet, ktorý sa odhaduje na niekoľko stoviek kilometrov.

Konštrukčne ide o jednoduchý stroj s deltovitým krídlom a zadným motorom s vrtuľou. Práve jednoduchá konštrukcia umožňuje relatívne lacnú výrobu a nasadzovanie vo veľkých počtoch, čo je základ jeho taktického využitia.

Má kratší dolet a menšiu bojovú hlavicu, no v útokoch vystupuje ako násobič sily. Používa sa najmä vo väčších rojoch, kde pomáha zahltiť radary a sťažiť rozhodovanie obrany. Jeho úlohou nemusí byť vždy samotný ničivý zásah. Môže fungovať aj ako rozptyľujúci prvok, ktorý zvýši šancu, že dôležitejšia strela alebo väčší dron prenikne k cieľu.

3. Šaháb-3 Meteor

Dôležitou súčasťou iránskeho arzenálu zostáva balistická raketa Šaháb-3. Ide o raketu stredného doletu, ktorá podľa textu dokáže zasiahnuť ciele vo veľkej časti Blízkeho východu. Takéto rakety slúžia na útoky na vzdialené základne, infraštruktúru alebo vojenské objekty. Oproti dronom letia vysokou rýchlosťou a po inej trajektórii, čo komplikuje obranu. Ak sú vypálené súčasne s rojmi dronov, vzniká kombinovaný útok, ktorý vyžaduje viac vrstiev obrany naraz. uvádza Army Recognition. 

Ide o jednostupňový systém na kvapalné palivo, ktorý Irán postupne modernizoval od začiatku 21. storočia. Pôvodné verzie mali dolet približne 1 300 kilometrov, neskoršie úpravy však zvýšili dosah na asi 1 600 kilometrov pri bojovej hlavici s hmotnosťou okolo 640 kilogramov. Raketa sa odpaľuje z mobilných transportno-odpaľovacích vozidiel a dokáže zasiahnuť ciele na veľkej časti Blízkeho východu.

Nevýhodou kvapalného paliva je potreba prípravy a tankovania pred štartom, čo môže odhalenie systému uľahčiť. Šaháb-3 patrí medzi kľúčové prvky iránskej raketovej odstrašujúcej stratégie.

4. Hypersonická raketa Fattáh 

Hypersonická raketa Fattáh patrí medzi najnovšie zbraňové systémy predstavené Iránom. Ide o dvojstupňovú balistickú raketu na pevné palivo, ktorá podľa iránskych údajov dokáže dosiahnuť rýchlosť približne Mach 13 až Mach 15, teda viac než trinásťnásobok rýchlosti zvuku. Jej odhadovaný dolet je približne 1 400 kilometrov, čo jej umožňuje zasiahnuť ciele vo veľkej časti Blízkeho východu vrátane územia Izraela.

Jednou z hlavných vlastností rakety je schopnosť manévrovania počas letu. Vďaka pohyblivým tryskám môže meniť trajektóriu v atmosfére aj mimo nej, čo výrazne komplikuje jej zachytenie systémami protivzdušnej obrany. Práve táto kombinácia extrémnej rýchlosti a manévrovateľnosti je dôvodom, prečo sú hypersonické rakety považované za mimoriadne nebezpečné zbrane.

Irán označuje raketu Fattáh za technologický prelom vo svojom raketovom programe a za dôležitý prvok odstrašujúcej stratégie. Odborníci však upozorňujú, že vývoj a výroba hypersonických zbraní je veľmi nákladná a ich počet v arzenáloch býva obmedzený, uvádza portál Vo svete IT. 

5. B-2 Spirit Stealth

Na americkej strane patrí medzi kľúčové prostriedky bombardér B-2 Spirit. Ide o stealth lietadlo, teda bombardér navrhnutý tak, aby bol ťažšie zistiteľný radarom. Jeho hlavná úloha spočíva v prenikaní do silne chráneného vzdušného priestoru a ničení strategických cieľov. Mimoriadny význam má preto, že ako jediný operačne certifikovaný nosič môže niesť bombu GBU-57 Massive Ordnance Penetrator, uvádza The War Zone. 

Bombardér B-2 Spirit bol pôvodne navrhnutý na jadrové bombardovanie, neskôr bol upravený aj na nesenie konvenčných zbraní. Prvýkrát bol nasadený v roku 1999 počas bombardovania Juhoslávie. Lietadlo dokáže niesť viac než 20 ton bômb a operovalo aj nad Afganistanom, Irakom či Líbyou. Namiesto plánovaných 132 bolo vyrobených len 20 kusov.

zdroj: OPERATION IRAQI FREEDOM -- A B-2 Spirit, returning from a mission supporting Operation Iraqi Freedom, takes on fuel from a KC-135 Stratotanker over the Indian Ocean on March 27. (U.S. Air Force photo by Staff Sgt. Cherie A. Thurlby)

6. Bomba GBU-57 Bunker Buster

GBU-57 je penetračná bomba určená na ničenie hlboko ukrytých a spevnených cieľov, ako sú podzemné zariadenia alebo opevnené komplexy. Text ju spája najmä s útokmi na iránske jadrové zariadenia. V prípade lokality Taleghan 2 pri komplexe Parčín sa po útoku objavili tri veľké presné miesta dopadu, ktoré vyvolali otázky, či bola použitá práve táto bomba. Zatiaľ to však nebolo potvrdené. 

Pre svoje rozmery ju dokáže niesť najmä bombardér B-2 Spirit, ktorý unesie dve takéto bomby. Zhadzuje sa z výšky približne 12 kilometrov a dokáže preraziť až 18 metrov železobetónu alebo desiatky metrov zeminy.

7. Navádzaná strela Tomahawk 

Ďalším dôležitým americkým nástrojom je riadená strela Tomahawk. Ide o strelu s plochou dráhou letu, ktorú odpaľujú lode a ponorky. Je určená na presné zásahy pozemných cieľov na veľké vzdialenosti. Letí nízko, môže sa vyhýbať radarom a útočiť z nečakaných smerov. Jej výhodou je, že umožňuje zasahovať ciele bez okamžitého nasadenia pilotovaných lietadiel nad nepriateľským územím, uvádza EuroNews.

Ide o podzvukovú zbraň, ktorá môže byť použitá za každého počasia. Strela je vo výzbroji amerického námorníctva a používa ju aj britské a španielske námorníctvo. Po štarte pomocou raketového motora prechádza na prúdový pohon a pokračuje v lete nízko nad terénom. Na navigáciu využíva kombináciu systémov TERCOM a GPS. Tomahawk bol zavedený do služby v roku 1983 a bol nasadený v konfliktoch v Iraku, Bosne, Afganistane, Líbyi či Sýrii.

8. Útočný dron FLM-136 LUCAS  

Americká strana zároveň reaguje aj vlastnými lacnejšími bezpilotnými prostriedkami. Príkladom je dron LUCAS. Ako sme informovali v našom článku, ide o nízkonákladový útočný systém podobný iránskym dronom. Je určený na útoky proti radarom, odpaľovacím miestam alebo skladom munície bez potreby použitia drahších striel.

Dosahuje rýchlosť približne 185 km/h, dolet okolo 650 km a vo vzduchu vydrží asi šesť hodín. Je dlhý tri metre a unesie približne 18 kilogramov nákladu. Jeho cena je približne 35-tisíc dolárov. Je inšpirovaný iránskym Šahídom, ktorému sa venujeme vyššie. Ide o reakciu USA na zmeny vo vojenskej technológii a taktike, ktoré poznáme z Ukrajiny. 

zdroj: Reprofoto X/@Defence_Index

Umelá inteligencia mení pravidlá hry: Firmy čakajú prísne kontroly a je tu aj riziko miliónových pokút (ROZHOVOR)

9. Obranné systémy THAAD

Systém THAAD (Terminal High Altitude Area Defense) je americký protiraketový obranný systém určený na zachytávanie balistických rakiet krátkeho a stredného doletu. Vyvinula ho spoločnosť Lockheed Martin a používa technológiu „hit-to-kill“, pri ktorej je cieľ zničený priamym kinetickým zásahom bez výbušniny. THAAD dokáže ničiť rakety vo vysokej fáze letu, často ešte mimo zemskej atmosféry.

Jedna batéria systému obsahuje radar na detekciu cieľov, riadiace centrum a šesť odpaľovacích zariadení, pričom každé nesie osem interceptorov. Systém bol nasadený napríklad v Južnej Kórei, Jordánsku či Izraeli na ochranu pred balistickými raketami. Jedna batéria stojí približne jednu miliardu dolárov a jej obsluhu zabezpečuje približne 100 vojakov. THAAD tvorí dôležitú súčasť viacvrstvovej protivzdušnej a protiraketovej obrany Spojených štátov a ich spojencov.

10. Obranný systém MIM-104 Patriot

Systém Patriot je americký mobilný prostriedok protivzdušnej a protiraketovej obrany určený na ničenie lietadiel, striel s plochou dráhou letu aj taktických balistických rakiet v záverečnej fáze letu. Vyvinutý bol od 60. rokov a do výzbroje americkej armády sa dostal v roku 1984. Postupne prešiel viacerými modernizáciami, najmä vo verziách PAC-1, PAC-2 a PAC-3.

zdroj: DVISHUB/U.S. Army, Royal Reff

Systém využíva viacúčelový radar AN/MPQ-53 s fázovanou anténou, ktorý sleduje ciele a navádza strely. Staršie verzie sú vhodné hlavne proti lietadlám. Neskôr pribudla aj schopnosť zasahovať balistické rakety. Najmodernejšia verzia PAC-3 používa princíp priameho kinetického zásahu cieľa.

Odpaľovacie zariadenia nesú strely v typických hranatých kontajneroch. Jedna strelecká jednotka pozostáva z viacerých odpaľovacích zariadení a riadiaceho strediska. Patriot sa osvedčil napríklad počas vojny v Perzskom zálive a dnes patrí k hlavným prvkom protivzdušnej obrany USA a viacerých spojeneckých štátov, uvádza Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. 

Výsledok určí nielen kvalita, ale aj kvantita

Opisované zbrane ukazujú, že tento konflikt nie je len súbojom palebnej sily, ale aj ekonomiky a vytrvalosti. Irán využíva lacnejšie prostriedky na zahltenie obrany a vyčerpávanie zásob protivníka. Spojené štáty a ich spojenci sa opierajú o presnosť, technologickú prevahu a viacvrstvové obranné systémy.

Spojené štáty podľa dostupných odhadov minuli v prvých dňoch vojny s Iránom takmer 12 miliárd dolárov. Najväčšiu časť výdavkov tvorí munícia – najmä riadené strely Tomahawk, rakety protivzdušných systémov Patriot a THAAD a presne navádzané bomby AGM-154 či JDAM. Náklady rastú aj kvôli nasadzovaniu drahých zbraní proti lacným iránskym dronom. 

Fortune uvádza, že výsledok preto nemusí určovať iba technická vyspelosť jednotlivých zbraní, ale aj schopnosť dlhodobo ich vyrábať, nasadzovať a financovať.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie