Odborníci odhalili najproblematickejšie destinácie roka 2026. Turizmus tu naráža na svoje limity

Magazín Fodor’s zverejnil pre rok 2026 zoznam miest, pri ktorých odporúča turistom spomaliť a zvážiť, či je práve teraz dobrý nápad pridávať sa k rastúcemu tlaku masového cestovania.

Ako zdôrazňuje Fodor’s, nejde o výzvu na bojkot, ale o upozornenie na destinácie, kde turizmus vytvára neudržateľné nároky na krajinu aj miestne komunity.

Čo je Fodor’s No List a prečo vzniká

Fodor’s pripomína, že „No List“ sa snaží rozšíriť pozornosť aj mimo tradične spomínaných miest ako Benátky či Barcelona, pre ktoré síce problémy nezmizli, no v tomto ročníku majú priestor iné lokality „potrebujúce pauzu“. V centre pozornosti sú preťažené atrakcie, krehké ekosystémy a komunity, ktoré majú problém „udržať sa nad vodou“. Portál Daily Express dopĺňa, že overtourism je v posledných rokoch horúca téma a protesty sa objavovali napríklad v Barcelone či na Kanárskych ostrovoch.

Antarktída bez limitov a rast návštevnosti

Jednou z najvýraznejších položiek zoznamu je Antarktída. Fodor’s uvádza, že kontinent prijal 120-tisíc návštevníkov v sezóne 2023 až 2024 a projekcie hovoria o možnosti zdvojnásobenia do roku 2033. Zároveň ide o priestor bez „neexistujúcej ekonomiky“, ktorú by turizmus musel poháňať, preto je podľa magazínu výzva na zdržanlivosť o to naliehavejšia.

V článku zaznievajú aj hlasy odborníkov. Antarktída je pre mnohých magnetom ako „posledná divočina“, no Jessica O’Reilly upozorňuje, že „prostredie je krehké“ a vysoké počty návštevníkov nevie udržať. Fodor’s vysvetľuje aj praktický rozmer: veľké lode sa nevylodia, no menšie expedičné lode áno, čo podporuje rast dopytu. Dôležitá je aj otázka regulácie – v Antarktíde v súčasnosti neexistujú stropy návštevnosti a organizácia IAATO síce presadzuje pravidlá zodpovedného cestovania, no podľa Fodor’s nemá právomoc zastropovať počty ľudí.

Kanárske ostrovy medzi ekonomikou a limitmi ostrovov

Kanárske ostrovy sa podľa Fodor’s dostávajú pod rastúci tlak, hoci turizmus tvorí viac než tretinu regionálneho HDP a zamestnáva približne 40 percent populácie. Magazín uvádza, že v prvej polovici roku 2025 privítalo súostrovie 7,8 milióna návštevníkov a letiská vybavili vyše 27 miliónov pasažierov. V máji sa konali protesty na Tenerife, Gran Canarii a Lanzarote pod heslom „Canarias tiene un límite“.

Medzi problémami sa spomína doprava, preplnené autobusy, zápchy, ale aj bývanie. Fodor’s cituje, že rozmach krátkodobých prenájmov zvýšil ceny nájmov a nehnuteľností a podľa miestnych organizácií je prístup k bývaniu „takmer nemožný“. Magazín zároveň opisuje obavy z degradácie prírodných priestorov, tlaku na vodu a infraštruktúru, vrátane epizód znečistenia a uzatvárania pláží.

Glacier, výletné lode pri Ríme a preťažené štvrte miest

Fodor’s týmto zoznamom v podstate hovorí jedno: problém už nie je len „kam ísť“, ale koľko ľudí a akým spôsobom sa tlačí na tie isté miesta. V Antarktíde je slabinou absencia záväzných limitov a rast segmentu mimo dobrovoľných pravidiel, na Kanároch sa tlak pretavuje do bývania, dopravy a zdrojov, v Glacieri do paradoxu „prídem sa pozrieť na ľad, kým zmizne“ a zároveň tým prispievam k preťaženiu.

A pri Isola Sacra sa spor netočí okolo toho, či turizmus prináša peniaze, ale či je vôbec rozumné pridávať ďalší prístav pre megaloďe v území, ktoré je podľa odporcov krehké a už dnes dopravne poddimenzované.

Z praktického hľadiska je posolstvo jasné: ak cestovateľ nechce byť súčasťou problému, nestačí „správať sa slušne“. Rozhoduje výber destinácie, termínu a formy cestovania. V preťažených lokalitách je najväčšia úľava často úplne jednoduchá – neprísť v špičke, neprísť len na jednodňové „selfie“ a nepodporovať modely, ktoré vytláčajú miestnych z bývania alebo ženú ekosystémy za hranicu únosnosti.

Čítaj viac z kategórie: Cestovanie