Odborníčka z Harvardu radí: Tieto 3 signály okamžite zvyšujú tvoj rešpekt a dôveru v práci

Dôvera v práci nevzniká len z výsledkov a dodržaných deadlinov. Veľmi často rozhodujú drobné veci, ktoré si ani neuvedomujeme – ako stojíme, kam pozeráme, čo robia naše ruky. Práve tieto detaily môžu určiť, či nás kolegovia a šéf vnímajú ako dôveryhodných a kompetentných ľudí, alebo naopak.

Behaviorálna výskumníčka Vanessa Van Edwards, autorka bestsellerov a lektorka programu o efektívnej organizačnej komunikácii na Harvardskej univerzite, upozorňuje, že dôvera vzniká, ale aj zaniká veľmi rýchlo.

„Dôvera sa buduje alebo rúca šokujúco rýchlo,“ vysvetľuje pre portál CNBC. Práve preto má zmysel vedome pracovať aj s vlastným prejavom a rečou tela.

Podľa Van Edwards môžu tri jednoduché fyzické nastavenia urýchliť budovanie dôvery a vplyvu v práci. Nejde o herectvo, ale o to, aby náš prejav lepšie zodpovedal tomu, čo v skutočnosti chceme komunikovať – záujem, pokoj a profesionalitu.

Viditeľné ruky a vedomý očný kontakt

Predstav si, že prídeš za kolegom niečo prebrať a on stojí s prekríženými rukami, pozerá ponad teba alebo po miestnosti. Možno je len nervózny alebo zaneprázdnený, no prvý dojem bude skôr o nezáujme.

Van Edwards preto varuje, že „skrývanie rúk a vyhýbanie sa očnému kontaktu – čo sa často deje aj pri neustálom pozeraní do telefónu – dokáže okamžite narušiť dôveru.“

Základným pravidlom je mať ruky „v hre“, či už pri rozhovore prirodzene gestikulovať, alebo aspoň nemať dlane schované pod stolom či vo vreckách. Otvorená poloha rúk vysiela signál, že nič neskrývaš a si pripravený komunikovať.

Rovnako dôležitý je očný kontakt. Van Edwards odporúča urobiť očný kontakt v prvých sekundách stretnutia a na jeho konci. Nemusí ísť o nepríjemné „zazeranie“, skôr o chvíľu plnej pozornosti, keď človeku naozaj načúvaš.

Komunikačný expert Michael Chad Hoeppner k tomu dodáva, že dôležitá nie je dĺžka, ale význam. Intenzívnejší očný kontakt si nechaj na momenty, keď druhý zdieľa niečo dôležité alebo citlivé.

zdroj: Freepik/@freepik

Pokojné pohyby a pomalšie tempo reči

Keď sme nervózni alebo si menej veríme, často začneme rozprávať rýchlejšie, viac gestikulujeme alebo „šermujeme“ rukami, postávame z nohy na nohu či bezmyšlienkovito šúchame perom po stole. Takéto signály však okolie môže čítať ako neistotu.

Van Edwards radí: „Spomaľte svoje pohyby. Nervózna energia nás často vedie k tomu, že sa vrtíme alebo ponáhľame, ale premyslené, pokojné pohyby vyžarujú kontrolu.“

Podobne navrhuje spomaliť aj tempo reči a nebáť sa robiť pauzy. Krátka pauza nám dá čas nadýchnuť sa, usporiadať si myšlienky a zároveň pôsobí sebaisto, ako pri človeku, ktorý si je istý tým, čo hovorí, a nemusí všetko „vychŕliť naraz“.

Pomôcť môže aj vedomá práca s držaním tela. Van Edwards odporúča „maximalizovať vzdialenosť medzi ušami a ramenami“. Inými slovami, treba sa narovnať, nehrbiť sa a neupínať ramená smerom k ušiam. Takýto postoj prirodzene pôsobí sebavedomejšie a profesionálnejšie.

Ako byť zároveň prístupný a autoritatívny

Častou dilemou v práci je, či byť skôr „kamarátsky“, alebo „striktne profesionálny“. Niekto si myslí, že rešpekt si vybuduje chladom a odstupom, iný zase tlačí na to, aby ho všetci mali radi, a svoj vážny prístup radšej skrýva. Van Edwards však upozorňuje, že dôvera sa buduje tam, kde sa stretáva teplo a kompetentnosť.

„Buďte prístupní, no zároveň autoritatívni. Nemusíte obetovať rešpekt preto, aby vás mali radi. Úspešní ľudia vedia, že môžu mať oboje,“ radí ďalej. V praxi to znamená drobné, ale dôležité gestá, ako napríklad pamätať si osobné detaily o kolegoch či klientoch, oprávnene sa potešiť, keď sa im niečo podarí, a zároveň jasne a pokojne komunikovať svoje názory či limity.

Ak vieš, že tvoj nadriadený miluje konkrétny športový tím, môže byť prirodzené začať krátky rozhovor otázkou na posledný zápas. Rovnako si môžeš zapamätať profesionálne ciele kolegu alebo jeho preferovaný spôsob komunikácie. Tým vysielaš signál, že počúvaš, že ti na druhých záleží a že ich neberieš len ako „pracovné funkcie“, ale ako ľudí.

Dôvera z malých každodenných gest

Samotná reč tela by nestačila, ak by za ňou neboli výsledky. Dôvera v práci vzniká v kombinácii viditeľného úsilia, spoľahlivosti a toho, ako sa pri tom správame.

Ak dlhodobo dodržiavaš termíny, dobre spolupracuješ a zároveň pôsobíš pokojne, otvorene a profesionálne, okolie ťa začne prirodzene vnímať ako človeka, na ktorého sa dá spoľahnúť.

Výhodou troch zmien, o ktorých hovorí Van Edwards, je, že sú jednoduché a dajú sa trénovať v každodenných situáciách – pri bežnom small talku pri kávovare, na porade, na online calloch aj pri individuálnych stretnutiach. Ako pripomína: „Malé, konzistentné kroky robia veľký rozdiel.“

Viditeľné ruky, vedomý očný kontakt, pomalšie a pokojnejšie pohyby a vyváženie prístupnosti s autoritou sú signály, ktoré nám pomáhajú, aby to, čo chceme komunikovať, bolo aj naozaj vidno. A dôvera, ktorá z toho postupne vzniká, sa môže stať jedným z najväčších zdrojov nášho vplyvu v práci.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking