Oddnes môžeme Mariana Kotlebu nazývať neonacistom, píše Patrik Lenghart (KOMENTÁR)

Autor je vysokoškolský pedagóg, publicista a spoluzakladateľ Dobre.

Nechcel som sa dnes vyjadrovať k odsúdeniu a podmienke pre Mariána Kotlebu, ale napokon sa mi žiada doplniť niekoľko informácií.

Trest odňatia slobody je tým najmenej často udeľovaným trestom v slovenskej justícii. Nech je to akokoľvek možné, slovenský systém spravodlivosti udeľuje iné tresty, a potom používa podmienečný odklad ako nástroj pre ešte ďalšie udržiavanie vinníkov mimo väzenia.

Kubina o Kotlebovom rozsudku: V tejto chvíli už nie je poslancom. Je známa jeho náhradníčka

Je to logický, správny a racionálny krok. Človek v base je nám len na príťaž a okrem toho, že ho živíme, zodpovedáme za jeho zdravie, sme povinní ho chrániť a ešte aj počúvať všetky jeho právne pripomienky, ktoré sú často celkom iracionálne, človek v base nám naozaj iba zavadzia.

Ide však aj o povahu odňatia slobody ako trestu z hľadiska legislatívy, justície a ľudských práv.

Odsúdenie neslúži ako zámienka niekoho zabásnuť. Viem, že sa mnohí komentátori vôbec netešia, že Marián Kotleba zostáva na slobode za niečo, čo si svojou závažnosťou do nejakej miery odňatie slobody pýta (možno aspoň v tej celkom najslabšej forme stráženia). Zároveň počujeme porovnanie, že Kotleba je na slobode, a pritom mnohí oveľa menej významní vinníci (napríklad užívatelia marihuany) derú podlahy v cele, a to je principiálne extrémne nespravodlivé.

S týmto môžeme pokojne súhlasiť, ale rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tomto prípade nemáme posudzovať v porovnaní s ostatnými zločinmi. Je naozaj nespravodlivé, že niekto dostane desať rokov za rastlinku trávy v kvetináči, ale zároveň je celkom primerané, keď niekto dostane rok a pol podmienečného odkladu na štyri a pol roka basy za šírenie extrémistických symbolov.

Je dôležité chápať, že dnešné pojednávanie nebolo len o Kotlebovi, ale o všetkých hlupákoch, ktorí budú neonacistické symboly šíriť aj v budúcnosti. Osemnásťročných sopliakov, čo pričuchli k Tisovi a nacizmu-light, máme aj na gymploch a učňovkách desiatky (ak nie stovky), a raz možno budeme súdiť aj ich. Ani jedného z tých sopliakov predsa nechceme zatvárať do basy za to, že sprejom nakreslili hákový kríž na garáž niekde na okraji Trnavy.

Nejde tu len o Kotlebu, ide tu o hlúpych hejslováčikov všeobecne. Kotleba už zo svojej obmedzenosti nevytriezvie, ale zasa nerobme z neho dôvod v budúcnosti trestať decká za podobné voloviny, keď by sme im tým mohli len uškodiť – narozdiel od Kotlebu, hlúpe decká potrebujú šancu sa poučiť, nie štyri roky natvrdo z voleja. Podmienečný odklad má svoj význam.

V konečnom dôsledku nie je dôležité, či konkrétne Marián Kotleba sedí v base, ale to, že súd uznal takéto správanie za potenciálne hodné basy, aj keď bola pripustená verzia s podmienečným odkladom. Neonacistické symboly, nacistická eugenika a hrubosť Mariána Kotlebu boli právoplatne odsúdené. Na nejaký čas je vonku z parlamentu, máme celkom užitočný súdny precedens.

Nemusíme sa tešiť, nemusíme byť vďační.

Zároveň však trvám na tom, že malé víťazstvo dnes slovenská spoločenská situácia dosiahla. Odteraz je úplne relevantné Mariána Kotlebu označovať slovným spojením ‚usvedčený a odsúdený neonacista‘, a to zasa nie je celkom bezcenné privilégium.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítaj viac z kategórie: Názory a komentáre