Odhalili 12 miliónov rokov starého prehistorického obra. Vedci hlásia prelomový objav

Peruánski paleontológovia objavili neďaleko tichomorského pobrežia krajiny 12 miliónov rokov starú fosíliu ryby z čeľade sviňuchovitých.

Fosília s dĺžkou 3,5 metra bola nájdená v júli peruánskym paleontológom Mariom Urbinom v púšti Ocucaje, zhruba 350 kilometrov južne od hlavného mesta Lima, informuje TASR podľa tlačovej agentúry AFP.

Urbina predstavil svoj nález tento týždeň v Geologickom, banskom a hutníckom inštitúte (INGEMMET) v Lime a povedal, že ide o vzácny exemplár sviňuchy z geologickej formácie Pisco, ktorá je známa svojimi dobre zachovanými morskými fosíliami.

Ďalší paleontológ Mario Gamarra uviedol, že vynikajúci stav pozostatkov prinesie vedcom nové možnosti štúdia tohto prehistorického morského cicavca – „ako sa pohyboval, ako plával, čo jedol a ako dlho žil“.

Púšť Ocucaje je rajom pre lovcov skamenelín. V tejto oblasti už boli objavené kostry štvornohých trpasličích veľrýb, delfínov, žralokov a iných druhov z obdobia miocénu (pred päť až 23 miliónmi rokov), pripomína AFP.

A video of possible Otodus chubutensis jaws found in the Ocucaje Desert, Peru in 2017 has just been released. The specimen was collected by the Natural History Museum in Lima, but the block containing it has not been prepared yet. pic.twitter.com/pb2ABFpDG0

— Tyler Greenfield (@TylerGreenfieId) August 8, 2023

Objav v Číne dopĺňa medzeru vo fosílnom zázname

Objavy podobného významu sa však nedejú len v Južnej Amerike. V uplynulých mesiacoch upútali pozornosť aj paleontológovia v Ázii, ktorí v južnej Číne odkryli pozostatky ďalšieho fascinujúceho tvora – tentoraz suchozemského giganta.

Išlo o doteraz neznámy druh raného sauropoda, pomenovaného Huashanosaurus qini, ktorý žil pred približne 200 až 162 miliónmi rokov počas spodnej až strednej jury. Tento bylinožravec dosahoval dĺžku približne 12 metrov a vážil niekoľko ton. Jeho kostra prináša unikátne informácie o tom, ako sa vyvíjala línia obrovských sauropodov, ktoré neskôr ovládli svet dinosaurov.

Kým nález sviňuchy z peruánskej formácie Pisco otvára cestu k pochopeniu morského života v období miocénu, objav Huashanosaurusa pomáha zapĺňať medzeru vo fosílnom zázname suchozemských živočíchov v Ázii. Obe lokality – peruánska púšť Ocucaje aj čínska geologická formácia Wangmen – ukazujú, aké bohaté a rozmanité boli ekosystémy Zeme v dávnych obdobiach.

V prípade Číny ide o prostredie, kde vedci spolu s dinosaurom našli aj rybie šupiny, zvyšky korytnačiek či zuby morských plazov. To naznačuje, že región mal vtedy vlhké podnebie s riekami a jazerami, ktoré poskytovali ideálne podmienky pre život obrovských bylinožravcov.

Samotný výskum čínskeho dinosaura prebiehal roky. Fosílie prvýkrát odhalili už v roku 2007 pri lome v okrese Ningming, no až nedávna podrobná analýza viac než tridsiatich kostí umožnila jednoznačne identifikovať nový druh. Vedci si všimli špecifické morfologické znaky – napríklad hákovitý výbežok na lakťovej kosti alebo žliabkovitý útvar na lýtkovej kosti. Tieto odlišnosti naznačujú, že Huashanosaurus mal prispôsobenia, ktoré mu umožňovali efektívnejšie niesť váhu svojho masívneho tela.

Význam objavu potvrdzuje aj skutočnosť, že ide pravdepodobne o najstaršieho sauropoda objaveného v južnej Číne. V porovnaní s doteraz známymi fosíliami z tohto regiónu je starší o desiatky miliónov rokov. Podľa odborníkov týmto spôsobom výskumníci dopĺňajú chýbajúce kapitoly o evolúcii dinosaurov a lepšie chápu, ako sa rozširovali a diverzifikovali v rôznych prostrediach.

Podobné nálezy – či už ide o sviňuchu z peruánskeho pobrežia, alebo dinosaura z čínskeho vnútrozemia – dokazujú, že planéta skrýva ešte množstvo neodkrytých príbehov. Každá fosília rozpráva vlastný príbeh o živote, ktorý pred miliónmi rokov formoval tvár Zeme. Paleontológovia zdôrazňujú, že tieto objavy nie sú iba o odhaľovaní minulosti, ale aj o lepšom pochopení súčasnosti: od vývoja morských cicavcov až po prispôsobenia najväčších suchozemských živočíchov, aké kedy kráčali po súši.

Čítaj viac z kategórie: História