Odhalili 4 800 rokov staré tajomstvo: Vedci prečítali DNA muža zo starovekého Egypta

Staroveký Egypt fascinuje ľudí už stáročia, no o genetickom dedičstve jeho obyvateľov sme vedeli prekvapivo málo. Horúce a suché podnebie nedovolilo zachovať DNA v dostatočnej kvalite na analýzu. Teraz však vedci dosiahli prelomový úspech. Prvýkrát sekvenovali kompletný genóm jednotlivca, ktorý žil v starom Egypte pred 4 800 rokmi – presne v čase, keď sa stavali prvé pyramídy.

Tento nález mení naše chápanie starého Egypta. Analýza DNA odhaľuje, že Egypt bol skutočným taviacim kotlom kultúr, kde sa stretávali migranti a obchodníci z rôznych častí Afriky a Mezopotámie. Informuje o tom web Science Alert a štúdia uverejnená na portáli Nature. 

Elitný hrnčiar z doby pyramíd

Staroveký muž pochádzal z nekropoly v meste Nuwayrat, ktoré leží 265 kilometrov južne od Káhiry. Zomrel medzi rokmi 2 855 a 2 570 pred naším letopočtom. Meral približne 160 centimetrov, podľa opotrebovaných zubov a závažnej artritídy mal 44 až 64 rokov – čo bolo vtedy pokročilým vekom.

Spôsob jeho pochovania naznačuje vysoké spoločenské postavenie. Telo uložili do veľkej keramickej nádoby v skalnom hrobe. Takéto pochovanie si mohli dovoliť len príslušníci elity. Paradoxne však jeho kostra nesie stopy rutinnej fyzickej práce.

„Sedacie kosti má zväčšené, ramená vykazujú dôkazy rozsiahleho pohybu tam a späť, a závažná artritída postihla len pravú nohu. Tieto náznaky poukazujú na hrnčiarstvo, vrátane používania hrnčiarskeho kruhu,“ vysvetľuje bioarcheológ Joel Irish z Liverpoolskej univerzity Johna Mooresa.

Toto zistenie vyvoláva zaujímavé otázky. Hrnčiari bežne nepatrili k vyššej spoločenskej vrstve a nedostávali takéto pochovanie. Možno bol výnimočne zručný alebo úspešný, čo mu umožnilo postúpiť spoločenským rebríčkom.

Genetické dedičstvo odhaľuje pôvod

DNA analýza poskytuje fascinujúce informácie o vzhľade a pôvode tohto muža. Mal pravdepodobne hnedé vlasy, hnedé oči a tmavú pleť. Približne 80 percent jeho genómu súvisí s líniami zo severnej Afriky, zatiaľ čo zvyšných 20 percent pochádza zo západnej Ázie.

Tieto výsledky potvrdzujú, že starí Egypťania žili v kultúrne rozmanitom prostredí. Migranti a obchodníci prichádzali z rôznych častí Afriky a Mezopotámie – starobylého regiónu, ktorý dnes zahŕňa časti Iraku, Turecka a Iránu.

Archeológovia už skôr našli dôkazy obchodných a kultúrnych spojení medzi Egyptom a inými časťami Úrodného polmesiaca. Vymieňali si domáce rastliny a zvieratá, písomné systémy a technológie ako hrnčiarsky kruh. Teraz máme prvý priamy genetický dôkaz týchto kontaktov.

Život na brehu Nílu

Analýza izotopov v druhej stoličke muža odhalila, že vyrastal v horúcom a suchom údolí Nílu. Jedol živočíšne bielkoviny a rastliny ako pšenica a jačmeň – typickú stravu starých Egypťanov.

Jeho kostra prešla mimoriadnou cestou. Vykopali ju v roku 1902 a darovali do World Museum Liverpool, kde prežila bombardovanie počas druhej svetovej vojny. Výbuchy zničili väčšinu ľudských pozostatkov v zbierke, no tento exemplár prežil.

„Tento jednotlivec absolvoval mimoriadnu cestu. Žil a zomrel počas kritického obdobia zmien v starom Egypte,“ hovorí archeogenetik Linus Girdland Flink z Aberdeenskej univerzity.

Nové možnosti pre výskum

Genetik Pontus Skoglund, ktorý založil prvé vysokovýkonné laboratórium pre staroveké DNA vo Veľkej Británii, zdôrazňuje význam tohto objavu: „Starý Egypt je miesto s mimoriadnou písomnou históriou a archeológiou, ale náročné uchovanie DNA znamenalo, že sme nemali žiadny genómový záznam o predkoch raného Egypta.“

Nové genetické techniky umožnili vedcom prekonať technické bariéry a vylúčiť kontaminujúcu DNA. Poskytli tak prvé genetické dôkazy o možných pohyboch ľudí v Egypte v tom čase.

Príbeh jedného jednotlivca nám nemôže povedať všetko, čo chceme vedieť o starom Egypte, no zistenia predstavujú fascinujúci začiatok. Výskumníci dúfajú, že ich technika umožní v budúcnosti „podrobnejšie a nuancovanejšie pochopenie starovekej egyptskej civilizácie a jej obyvateľov“.

Tento objav predstavuje míľnik vo výskume starého Egypta. Prvýkrát môžeme nahliadnuť do genetického dedičstva ľudí, ktorí žili v dobe vzniku pyramíd. Ich príbehy čakajú na odhalenie v kostiach, ktoré prežili tisícročia.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti