„Offline stretnutie má pre Gen Z význam“: Dianin projekt mení randenie Slovákov, ich LáskaTu bábätiek je už viac ako svadieb

V digitálnej dobe, keď sa zoznamovanie presunulo prevažne do online sveta, sa mnohí ľudia cítia osamelo a strácajú schopnosť nadviazať prirodzený kontakt. Zároveň sa ukazuje, že algoritmy a nekonečný výber v aplikáciách často vedú k frustrácii, povrchným vzťahom alebo k strate sebadôvery.

Práve z tohto dôvodu vznikol projekt LáskaTu, ktorý založila dokumentaristka a podnikateľka Diana Fabiánová. Jej cieľom bolo priniesť do zoznamovania späť ľudský rozmer – miesto, kde sa ľudia stretnú naživo, vo vzájomnej autenticite a bezpečí.

Projekt vznikol ako hobby

Diana chcela kamarátkam pomôcť nájsť partnerov. Rýchlo sa však ukázalo, že problém osamelosti a ťažkostí pri zoznamovaní sa týka obrovského množstva ľudí. Organizovanie rýchlych rande a offline podujatí sa postupne pretransformovalo do systematického projektu, ktorý spája stovky ľudí ročne.

LáskaTu sa pritom neorientuje len na jednu vekovú kategóriu. Projekt cieli aj na mladšiu generáciu, konkrétne Gen Z, ktorá síce trávi veľa času online, ale zároveň túži po reálnom kontakte a autentickom spojení. Diana a jej tím vytvorili koncept, kde bezpečnosť, zábava a efektivita idú ruka v ruke – a výsledkom sú nové páry, priateľstvá, a niekedy aj „LáskaTu“ bábätká.

• Ako vyzerá večer LáskaTu pre nováčika?
• Prečo interakcie trvajú presne 4 – 5 minút?
• Ako funguje zhoda účastníkov prostredníctvom aplikácie?
• Má LáskaTu skutočný dopad na vznik nových párov a rodín?
• V ktorých mestách projekt funguje?
• Koľko takéto rýchle rande stojí? 

Aká bola vaša motivácia na vytvorenie projektu LáskaTu?

Začalo to tak, že som chcela nájsť frajerov mojim single kamarátkam. Nechápala som, ako si také úžasné ženy nemôžu nájsť k sebe podobne úžasných partnerov. Už po zorganizovaní prvej párty, kde sa dostavilo množstvo ľudí, bolo jasné, že tento problém riešia viacerí z nás. 

Postupne sme to začali s kamoškami robiť organizovanejšie, až sa to preklopilo do projektu LáskaTu. Chcela som vrátiť do zoznamovania „človečinu“ – vytvoriť bezpečné miesto, kde sa ľudia nebudú cítiť ako tovar v katalógu, ale ako bytosti hľadajúce spojenie. 

Koľko času a financií ste do projektu museli vložiť?

Ak by som to počítala na hodiny, bolo by ich tisíce. LáskaTu nie je len biznis, je to srdcový projekt. Dlho to bolo len hobby, kde odmenou bolo vidieť, že to funguje. Vytvárali sa páry, niekedy aj deti.  

Finančne to bola investícia do vývoja systému, marketingu a priestorov, ale najväčšou investíciou bola energia celého tímu aj dobrovoľníkov.

zdroj: Archív/Petra Zátrochová/Diana Fabiánová

Prečo má dnes podľa vás veľa ľudí problém niekoho spoznať prirodzene?

Stratili sme „tretie miesta“ – priestory medzi prácou a domovom, kde bolo prirodzené sa prihovoriť niekomu, koho nepoznáme, alebo kde nám kamoši predstavia svojich kamarátov. Digitalizácia nás izolovala.

Sme efektívni, ale osamelí. Navyše, v spoločnosti zavládol strach z odmietnutia a istá sociálna neohrabanosť, pretože sme si odvykli od reálnej, nefiltrovanej interakcie z očí do očí. Strácame komunikačné zručnosti, lebo ich netrénujeme. 

Myslíte si, že zoznamovanie sa presunulo viac do online sveta, než je možno zdravé?

Rozhodne áno. Algoritmy nás učia vyberať si partnera podľa statických parametrov, nie podľa energie. Online svet vytvára ilúziu nekonečného výberu, čo vedie k tomu, že si nevážime človeka pred nami, lebo „o jeden swipe ďalej“ môže byť niekto lepší. To je pre duševné zdravie a stabilitu vzťahov škodlivé.

Čo podľa vás ľuďom najviac chýba pri klasických zoznamovacích aplikáciách?

Chýba im tam chémia, vôňa, tón hlasu, mimika, gestá a podobne. V aplikácii neuvidíte, ako sa človek usmeje, keď je nervózny, alebo ako sa rozžiari, keď hovorí o niečom na čom mu záleží.

Chýba tam „alchýmia“, ktorá sa deje len v prítomnom okamihu a ktorá nám najviac napovie, či to je pre nás zaujímavý človek. A hlavne – kde hneď vieme, ako sa pri tom človeku cítime.

Aké sú výhody rýchleho rande oproti swipovaniu na zoznamkách?

Efektivita a pravdivosť. Počas piatich minút naživo zistíte o človeku viac, než za dva týždne písania si správ. Vidíte ho v celej jeho celistvosti. Máte k dispozícii celé spektrum vnemov.

Šetríte si čas, vyhnete sa „ghostingu“ a hlavne – hneď viete, či tam je tá základná iskra alebo prepojenie, ktoré cez displej môžete vnímať úplne mylne.

Prečo ste sa rozhodli ísť práve cestou osobných stretnutí?

Je to ľudskejšie, efektívnejšie, zábavnejšie, zmysluplnejšie aj bezpečnejšie. Fandím odvážnym ľuďom, ktorí idú s kožou na trh. Žiadna technológia nenahradí ten moment, keď sa pozeráte tomu druhému do očí a vnímate, ako sa vedľa neho cítite.

zdroj: Archív/Petra Zátrochová/Diana Fabiánová

Ako vyzerá večer u vás očami človeka, ktorý príde prvýkrát?

Vstúpite do priestoru s príjemnou atmosférou, kde vás privíta usmievavý tím. Uvidíte ľudí, ktorí sú v rovnakej situácii ako vy – možno trošku nervózni, ale už sa na to dali (smiech). 

Dostanete welcome drink – pohár prosecca alebo limonádu a k tomu inštrukcie, ako bude večer prebiehať. Zrazu zistíte, že ten strach opadá, pretože ste v komunite, ktorá vás nesúdi. Okolo je plno úplne normálnych, prudko sympatických ľudí.

Jednotlivé interakcie medzi ľuďmi na rýchlom rande trvajú 4 až 5 minút. Prečo práve toľko?

Je to štúdiom aj praxou overený čas. Stačí to na to, aby ste zachytili „vibe“ človeka, ale je to zároveň dosť krátko na to, aby to nebolo trápne, ak si s niekým nesadnete. Je to taký bezpečný „ochutnávkový“ formát.

Máte pocit, že ľudia sa počas takého krátkeho času správajú prirodzenejšie?

Vo všeobecnosti áno. Pre introvertov je to náročnejšie než pre extrovertné povahy. Hlavne na začiatku to ide menej hladko, než po treťom až štvrtom kole.

No keď viete, že máte len pár minút, a zároveň vás v ten večer čaká ešte plno stretnutí, prestanete hrať hry. Idete viac k podstate. Aj aby ste šetrili vlastnou energiou. Ten časový limit vás núti byť prítomným a autentickým, namiesto toho, aby ste hodiny budovali nejaký umelý imidž.

Osobná spoveď Zuzany: „V 35-ke som dala výpoveď a začala od nuly. Moja cesta viedla cez vyhorenie až na psychiatriu“

Podľa čoho vyberáte miesto, kde sa stretnutia konajú?

Hľadáme miesta s dušou. Musí to byť útulné, mierne intímne, ale dostatočne priestranné. Atmosféra miesta robí časť úspechu – svetlo, farby, akustika a celkový pocit bezpečia sú pre nás kľúčové.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska