OĽANO navrhuje zatvoriť v nedeľu obchody. Výnimkou by boli len 4 dátumy

Poslanci Národnej rady SR za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) predložili do parlamentu návrh novely Zákonníka práce, ktorým by sa od začiatku budúceho roka počas nedieľ zakázal maloobchodný predaj.

Výnimkou by boli len štyri nedele v roku.

Slováci v nedele pracujú bežne

Obchody by zostali otvorené poslednú nedeľu pred začiatkom školského roka a tri adventné nedele pred Vianocami.

Týmito výnimkami chcú umožniť obchodníkom zvýšenie tržieb a zásobenie obyvateľstva pred začiatkom školského roku a pred Vianocami.

Podľa údajov z Eurostatu boli slovenskí zamestnanci podľa poslancov za hnutie OĽaNO najčastejšie pracujúcimi zamestnancami počas nedele zo všetkých krajín EÚ. Podľa údajov za rok 2014 pravidelne v nedeľu pracovalo 21 % z nich, čiže každý piaty Slovák.

„Zámerom predkladaného návrhu zákona je zmierniť túto diskrepanciu medzi citovaným ustanovením zákona a praxou, a to prostredníctvom regulácie podmienok maloobchodného predaja počas nedele,“ uviedli.

Slováci súhlasia

Práca počas nedele podľa poslancov spôsobuje najmä u žien, ktoré tvoria 80 % zamestnancov v maloobchode, nemožnosť tráviť voľný deň s rodinou.

„Navrhovaná zmena zavádza oproti súčasnému stavu približne 44 dní v roku, keď zamestnanci nemusia vykonávať pracovnú činnosť a má tak ambíciu pomôcť manželstvám, rodinám a deťom,“ tvrdia.

zdroj: Unsplash/Irina Murza

Upozorňujú na to, že počas pandémie COVID-19 zostali maloobchody v nedeľu zatvorené. „Drvivá väčšina slovenských spotrebiteľov sa vtedy podľa medializovaného prieskumu vyjadrila, že maloobchodné predajne potravín môžu ostať zatvorené v nedeľu aj do budúcna,“ uviedli poslanci za hnutie OĽaNO.

Zástancom obmedzenia nedeľného predaja sú podľa nich aj mnohí obchodníci, zamestnávatelia a podnikatelia.

Vyššia daň na alkohol

Poslanec Národnej rady SR za hnutie OĽaNO Milan Vetrák navrhuje zvýšiť spotrebnú daň na alkohol o 30 percent. Legislatívny návrh predložil do parlamentu.

„Cieľom návrhu je zabezpečiť dodatočné finančné zdroje na financovanie základných verejných funkcií štátu, ako je napríklad vzdelávanie, či hmotné zabezpečenie zamestnancov verejného sektora,“ zdôvodnil Vetrák.

Upozornil na to, že štátu vznikajú značné hospodárske škody v dôsledku nepredvídateľných okolností spôsobených pandémiou koronavírusu a vojnovým konfliktom na Ukrajine.

zdroj: Pexels/Chris F

Poslanec Vetrák síce uvádza, že schválenie tohto návrhu bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, dodatočné príjmy štátu však v návrhu nevyčíslil.

„Návrh zákona nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania,“ priznáva. Vyššie spotrebné dane na alkohol by sa pritom mali zaviesť hneď potom, ako bude parlamentom schválená novela zákona zverejnená v Zbierke zákonov SR.

Nové pamätné dni

Na Slovensku by mohli pribudnúť dva nové pamätné dni. Poslanci Národnej rady (NR) SR za OĽANO navrhujú, aby sa 6. marec stal Dňom obetí pandémie COVID-19.

Zároveň by sa 22. september mohol stať Dňom boja proti nenávistným prejavom na deťoch.

Navrhuje to skupina koaličných poslancov. Oba návrhy sú súčasťou noviel zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Poslanci za OĽANO upozornili, že pozostalí obetí na Slovensku sa spojili v Občianskom združení Skutočné obete.

Tí sa usilujú o pripomenutie pamiatky svojich blízkych aj iniciatívou na schválenie Dňa obetí pandémie COVID-19, ktorý by bol 6. marca, teda v deň prvého potvrdeného prípadu ochorenia COVID-19 na Slovensku.

Koaliční poslanci v ďalšom návrhu tvrdia, že ustanovením pamätného dňa chcú docieliť, aby sa problematike rizikového správania žiakov a študentov venoval adekvátny priestor naprieč základnými a strednými školami na Slovensku.

„Zároveň tým chceme upriamiť pozornosť verejnosti, médií, neziskových organizácií a mienkotvorných osobností na Slovensku, aby sa vytvoril celospoločenský diskurz, kde by sa vymedzili hranice voči narastajúcim prejavom agresie, šikany a netolerantného správania s cieľom aktívne vplývať na mládež a ukazovať im pozitívne vzory správania,“ uviedli predkladatelia v dôvodovej správe návrhu.

zdroj: Unsplash/saeed karimi

Navrhovaný dátum 22. september súvisí podľa poslancov s návratom detí do školských zariadení po prázdninách, keď by bolo vhodné venovať priestor tejto problematike, keďže vedenie škôl je prvé týždne zaťažené agendou spojenou so zberom dát či evidencie žiakov a študentov. Obe právne úpravy by v prípade schválenia mohli byť účinné od 1. januára 2023.