Pacienti na Slovensku narážajú na finančnú náročnosť. Onkológ o inovatívnych liečbach rakoviny (ROZHOVOR)
- Moderná onkologická liečba prináša nové možnosti pre pacientov
- Profesor Mego hovorí o prelomových terapiách aj systémových prekážkach
- Moderná onkologická liečba prináša nové možnosti pre pacientov
- Profesor Mego hovorí o prelomových terapiách aj systémových prekážkach
Onkologické ochorenia patria na Slovensku medzi najčastejšie príčiny úmrtí a napriek istým pokrokom v liečbe a diagnostike zostáva krajina v štatistikách úmrtnosti na rakovinu nad priemerom Európskej únie. Jedným z kľúčových odborníkov, ktorý sa dlhodobo venuje zlepšovaniu onkologickej starostlivosti nielen na Slovensku, je profesor Michal Mego.
V Národnom onkologickom ústave pôsobí od roku 2001, je prednostom II. Onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a NOÚ a vedie Jednotku translačného výskumu, ktorá sa zameriava na prenos poznatkov z laboratória priamo do klinickej praxe.
Profesor Mego je významnou osobnosťou nielen v slovenskom, ale aj medzinárodnom kontexte – ako hlavný odborník pre klinickú onkológiu Ministerstva zdravotníctva SR a člen Americkej spoločnosti pre výskum rakoviny (American Cancer Society) sa aktívne zapája do výskumných projektov a odborného diskurzu.
Jeho výskum sa sústreďuje najmä na nádory semenníkov a cirkulujúce nádorové bunky, pričom práve jeho tím ako prvý popísal nový podtyp buniek odolných voči chemoterapii.
- Ako funguje moderná onkologická liečba na Slovensku a aké sú jej najväčšie výzvy
- Čím sa zaoberá výskum profesora Michala Mega a aký význam má jeho práca
- Aké nové terapeutické prístupy zmenili onkológiu v posledných rokoch
- Čo presne znamená cielená terapia a v čom sa líši od chemoterapie
- Ako sa zisťuje, či pacient môže dostať cielenú liečbu
- Prečo je dostupnosť inovatívnej liečby na Slovensku stále obmedzená
Profesor MUDr. Michal Mego, DrSc. pôsobí v Národnom onkologickom ústave (NOÚ) od roku 2001. Je prednostom II. Onkologickej kliniky LF UK a NOÚ. Ako vedúci Jednotky translačného výskumu v našom ústave je hlavnou úlohou jeho tímu prenášať výsledky laboratórneho výskumu do klinickej praxe a zároveň riešiť klinicky významné problémy na laboratórnej úrovni.
Okrem zhromažďovania a analýzy biologického materiálu, toto jedinečné pracovisko sleduje výsledky liečby, ako aj jej nežiaduce účinky, s cieľom zistiť, ktorý pacient potrebuje agresívnejšiu liečbu a naopak. Výskum je zameraný na viaceré oblasti, pričom dve hlavné predstavujú nádory semenníkov a výskum cirkulujúcich nádorových buniek. Ako prvý popísal nový podtyp cirkulujúcich nádorových buniek odolných voči chemoterapii.
Je tiež hlavným odborníkom pre klinickú onkológiu MZ SR a členom Americkej spoločnosti pre výskum rakoviny (American Cancer Society). Aktívne sa venuje tiež pedagogickej a publikačnej činnosti – je recenzentom viacerých domácich i zahraničných odborných časopisov.
V rozhovore sme sa profesora Mega opýtali na súčasný stav onkologickej liečby na Slovensku, ako aj na najnovšie trendy v terapii rakoviny – od imunoterapie a cielených terapií až po otázky dostupnosti inovatívnych liekov. Hovorí o význame genetického testovania, vedľajších účinkoch liečby, ale aj o prekážkach, ktoré onkologickým pacientom bránia v prístupe k moderným postupom.
Tento rozhovor ponúka fundovaný a ľudsky podaný pohľad odborníka, ktorý sa každodenne stretáva s realitou onkologickej liečby na Slovensku.
Ako by ste zhodnotili aktuálny stav onkologickej liečby na Slovensku?
Onkologická starostlivosť na Slovensku prešla za posledné roky určitým pokrokom, najmä v oblasti centralizácie diagnostiky a liečby, ako aj v zavádzaní preventívnych programov.
Akým výzvam Slovensko aktuálne čelí?
Slovensko stále čelí výzvam, ako je vyššia miera úmrtnosti na rakovinu v porovnaní s priemerom EÚ, čo je spôsobené faktormi ako nedostatočná osveta, nízka účasť na skríningových programoch a obmedzený prístup k inovatívnym liekom.
Ako hodnotíte úroveň prevencie a skríningových programov na Slovensku?
Prevencia a skríningové programy sú absolútnym základom modernej onkologickej starostlivosti. Na Slovensku máme síce zavedené národné skríningy pre niektoré typy rakoviny, no ich efektivita v praxi naráža na nízku mieru účasti populácie.
Čo konkrétne by podľa vás mohlo pomôcť zvýšiť ich efektivitu a účasť verejnosti?
Jednou z hlavných prekážok je nedostatočné povedomie obyvateľstva o význame preventívnych vyšetrení. Ďalším kľúčovým prvkom je aj cielená osveta. Ľudia potrebujú vidieť, že prevencia je dostupná, neinvazívna a môže im doslova zachrániť život. Zvýšenie efektivity týchto programov je otázkou systémového prístupu, nie jednotlivých opatrení.
Aké sú podľa vás najväčšie prelomové objavy v onkológii za posledných 5 rokov?
Medzi najvýznamnejšie pokroky patrí rozvoj imunoterapie, ktorá využíva imunitný systém pacienta na boj proti rakovine, a cielená terapia, ktorá zasahuje špecifické molekulárne ciele v nádorových bunkách. Okrem toho sa rozvíja aj bunková terapia (tzv. CAR-T liečba), čo je najnovší typ imunoterapie.
Môžete vysvetliť, ako funguje imunoterapia pri liečbe rakoviny?
Imunoterapia posilňuje schopnosť imunitného systému rozpoznať a zničiť rakovinové bunky. To sa dosahuje rôznymi spôsobmi, napríklad blokovaním inhibičných signálov, ktoré bránia imunitným bunkám v útoku na nádor, alebo aktiváciou T-lymfocytov, ktoré sú schopné zničiť nádorové bunky.
Osobitnú skupinu predstavujú tzv. antibody-drug conjugates, ktoré pozostávajú z protilátky namierenej proti niektorej z charakteristík nádoru, na ktorú je naviazané cytostatikum.
Pre aké typy rakoviny je imunoterapia v súčasnosti najúčinnejšia?
Imunoterapia sa ukázala ako mimoriadne účinná pri liečbe malígneho melanómu, rakoviny pľúc, Hodgkinovho lymfómu a niektorých typov rakoviny obličiek a močového mechúra. Jej účinnosť však závisí od konkrétneho typu rakoviny a individuálnych charakteristík pacienta.
Aké sú najčastejšie vedľajšie účinky imunoterapie a ako sa s nimi pracuje?
Medzi bežné vedľajšie účinky patria kožné vyrážky, únava, hnačka a príznaky podobné chrípke. V niektorých prípadoch môže dôjsť k závažnejším imunitne sprostredkovaným reakciám, ktoré postihujú orgány ako pľúca, pečeň alebo črevá. Tieto vedľajšie účinky sa monitorujú a liečia podľa potreby, často s použitím kortikosteroidov alebo iných imunosupresívnych liekov.
Čo presne znamená cielená terapia?
Cielená terapia zasahuje špecifické molekulárne ciele, ktoré sú zodpovedné za rast a šírenie nádorových buniek, čím minimalizuje poškodenie zdravých buniek.
Ako sa líši od klasickej chemoterapie?
Na rozdiel od chemoterapie, ktorá pôsobí na všetky rýchlo sa deliace bunky, cielená terapia ponúka presnejší prístup s potenciálne menšími vedľajšími účinkami.
Ako sa u pacientov zisťuje, či sú vhodní kandidáti na cielenú liečbu?
Vhodnosť pacienta na cielenú liečbu sa určuje prostredníctvom genetickej resp. molekulárnej analýzy nádoru, ktorá identifikuje konkrétne mutácie alebo molekulárne markery. Tieto informácie pomáhajú lekárom vybrať najefektívnejšiu liečbu pre daného pacienta.
Ako ovplyvňuje dostupnosť týchto terapií finančná náročnosť a podpora zdravotných poisťovní?
Finančná náročnosť inovatívnych onkologických liečebných postupov predstavuje významnú prekážku ich dostupnosti. Na Slovensku je prístup k niektorým moderným terapiám obmedzený kvôli vysokým nákladom a zložitému procesu schvaľovania a úhrady zo strany zdravotných poisťovní.
Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroj: Národný onkologický inštitút