Opäť na chvoste: Slováci pracujú rovnako tvrdo ako inde v Európe. Výplaty však hovoria iný príbeh

Začiatok roka je pre mnohých zamestnancov tým správnym impulzom na zmenu práce, pričom hlavným motivátorom býva často práve výška výplaty. Ak premýšľaš nad kariérnym posunom alebo ťa len zaujíma, či za svoju drinu dostávaš adekvátnu odmenu v porovnaní so zahraničím, máme pre teba čerstvé dáta. Pozreli sme sa na to, ako vyzerajú peňaženky našich európskych susedov a kde sa v tomto rebríčku nachádza Slovensko.

Január je tradične obdobím, kedy ľudia najčastejšie menia zamestnanie, pretože si dávajú novoročné predsavzatia a firmy otvárajú nové pozície na prvý štvrťrok. Plat je pri tomto rozhodovaní kľúčový, no rozdiely naprieč Európou sú stále priepastné. O tom, ako sa líšia zárobky v jednotlivých kútoch nášho kontinentu, informoval web Euronews. Podľa najnovších údajov Eurostatu z roku 2024 sa ukazuje, že geografická poloha tvojej práce rozhoduje o kvalite tvojho života viac, než si možno myslíš.

Obrovské rozdiely naprieč starým kontinentom

Priemerný ročný plat zamestnanca v Európskej únii sa pohybuje na úrovni takmer 40-tisíc eur. Táto suma je však len štatistickým stredom, ktorý zakrýva extrémy medzi jednotlivými členskými štátmi. Na jednej strane spektra stojí Bulharsko s priemerným ročným zárobkom niečo cez 15-tisíc eur, zatiaľ čo na opačnom konci kraľuje Luxembursko s astronomickou sumou takmer 83-tisíc eur. Rozdiel je teda viac ako päťnásobný.

Okrem Luxemburska sa nad hranicu 50-tisíc eur ročne dostali len krajiny ako Dánsko, Írsko, Belgicko, Rakúsko a Nemecko. Naopak, na chvoste rebríčka robia Bulharsku spoločnosť Maďarsko a Grécko, kde priemerný zamestnanec zarobí ročne menej ako 20-tisíc eur.

Západ zarába násobne viac peňazí

Tieto čísla jasne ukazujú, že mzdy sú vo všeobecnosti vyššie v západnej a severnej Európe, zatiaľ čo východ a juhovýchod výrazne zaostáva. Dôvodov je viacero, no ekonómovia z Medzinárodnej organizácie práce upozorňujú najmä na štruktúru ekonomiky a produktivitu.

Krajiny, ktoré majú silné zastúpenie v sektoroch s vysokou pridanou hodnotou, ako sú financie, IT či pokročilá výroba, si môžu dovoliť platiť svojim ľuďom viac. Naopak, štáty zamerané na poľnohospodárstvo či základné služby ťahajú za kratší koniec. Dôležitú úlohu zohrávajú aj silné odbory a kolektívne zmluvy, ktoré sú v strednej a východnej Európe často slabšie, čo podkopáva vyjednávaciu silu zamestnancov.

Slovensko na chvoste kúpnej sily

Situácia sa mierne zmení, ak sa na platy pozrieme optikou štandardu kúpnej sily (PPS), ktorý zohľadňuje životné náklady v danej krajine. Tým sa rozdiely medzi štátmi zmenšujú, no pre Slovensko to stále nie sú dobré správy. Aj po prepočítaní na to, čo si za svoju výplatu reálne kúpiš, patríme medzi päť najhorších krajín v Únii. Spolu s nami sa na dne ocitli Grécko, Maďarsko, Bulharsko a Estónsko, pričom všetky tieto krajiny dosahujú hodnotu pod 28-tisíc PPS.

Pre porovnanie, lídri ako Luxembursko, Belgicko či Nemecko sú na tom takmer dvojnásobne lepšie. Hoci sa očakáva, že priemerné mzdy v EÚ budú v najbližších rokoch rásť, Slovensko má čo doháňať, aby sa v životnej úrovni priblížilo vyspelejším susedom.

Slovenská realita

Kým pohľad na európske štatistiky môže pôsobiť depresívne, poďme sa pozrieť na konkrétne čísla priamo z našej domácej krajiny. Hoci v európskom porovnaní zaostávame, nominálne mzdy na Slovensku predsa len rastú a v niektorých sektoroch si zamestnanci výrazne polepšili. Informovali sme o tom v predchádzajúcom článku.

Štatistický úrad priniesol dáta za tretí štvrťrok, ktoré ukazujú, že priemerná mzda v našom hospodárstve dosiahla úroveň 1 569 eur. Medziročne si tak zamestnanci v hrubom polepšili o 85 eur, čo predstavuje nárast o necelých šesť percent. Treba však dodať, že tempo rastu sa oproti predchádzajúcemu obdobiu spomalilo a po započítaní inflácie nám reálne platy stúpli len veľmi mierne, o 1,3 percenta.

Platy konečne prekonali tisíceurovú hranicu

Pozitívnou správou je, že prvýkrát v histórii presiahli priemerné hrubé zárobky hranicu 1 000 eur vo všetkých 19 sledovaných odvetviach ekonomiky. Aj v tradične najslabšie platenom sektore ubytovacích a stravovacích služieb sa podarilo túto psychologickú hranicu pokoriť. Na opačnom konci rebríčka sú králi slovenského trhu práce – zamestnanci v IT sektore, finančníctve a energetike, kde priemerná mzda presahuje 2 500 eur.

Nie všetci sa však môžu tešiť, pretože po zohľadnení inflácie reálne platy klesli ľuďom pracujúcim v administratíve, umení či vo vedeckých a technických činnostiach. Najväčší reálny nárast naopak pocítili pracovníci v realitách, ťažbe a zdravotníctve.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika