Opustené „mesto duchov“ za 100 miliárd dolárov: Megalomanský projekt mal prekonať Dubaj, zničila ho jediná vec

V posledných desaťročiach sme svedkami éry, v ktorej štáty súperia o najvyšší mrakodrap, najluxusnejší hotel či najväčší umelý ostrov. Dubaj, Dauha či Rijád sa premenili na symboly modernej moci, kde architektúra slúži ako dôkaz technologického pokroku a národnej prestíže.

Nie každá vízia sa však skončila úspechom. Azerbajdžan, krajina ležiaca na brehu Kaspického mora, sa rozhodol zaradiť medzi tieto svetové metropoly odvážnym plánom — vybudovať plávajúci raj menom Khazar Islands.

To, čo malo byť architektonickým triumfom a dôkazom novej éry prosperity, sa však zmenilo na symbol zlyhaných ambícií. Nasledujúci príbeh ukazuje, ako sa sen o „nových Benátkach“ premenil na realitu opustených betónových štruktúr a neuskutočnených sľubov.

Sen o nových Benátkach

V roku 2011 sa začal jeden z najambicióznejších stavebných projektov sveta – Khazar Islands, v preklade Chazarské ostrovy. Azerbajdžanský miliardár Ibrahim Ibrahimov, známy aj ako Haji Ibrahim Nehramli, predstavil víziu umelo vytvoreného raja v Kaspickom mori, ktorý mal krajinu presláviť po celom svete.

Na ploche 55 umelých ostrovov, prepojených viac ako 150 mostmi, malo vyrásť futuristické mesto s kapacitou pre milión obyvateľov. Plán zahŕňal 150 škôl, 50 nemocníc, desiatky parkov, kultúrne centrá, univerzitný kampus aj luxusné nákupné zóny. Ambíciou bolo vytvoriť „nové Benátky“, ktoré by prekonali Dubaj a prilákali turistov aj investorov z celého sveta.

Dominantou komplexu sa mal stať mrakodrap Azerbaijan Tower, vysoký viac než 1 000 metrov – teda o 220 metrov viac než Burj Khalifa v Dubaji. Stavba mala byť centrom Formuly 1, luxusného bývania aj biznisu. Očakávané náklady sa vyšplhali na viac ako 100 miliárd dolárov.

Ako píše portál Modern, projekt mal byť hotový do roku 2023 a mal symbolizovať silu, sebavedomie a modernizáciu Azerbajdžanu. Namiesto luxusného raja však vzniklo „mesto duchov“, v ktorom sa zrkadlí ekonomický pád a neudržateľné ambície.

Od eufórie k pádu

Začiatky projektu sprevádzala vlna nadšenia. Ibrahimov v roku 2010 tvrdil, že o projekt prejavili záujem viacerí investori, a vláda mu dala zelenú. Ostrovy, vzdialené len 25 kilometrov južne od Baku, mali byť prepojené s hlavným mestom aj s európskymi trasami a stať sa novým centrom Kaspického regiónu.

Všetko sa však začalo rúcať v roku 2015, keď dramaticky klesla cena ropy, hlavného zdroja príjmov Azerbajdžanu. Ekonomika krajiny sa otriasla a financovanie projektu sa prakticky zastavilo. Aj keď Ibrahimov naďalej vystupoval optimisticky, realita bola neúprosná.

„Projekt bude dokončený v rokoch 2020 až 2025,“ uisťoval ešte v roku 2018. V skutočnosti sa však práce na stavenisku už dávno zastavili. V apríli 2017 sa výstavba úplne prerušila, no Ibrahimov stále hovoril o budúcnosti ostrovov ako o hotovej veci.

„Skutočnosť, že práca nie je dokončená, spochybňuje, či sa projekt vôbec zrealizuje,“ napísal ešte v roku 2018 portál Modern. Dnes, viac než desať rokov od jeho začiatku, sa hovorí o novom termíne – 2030 až 2035 – no realisti pochybujú, že sa niečo vôbec pohne.

Mesto duchov na brehu Kaspického mora

Namiesto luxusných víl, nemocníc a parkov dnes na mieste stoja len nedokončené budovy, opustené cesty a prázdne stavebné plochy. Oblasť, ktorá mala byť moderným rajom, pripomína skôr postapokalyptickú scenériu, píše portál Unilad.

Fotografie z posledných rokov ukazujú chátrajúce stavby, zarastené betónové plochy a hrdzavejúce žeriavy. Médiá preto Chazarské ostrovy nazvali „azerbajdžanské mesto duchov“.

Zatiaľ čo niektorí odborníci ešte veria v oživenie projektu, väčšina investorov stratila dôveru. Štát v roku 2019 plánoval prizvať domácich a zahraničných expertov, aby vypracovali štúdiu o budúcnosti komplexu.

Cieľom bolo zistiť, či má zmysel hľadať nových investorov alebo projekt úplne pochovať. Výsledky tejto analýzy však dodnes nie sú verejné. Projekt, ktorý mal Azerbajdžan dostať na mapu svetového inžinierstva, sa tak stal mementom neudržateľných snov.

Symbol neúspešných snov

Khazar Islands mali byť pýchou Azerbajdžanu, dôkazom, že krajina s ropným bohatstvom dokáže konkurovať moderným veľmociam. Namiesto toho sa stali symbolom megalomanských plánov, ktoré zničila realita ekonomických limitov.

Podľa analytikov sa projekt stal obeťou rovnakých chýb, aké sprevádzali aj iné neúspešné megastavby vo svete – nadhodnotené očakávania, nedostatočné financovanie a prehnané ambície.

Ibrahimov, kedysi považovaný za vizionára, sa po krachu projektu stiahol z verejného života. Ostrovy, ktoré mali byť živým mestom, sa zmenili na tichý priestor, kam sa vyberú len občasní fotografi alebo novinári hľadajúci príbeh o veľkolepých snoch, ktoré sa nikdy nenaplnili.

zdroj: timfranco.com

Budúcnosť v hmle

Aj keď sa hovorí o možnosti obnovenia výstavby, nič konkrétne sa zatiaľ nedeje. Azerbajdžanská vláda mlčí, investori sa držia bokom a samotný projekt je pre mnohých len varovaním pred príliš odvážnymi víziami.

Khazar Islands mali byť symbolom pokroku, no dnes stoja ako pamätník nezrealizovateľných snov. Pôvodný plán vytvoriť moderné mesto pre milión obyvateľov sa zmenil na tiché varovanie, že ani stovky miliárd dolárov nemusia stačiť, keď chýba ekonomická stabilita a realistická vízia.

A tak 55 ostrovov v Kaspickom mori zostáva zatiaľ len svedkom ambícií, ktoré sa stratili v piesku – doslova aj obrazne.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta