Orbán sa nenechá odstaviť od moci len tak. Zanechal pasce, ktoré môžu Magyara ochromiť

Viktor Orbán nepredá svoju kožu lacno. Aj keby opozičný líder Péter Magyar vyhral aprílové parlamentné voľby v Maďarsku, jeho prípadná vláda by podľa viacerých pozorovateľov čelila vážnym prekážkam pri riadení štátu. Premiér si počas 16 rokov pri moci upevnil vplyv svojej strany Fidesz v kľúčových verejných inštitúciách. Tie môžu brzdiť rozpočet, reformy aj personálne zmeny.

Podľa opozície aj časti analytikov tak nejde iba o súboj o výsledok volieb, ale aj o to, či bude možné po prípadnej zmene moci krajinu reálne spravovať, píše Politico.

Viktor Orbán môže riadiť rozpočet, zákony aj úrady z opozície

Najväčšou bezprostrednou výzvou pre prípadnú Magyarovu vládu by bol štátny rozpočet. Podľa dostupných údajov dosiahlo Maďarsko už vo februári polovicu celoročného cieľa rozpočtového deficitu na rok 2026. Stalo sa tak po predvolebných výdavkoch a dotáciách, ktorými sa vláda snažila podporiť voličskú podporu.

Situáciu komplikuje aj rozpočtová rada, ktorú tvoria traja nominanti blízki Fideszu. Tí majú právomoc rozpočet vetovať. Ak by vláda rozpočet neprijala, prezident Tamás Sulyok môže vyhlásiť predčasné voľby. Prezident je vo funkcii do roku 2029 a podľa opozície je politicky blízky Fideszu. Na jeho odvolanie, rovnako ako na výmenu členov rozpočtovej rady, by bola potrebná dvojtretinová väčšina v parlamente.

Práve dvojtretinová hranica sa ukazuje ako jeden z kľúčových problémov. Mnohé tzv. kardinálne zákony upravujúce súdnictvo, médiá, volebný systém, verejné financie, rodinnú politiku či postavenie cirkví možno meniť iba ústavnou väčšinou. Ak by Magyarova strana Tisza získala len jednoduchú väčšinu, veľká časť systému by zostala mimo jej dosahu. A pod vplyvom Orbána. 

Podobná situácia sa týka aj štátnej správy a dozorných orgánov. Ľudia blízki Fideszu pôsobia vo významných funkciách vrátane prokuratúry, ombudsmana či mediálnych úradov. Ich výmena je tiež viazaná na silnejšiu parlamentnú podporu. Bývalá europoslankyňa a opozičná poslankyňa Katalin Cseh pre Politico uviedla, že „zničiť demokraciu a inštitúcie je oveľa jednoduchšie ako ich obnoviť“.

Ústavný súd, prezident a médiá môžu blokovať reformy

Výraznú prekážku môže predstavovať aj justícia. Všetkých 15 sudcov ústavného súdu vymenoval Fidesz. Na čele najvyššieho súdu Curia stojí András Varga, ktorého zvolil parlament ovládaný vládnou stranou. Podľa bývalej sudkyne Adrienn Laczó môže byť pre Tiszu veľmi ťažké presadiť zákony, ak narazia na odpor najvyšších súdnych inštancií.

Prezident môže navyše zákony vracať do parlamentu alebo ich posielať na posúdenie ústavnému súdu. Podľa profesorky Kim Lane Scheppele z Princeton University decembrová úprava ústavy ešte posilnila jeho postavenie a sťažila možnosť jeho odvolania.

Ďalšou oblasťou je mediálne prostredie. Orbán v roku 2018 vytvoril Nadáciu stredoeurópskej tlače a médií KESMA, pod ktorú prešli stovky miestnych, regionálnych aj celoštátnych médií. Akýkoľvek zásah do tejto štruktúry by si opäť vyžadoval dvojtretinovú väčšinu.

Problémom môže byť aj uvoľnenie 18 miliárd eur zo zmrazených eurofondov. Magyar avizuje, že by chcel získať aspoň časť peňazí vierohodnými protikorupčnými krokmi. Podľa analytičky Orsolye Ráczovej z Eurasia Group však bude odkázaný nielen na vlastné rokovacie schopnosti, ale aj na určitú flexibilitu Bruselu.

Maďarské voľby sa tak nejavia iba ako súboj medzi Orbánom a Magyarom. Podľa dostupných informácií pôjde aj o test toho, či je možné zmeniť vládu v systéme, ktorý bol počas rokov prestavaný tak, aby prežil aj prípadnú volebnú porážku vládnej moci.

Čítaj viac z kategórie: Viktor Orbán