Osem lídrov EÚ sa postavilo Trumpovi: „Grónsko patrí jeho ľuďom“

Európski lídri reagujú jednotne na obnovený záujem amerického prezidenta o Grónsko a snažia sa jasne vymedziť hranice transatlantickej diskusie. Po tom, čo prezident Donald Trump opakovane vyhlásil, že Spojené štáty by mali získať kontrolu nad týmto dánskym autonómnym územím, vydali predstavitelia najväčších európskych krajín spoločné stanovisko, v ktorom zdôrazňujú, že osud Grónska je výlučne vecou jeho obyvateľov a Dánskeho kráľovstva.

Situáciu ešte viac vyostrila nedávna americká vojenská operácia vo Venezuele, ktorá v Európe vyvolala obavy z možného precedensu.

Európa sa postavila za Grónsko

Za Grónsko sa postavili lídri Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska, Spojeného kráľovstva a Dánska. V spoločnom vyhlásení uviedli, že „Grónsko patrí jeho ľuďom. O otázkach týkajúcich sa Dánska a Grónska môžu rozhodovať len Dánsko a Grónsko.“

Vyhlásenie prišlo po tom, čo Trump zopakoval argument, že územie je pre USA „životne dôležité“ z hľadiska vojenskej bezpečnosti a že Dánsko ho podľa neho nedokáže dostatočne chrániť.

Európski lídri zároveň zdôraznili, že bezpečnosť v Arktíde musí byť zabezpečovaná kolektívne v rámci NATO. „NATO jasne vyhlásilo, že arktický región je prioritou, a európski spojenci zvyšujú svoju prítomnosť, aktivity a investície, aby región zostal bezpečný a aby odradili protivníkov,“ uvádza sa v stanovisku.

Joint Statement on Greenlandhttps://t.co/ORMWHpKEJt pic.twitter.com/wu1SdF1INN

— Statsministeriet (@Statsmin) January 6, 2026

Obavy po venezuelskej operácii USA

Spravodajská agentúra Reuters zároveň pripomína, že zásah USA vo Venezuele, pri ktorom bol zadržaný tamojší líder, obnovil v Európe obavy, že by sa podobná logika mohla uplatniť aj inde. Samotné Grónsko pritom dlhodobo deklaruje, že sa nechce stať súčasťou Spojených štátov.

Poľský premiér Donald Tusk vyhlásil, že Dánsko môže v otázke Grónska rátať so solidaritou celej Európy. „Žiadny člen NATO by nemal útočiť alebo hroziť inému členovi. Inak by aliancia stratila svoj zmysel,“ povedal novinárom vo Varšave. Podporu spoločnému stanovisku vyjadrilo aj Holandsko.

Sila verzus právo v rétorike Washingtonu

Napätie ešte zvýšili vyjadrenia šéfa kancelárie Bieleho domu Stephen Miller. Ten podľa Reuters bagatelizoval otázky suverenity a medzinárodného práva slovami: „Môžete hovoriť o medzinárodných zdvorilostiach, ale žijeme v reálnom svete, ktorý sa riadi silou, mocou a vplyvom.“ Dodal tiež, že „nikto nebude vojensky bojovať proti USA o budúcnosť Grónska“.

Len niekoľko hodín po venezuelskej operácii zverejnila jeho manželka Katie Millerová mapu Grónska vo farbách americkej vlajky s nápisom „SOON“, čo v Európe vyvolalo ďalšiu vlnu kritiky.

Prečo je Grónsko strategické

Grónsko, ktoré má len približne 57-tisíc obyvateľov, nie je samostatným členom NATO, no je chránené prostredníctvom členstva Dánska. Jeho poloha medzi Európou a Severnou Amerikou z neho robí kľúčové miesto pre americký systém protiraketovej obrany. Zároveň disponuje významnými nerastnými surovinami, ktoré zapadajú do snahy Washingtonu znížiť závislosť od čínskych dodávok.

Aj preto sa Dánsko snaží reagovať na kritiku posilnením obrany. Reuters uvádza, že Kodaň minulý rok prisľúbila investovať 42 miliárd dánskych korún do posilnenia vojenskej prítomnosti v Arktíde.

Grónsko odmieta paniku, Európa apeluje na princípy

Denník The Guardian zdôrazňuje, že spoločné európske vyhlásenie sa opiera o princípy medzinárodného práva a Charty OSN, najmä o rešpektovanie suverenity a hraníc. Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen zároveň ubezpečil obyvateľov, že nemajú dôvod obávať sa bezprostredného amerického prevzatia územia a že jeho vláda chce skôr posilňovať vzťahy so Spojenými štátmi.

Spor okolo Grónska tak zatiaľ zostáva na úrovni ostrej politickej rétoriky. Európske krajiny však dávajú jasne najavo, že ak ide o Arktídu, hranice a suverenitu, sú pripravené hovoriť jedným hlasom.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie