Ostrov v srdci Baltu sa bleskovo mení na pevnosť NATO. Je pripravený odraziť ruskú inváziu do Európy

  • Švédsky ostrov Gotland po desaťročiach demilitarizácie prechádza zbrojením
  • NATO ho premieňa na strategickú základňu schopnú čeliť ruskej hrozbe
Gotland
  • Švédsky ostrov Gotland po desaťročiach demilitarizácie prechádza zbrojením
  • NATO ho premieňa na strategickú základňu schopnú čeliť ruskej hrozbe
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Pretrvávajúci konflikt na Ukrajine, geopolitické napätie s Ruskom a požiadavky USA na spravodlivejšie rozdelenie kompetencií v rámci NATO nútia členské štáty na Starom kontinente k zásadnej remilitarizácii. Najvýraznejšie prebieha v krajinách východnej a severnej Európy. Jedno miesto však prevyšuje ostatné – ide o najväčší ostrov nového člena Severoatlantickej aliancie – Švédska

Tento strategický ostrov v Baltskom mori, ktorý bol po desaťročia takmer bez vojenskej prítomnosti, sa opäť stáva stredobodom obranných plánov aliancie NATO. Gotland má byť podľa švédskeho generálporučíka Edströma „prvou líniou obrany proti ruskej agresii“ a „logistickým centrom NATO zo Západu na Východ“, píše MailOnline. 

Po vstupe Švédska do transatlantickej bezpečnostnej aliancie sa Gotland stal ideálnou základňou pre spojencov – slúži na monitorovanie a odrádzanie ruských vzdušných a námorných hrozieb v Baltskom mori a v prípade vojny aj na poskytovanie leteckej podpory jednotkám NATO útočiacim na ruské pozície v Európe.

Kto kontroluje Gotland, dominuje Baltskému moru

Gotland leží uprostred Baltského mora, približne 96 kilometrov od švédskej pevniny, 136 kilometrov od pobaltských štátov a 299 kilometrov od ruskej exklávy Kaliningradu. Región Baltského mora, pokiaľ ide o krajiny hraničiace s morom, zahŕňa Švédsko, Fínsko, Dánsko, Lotyšsko, Litvu, Estónsko, Nemecko, Poľsko a Rusko. Ide o hospodársky významnú oblasť s jednou z najrušnejších obchodných trás na svete, pričom kľúčovým bodom sú Dánske úžiny, ktoré prepájajú Baltské more so Severným morom a zohrávajú zásadnú úlohu v ruskom exporte ropy.

Vzhľadom na krátke geografické vzdialenosti regiónu odborníci podľa portálu Diplomatic Courier tvrdia, že ktokoľvek bude počas konfliktu kontrolovať Gotland, mohol by dominovať v regióne Baltského mora so schopnosťou kontrolovať veľkú časť námorných trás a vzdušného priestoru v Baltskom mori.

Okrem výhodnej polohy v Baltskom mori má Gotland aj priaznivú geografiu. S rozlohou vyše 3 100 km² a pobrežím dlhým 800 km ponúka ideálne podmienky na rozmiestnenie protilodných a protilietadlových zbraní. Ostrov má aj dôležité vojenské zariadenia, ako je strelecký polygon Tofta s rozlohou 2 700 hektárov, ktorý slúži na výcvik a testovanie výzbroje, či letisko Visby, ktoré má kapacitu na vojenské cvičenia, logistiku a podporu civilnej obrany.

Ruská vojenská prítomnosť

Geografia však sama osebe neurčuje strategický význam Gotlandu. Ako už bolo spomenuté, Gotland leží blízko ruskej exklávy Kaliningrad, kde sídli robustná Baltická námorná flotila Ruska a silný jadrový arzenál.

Od roku 2016 Rusko výrazne posilňuje svoju vojenskú prítomnosť v regióne rozširovaním arzenálu o delostrelectvo a systémy viacerých raketometov. Zároveň sa čoraz častejšie poukazuje na schopnosť Moskvy využiť Kaliningrad ako tzv. A2/AD bublinu – teda zónu, ktorá umožňuje obmedziť alebo úplne znemožniť prístup nepriateľa do určitej oblasti.

Podľa analytikov by v prípade vojenského konfliktu obsadenie Gotlandu výrazne posilnilo schopnosť Ruska ovládať vzdušný priestor nad Baltským morom. Rozmiestnením protilietadlových systémov na ostrove by Moskva mohla efektívne brániť posilneniu pobaltských štátov jednotkami NATO.

Od vojenskej bašty k turistickej destinácii

Počas studenej vojny bol Gotland domovom tisícov vojakov, keďže Štokholm prijal preventívne opatrenia tvárou v tvár potenciálnemu sovietskemu útoku, a to aj napriek dvesto ročnej politike vojenskej neutrality Švédska.

Obranní analytici označovali v tom čase ostrov za švédsku „nepotopiteľnú lietadlovú loď“. V postsovietskej ére, s uvoľnením geopolitického napätia a sprísnením obranných rozpočtov, začal Štokholm postupne obmedzovať svoju činnosť na ostrove. Stal sa skôr turistickou destináciou

Do roku 2005 bol ostrov takmer úplne demilitarizovaný – jeho posádky boli vyradené z prevádzky, vybavenie predané a personál stiahnutý, s výnimkou nepatrnej prítomnosti jednotiek Domobrany.

Ruská anexia Krymu a vypuknutie vojny na východe Ukrajiny boli pre Švédsko varovným signálom. Myšlienka konvenčnej vojny v Európe sa už nezdala byť pritiahnutá za vlasy a Gotland – unášaný Baltským morom na dosah Kaliningradu bol vystavený riziku.

Zmena kurzu

Štokholm na to reagoval zásadnou zmenou v obrannej politike. Obranný zákon z roku 2015 stanovil obnovenie mechanizovaného práporu na ostrove a už v roku 2018 bol Gotlandský pluk oficiálne znovu aktivovaný.

V roku 2020 pluk prevzal velenie nad zmenšenou jednotkou známou ako 181. obrnený prápor a noví branci začali na ostrove cvičiť prvýkrát od studenej vojny. Ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 však proces remilitarizácie ešte viac urýchlila a prinútila Švédsko, aby sa odklonilo od svojej dlhodobej politiky neutrality podaním žiadosti o vstup do NATO.

V súčasnosti sa na ostrove vytvára kompletný brigádny bojový tím. Švédsko chce do roku 2027 mať na ostrove kapacitu na umiestnenie približne 4 500 vojakov, ktorí by nielen dohliadali na jeho protivzdušnú obranu a prieskumné operácie, ale aj odrazili útočníkov v prípade útoku.

Hovorca švédskych obranných síl Tomas Angshammer pre MailOnline uviedol, že tieto sily budú zahŕňať mechanizovaný prápor, pechotný prápor a prápor domobrany, ktoré budú podporované špecializovanými jednotkami vrátane signálnych, ženijných, protivzdušných, delostreleckých a zdravotníckych jednotiek.

Plánuje sa aj čata na zneškodňovanie výbušnej munície (EOD) a centrum bojovej logistiky, ktoré zabezpečia, že Gotland sa bude môcť v prípade konfliktu brániť a zároveň prijímať a udržiavať posily s plnou operačnou kapacitou do roku 2030.

Budovanie novej infraštruktúry

Na podporu týchto síl spustilo Švédsko rozsiahly program budovania infraštruktúry, píše MailOnline. Minulý rok boli dokončené nové kasárne a zdravotnícke zariadenie spolu s jedálňou, cvičebnými a údržbárskymi priestormi na podporu stálych vojakov a výcviku nových brancov, ktorých počet sa medziročne zvyšuje.

Zariadenia na údržbu tankov a obrnených vozidiel sú takmer dokončené a začala sa výstavba najmodernejšieho logistického centra a kancelárie agentúry, ktorej dokončenie je naplánované na budúci rok.

Vďaka tomuto vývoju nebude Gotland fungovať len ako samostatná posádka, ale ako plnohodnotná predsunutá operačná základňa schopná hostiť spojenecké sily a pôsobiť ako centrálny uzol pre obranu Pobaltia a východného krídla NATO.

Generálporučík Edström uznal, že kým Gotland bude môcť vyslať plne operatívne bojové sily a zároveň hostiť spojenecké jednotky, zostáva pred nami ešte veľa práce, ale povedal, že ostrovný pluk doteraz v prípravách „odvádzal naozaj skvelú prácu“.

Swift Response 25

V máji bol ostrov dejiskom veľkého vojenského cvičenia, ako spomína NATO vo svojej tlačovej správe. Od 11. do 31. mája 2025 prebehlo na ostrove cvičenie „Swift Response 25“ pod vedením USA.

Na ostrove sa odohrali viaceré kľúčové aktivity zamerané na posilnenie obranných spôsobilostí NATO v Baltickom regióne. Gotland, označovaný ako strategicky kľúčový ostrov, zohrával významnú úlohu v rámci týchto cvičení, ktoré boli súčasťou širšej série DEFENDER 25 pod vedením USA. 

Britskí výsadkári z Parachute Regiment vykonali zoskoky z lietadiel Royal Air Force A400M Atlas, pričom simulovali obsadenie „taktickej pristávacej zóny“ od švédskych obrancov. Tieto akcie testovali schopnosť rýchleho nasadenia jednotiek na strategicky dôležitý ostrov. Po pristátí museli britskí vojaci prejsť colnou kontrolou, keďže Británia nie je súčasťou Schengenského priestoru, čo vyvolalo kuriózne situácie.

Podľa Defence Industry na strelnici Tofta došlo 21. mája 2025 k synchronizovaným streľbám z amerických systémov HIMARS (High Mobility Artillery Rocket System) a britských raketových systémov MLRS. Tieto streľby boli vrcholom cvičenia na Gotlande a demonštrovali schopnosť rýchleho presunu dlhomenných delostreleckých systémov. Americké jednotky pod vedením kapitána Justina Millera boli premiestnené z Nórska na Gotland za pár hodín, čím sa testovala rýchla infiltračná operácia (HIRAIN).

Koordinácia spojeneckých síl

Cvičenia na Gotlande zahŕňali švédske, americké a britské jednotky, ktoré trénovali interoperabilitu a koordináciu. Švédska armáda poskytovala podporu spojencom a simulovala úlohu „opozičných síl“, čím testovala schopnosť NATO rýchlo posilniť ostrov. Major Johan Hellborg pre Defence zdôraznil význam úlohy Švédska ako hostiteľskej krajiny pre pohyb spojeneckých jednotiek.

Americkí, britskí, poľskí, francúzski a ďalší výsadkári uskutočnili zoskoky, podporené lietadlami ako A400M a C-17 Globemaster III. Fínsko a Švédsko hostili výcvik HIMARS, zatiaľ čo Litva simulovala operácie v podmienkach CBRN. Generál Christopher Donahue zdôraznil globálne odstrašovanie a schopnosť replikovať operácie. Cvičenie potvrdilo schopnosť NATO koordinovať komplexné akcie, čím posilnilo aliančnú obranu.

Moskva si význam ostrova uvedomuje. Podľa Ruskej nadácie strategickej kultúry by Gotland mohol byť v prípade európskej vojny „cieľom číslo jeden“ pre ruské jadrové zbrane. Ruský analytik Vasilij Dandykin varoval, že NATO chce z ostrova ovládnuť Baltské more, a naznačil, že Rusko bude reagovať „primerane“.

51250453829_52ecd25f0d_k
zdroj: Flickr/Wyoming Army National Guard

Obavy z ruského útoku na Pobaltie zdieľajú aj západní lídri. Nemecký generál Carsten Breuer pre BBC povedal, že Rusko by mohlo napadnúť NATO do štyroch rokov. Dodal, že pobaltské štáty sú  „vystavené riziku“ a prirovnal ich situáciu k „lesnému požiaru“. Ako sme ťa už informovali, bývalý šéf CIA David Petraeus varoval, že Rusko by mohlo otestovať odhodlanie Západu útokom na Litvu. 

Švédsko zároveň posilňuje koncept totálnej obrany, ktorý zahŕňa vojenské aj civilné zložky. Vláda obnovuje protiatómové kryty, školí obyvateľstvo a vydala brožúry s pokynmi pre prípad vojny. Generál Edström zdôraznil, že „ani po skončení vojny na Ukrajine sa konflikt so Západom neskončí“ a Gotland musí byť schopný „prijať úder a pokračovať v práci“.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: Defence Industry, Mail Online, BBC

Najnovšie videá

Trendové videá