Pár minút od Bratislavy vybudovali na ploche 122 m² dom, ktorý spája prírodu a high-tech dizajn. Ocenili ho v zahraničí

Architektúra je viac než len navrhovanie stavieb. Je to spôsob, akým ľudia premýšľajú o priestore, krajine a čase. Je to dialóg medzi kultúrou a prostredím, medzi funkciou a estetikou, medzi minulosťou a budúcnosťou. Každá stavba, od starovekých chrámov až po moderné domy v kopcoch, je odrazom spoločnosti, ktorá ju vytvorila.

Dnešná architektúra už dávno nie je len o betóne a skle. Odráža hodnoty doby: udržateľnosť, návrat k prírode, rešpekt k histórii, ale aj túžbu po inovácii. Najlepšie diela sú tie, ktoré tieto prvky dokážu spojiť – nielen aby zapadli do prostredia, ale aby ho aj rozšírili o nový význam.

Takéto diela vznikajú aj na Slovensku. Moderní architekti sa čoraz viac snažia spájať technológiu, tradíciu a krajinu do harmonického celku. Jedným z príkladov je dom nad jazerom v Lozorne. Je to projekt, ktorý sa stal dôkazom, že aj v malej krajine môžu vznikať stavby svetového formátu.

Dom postavený nad Lozornom je viac než len obytný priestor. Je to experiment, prepojenie architektonickej histórie s víziou budúcnosti. Slovenské štúdio Noiz Architekti vytvorilo stavbu s rozlohou 122 m², v ktorej sa prelína podzemná architektúra, archetyp „príbytku v prírode“ a súčasná technológia. Výsledkom je dom, ktorý mení spôsob, akým vnímame vzťah medzi krajinou, svetlom a priestorom.

Dom, ktorý vyrástol zo svahu

Zadanie bolo jednoduché – postaviť dom na svahu s výhľadom na jazero a okolitú zeleň. Odpoveď architektov však išla omnoho ďalej než len naplniť predstavu investora. Navrhli dom, ktorý sa akoby zrodil priamo z krajiny.

Dve vzájomne kolmé hmoty definujú jeho tvar. Prvá, zasadená do svahu, ukrýva spálne a pôsobí ako podzemný organizmus v symbióze s terénom.

Druhá, orientovaná k jazeru, je stvárnením ideálu pravekej chaty, ktorá zároveň pripomína architektonické teleskopy 21. storočia. Jej konštrukcia a svetelnosť odkazujú na high-tech éru 90. rokov, no zároveň používajú minimalistické drevo a betón – materiály dneška.

Architekti vytvorili dom, ktorý navonok pôsobí jednoducho, no v skutočnosti je výsledkom prepracovanej hry s odkazmi modernej architektúry – od organických tvarov Franka Lloyda Wrighta až po priestorové princípy Raumplanu Adolfa Loosa.

 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa EARCH.cz (@earchcz)

Prekvapenie za každým rohom

Interiér domu je rovnako rozmanitý ako jeho exteriér. Svetlé drevo pokrýva steny obývacej izby a mení sa na plnohodnotnú knižnicu s veľkým oknom, ktoré rámuje výhľad na jazero. Drevo tu vytvára dialóg so surovým betónom – kontrast medzi teplom a chladom, medzi remeslom a brutalizmom.

Každý detail má svoj význam. Kruhové vypínače odkazujú na minulosť, zatiaľ čo kovové povrchy kuchyne pripomínajú moderné laboratórium. Nad pracovným stolom visia svetlá s abstraktnými tvarmi, ktoré dopĺňajú ružový terazzový stôl – jemný vizuálny odkaz na súčasné „millennial“ trendy.

Dom tak vytvára vlastný „svet prekvapení“. Zdanlivo uzavreté priestory sa otvárajú do všetkých strán – spálne majú presklené steny, obývačka plynule prechádza do terasy zapustenej v svahu a vizuálne prepojenie medzi jednotlivými úrovňami dodáva interiéru dynamiku.

„Je to efekt, ktorý pripomína Loosove domy – priestor nie je oddelený stenami, ale výškami, svetlom a výhľadmi,“ píše architekt a teoretik Giovanni Comoglio, autor analýzy projektu v časopise Domus.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa NOIZ architekti (@noiz.sk)

Architektúra v súlade s krajinou

Z vonkajšej perspektívy sa dom akoby stráca v teréne. Nočná zóna je prekrytá zelenou strechou a reflexným sklom, ktoré odráža okolitú prírodu. Denná časť sa naopak vizuálne oddeľuje – tvorí ju ľahká oceľová pergola a Cortenové plochy, ktoré časom menia farbu podobne ako kameň či zem.

Tento kontrast materiálov a textúr vytvára jemný zmätok – nie je jasné, či ide o podzemný dom, dom v lese alebo dom zrkadiel. A práve v tejto nejednoznačnosti spočíva jeho sila. Dom neprovokuje, ale splýva, pričom zároveň dokazuje, že moderná architektúra nemusí byť agresívna voči prostrediu, v ktorom vzniká.

Na najvyššej časti svahu sa fasáda akoby láme – posledná „režná“ rovina je rozdelená na dve časti trávnatou lúkou, čo vytvára symbolický tympon, akýsi architektonický prah medzi domom a krajinou. Práve tu sa stretáva filozofia stavby – rovnováha medzi prírodou, technológiou a estetikou.

Súčasnosť s odkazom na históriu

Dom nad jazerom nie je len obytný priestor. Je to dialóg s architektonickou minulosťou, v ktorom sa mieša organický modernizmus, minimalistický high-tech aj postindustriálna estetika. Jeho sila spočíva v schopnosti absorbovať kontrasty – podzemie a svetlo, technológiu a remeslo, prírodu a architektúru.

Giovanni Comoglio, architekt a výskumník z Politecnico di Torino, ktorý sa dlhodobo venuje vzťahu medzi priestorom a kultúrnou identitou, o dome píše: „Za zdanlivou jednoduchosťou sa skrýva súbor vrstiev – ide o architektúru, ktorá sa nielen prispôsobuje prostrediu, ale ho aj interpretuje.“

Dom z Lozorna tak nie je len stavbou, ale výpoveďou o tom, kam sa architektúra 21. storočia uberá. Spája tradíciu a experiment, remeselnosť aj intelekt, a ukazuje, že aj na malom slovenskom kopci sa dá vytvoriť dielo, ktoré obstojí v medzinárodnom kontexte.

Architektúra ako premena

Projekt od Noiz Architekti možno čítať ako metaforu súčasného sveta – neustále meniaceho sa, vrstveného a neuchopiteľného. Je to dom, ktorý nie je možné zaradiť do jedného štýlu, pretože sa vedome vyhýba jednoznačnosti.

Pri pohľade zvonka pôsobí nenápadne, no vo vnútri skrýva architektonickú hĺbku. Ako keby sa tu stretli všetky prúdy modernej architektúry: ekologické myslenie, minimalizmus, high-tech aj filozofia priestoru.

Tento dom nie je len odpoveďou na požiadavku klienta, ale zároveň aj experimentom, ako možno bývať – v súlade s krajinou, technológiou aj sám so sebou. A práve v tom spočíva jeho najväčšia hodnota. Spája rozum, emóciu a priestor do jedného celku, ktorý má dušu.

Čítaj viac z kategórie: Architektúra