Pár vrtuľníkov, 30 minút a žiaden výstrel. Experti odhalili 4 kroky, ako by USA mohli prevziať Grónsko

Keď Donald Trump v roku 2019 počas svojho prvého prezidentského mandátu prvýkrát verejne prehovoril o kúpe Grónska, väčšina sveta to považovala za politický výstrelok. O niekoľko rokov neskôr sa však k tejto myšlienke vracia s oveľa tvrdším slovníkom.

Tesne pred nástupom do druhého funkčného obdobia vyhlásil, že Spojené štáty považujú „vlastníctvo a kontrolu Grónska za absolútnu nevyhnutnosť pre národnú bezpečnosť a slobodu vo svete“. Tento týždeň sa napätie okolo arktického ostrova opäť vyhrotilo – len pár dní po americkom zásahu vo Venezuele.

Aké možnosti má Washington pri snahe získať Grónsko?

Hoci predstava útoku na hlavné mesto Grónska, Nuuk, a prevzatia moci po venezuelskom vzore pôsobí nepravdepodobne, udalosti posledných týždňov podľa portálu Politico ukázali, že to nemusí byť také nereálne. 

Ani výrazný odpor zo strany európskych krajín Trumpa podľa agentúry Reuters neodradil od úvah o ďalších krokoch voči arktickému ostrovu.

Ako sme ťa už informovali, Biely dom vyhlásil: „Prezident a jeho tím diskutujú o rôznych možnostiach na dosiahnutie tohto dôležitého cieľa zahraničnej politiky – a samozrejme, využitie americkej armády je vždy možnosťou, ktorú má vrchný veliteľ k dispozícii.“

O niekoľko hodín neskôr však minister zahraničných vecí Marco Rubio naznačil, že hrozba vojenskej akcie mala za cieľ prinútiť Dánsko predať Grónsko alebo ho odovzdať. Ako teda mohli USA získať Grónsko?

1. krok: Politický a informačný tlak

USA otvorene hovoria o nezávislosti Grónska, ktorá by Washingtonu umožnila uzatvárať dohody priamo s Nuukom bez súhlasu Dánska. Väčšina Grónčanov je tejto myšlienke naklonená, no proces by si vyžadoval referendum a rokovania s Kodaňou. Server Politico pripomína prieskum verejnej mienky z roku 2025, kde 56 percent Grónčanov uviedlo, že by hlasovali za nezávislosť, zatiaľ čo 28 percent uviedlo, že by hlasovalo proti nej.

Dánske médiá a spravodajské služby podľa Politico varujú pred vplyvnými operáciami Američanov napojených na Trumpa, ktoré majú posilniť hnutie za nezávislosť. Odborníci upozorňujú, že USA pritom využívajú taktiky známe z ruských kampaní – kombináciu politického tlaku, terénnych kontaktov a informačných operácií.

Trumpova administratíva zároveň zvyšuje politický tlak: vytvorila post osobitného vyslanca pre Grónsko, verejne hovorí o jeho začlenení do USA a ubezpečuje, že Grónčania majú právo na sebaurčenie, pričom Washington sa prezentuje ako ich jediný spoľahlivý partner v oblasti bezpečnosti.

Na druhej strane, britský denník The Telegraph dáva do pozornosti minuloročné voľby v Grónsku, kde prvýkrát v histórii vyhrala strana, ktorá je za úniu s Dánskom, čo podľa denníka naznačuje, že americké „bombardovanie“ malo na miestnych obyvateľov opačný účinok.

2. krok: Výhodná dohoda 

Od minulého mája podľa The Guardian kolujú správy, že Trumpova administratíva chce, aby Grónsko podpísalo Dohodu o voľnom pridružení (COFA) – podobnú tým, ktoré má v súčasnosti s Mikronéziou, Marshallovými ostrovmi a Palau. Podľa dohôd USA poskytujú základné služby, ochranu a voľný obchod výmenou za to, že ich armáda bude bez obmedzení pôsobiť na území týchto krajín. Táto myšlienka sa tento týždeň znovu objavila.

Odborníci však varujú, že Grónsko by v rokovaniach s Trumpovou administratívou malo slabú pozíciu. Riskovalo by tak stratu územia či suverenity bez reálnych záruk.

David Silbey, profesor histórie na Cornellovej univerzite, ktorý sa špecializuje na vojenskú históriu a obrannú politiku pre The Telegraph povedal: „Moja najlepšia analýza by bola, že Európania sa snažia tlačiť Dánsko k nejakej dohode s USA, aby v podstate odovzdali kontrolu nejakým spôsobom, ktorý nie je úplne kapituláciou.“

3. krok: Zapojenie Európy

Podľa Politica by sa Európa postavila proti akémukoľvek pokusu vytrhnúť Grónsko spod dánskej suverenity. Spojené štáty by však mohli vytiahnuť silnú páku – Ukrajinu. Kyjev trvá na tom, že mierová dohoda s Ruskom je možná len so spoľahlivými bezpečnostnými zárukami USA, ktoré však Washington zatiaľ neposkytuje.

V EÚ sa preto objavuje scenár „bezpečnosť za bezpečnosť“. Európa by výmenou za pevnejšie americké garancie pre Ukrajinu mohla akceptovať väčší vplyv USA v Grónsku. Ide o politicky citlivý kompromis, ktorý by však mohol byť menším zlom než riziko, že Trump zvolí tvrdší postup voči Európe alebo sa v rokovaniach prikloní na stranu Putina.

4. krok: Vojenská invázia

Ak by Grónsko alebo Dánsko odmietli Trumpove plány, podľa expertov existuje aj krajný scenár – rýchle prevzatie kontroly americkou armádou. Thomas Crosbie z Kráľovskej dánskej obrannej akadémie pre Politico varoval pred stratégiou fait accompli, pri ktorej by USA jednoducho obsadili územie: „Mohol by jednoducho umiestniť vojská do krajiny a povedať, že je to teraz americké územie.“ 

Washington má už dnes v Grónsku výraznú prítomnosť a ostrov má len minimálne obranné kapacity. Podľa Lina Mortensgaarda, výskumníka z Dánskeho inštitútu pre medzinárodné štúdie a experta na grónsku bezpečnosť, by USA mohli ovládnuť Nuuk „do pol hodiny alebo menej“. Dánska europoslankyňa Stine Bosse varuje: „Keby ste boli jedným zo 60 000 ľudí v Grónsku, mali by ste veľké obavy.“

„Mohlo by to byť  päť vrtuľníkov… nepotreboval by veľa vojakov,“ povedal dánsky politik, ktorý požiadal server Politico o anonymitu, aby mohol hovoriť slobodne. „[Grónci] by s tým nemohli nič urobiť.“

Odborníci zároveň upozorňujú, že takýto krok by nemal „žiadny právny základ“, znamenal by „koniec NATO“ a vážne poškodil bezpečnosť USA. Aj preto diplomati tvrdia, že „od tohto scenára sme stále ďaleko“, hoci riziko nemožno úplne vylúčiť.

Bez jediného výstrelu

Teoreticky by Spojené štáty mohli podľa The Telegraph prevziať kontrolu nad riedko osídleným Grónskom aj bez otvoreného boja, hoci dánske jednotky majú v prípade invázie rozkaz „najprv strieľať a až potom klásť otázky“. Dánsko by sa však skôr než priamemu boju snažilo o stratégiu „odmietnutia“, teda obmedzovania pohybu amerických síl. Ako upozorňuje výskumník z Dánskej obrannej akadémie Esben Salling Larsen, „ak na ľadový príkrov umiestnite 5 000 mužov, nie je to silná stránka, ale zraniteľnosť“.

V Európe sa zvažujú aj symbolické kroky. Napríklad vyslanie európskych jednotiek do Grónska – nie na boj s USA, ale aby Washington musel „prekročiť Rubikon útoku na svojich spojencov v NATO“. Jeden diplomat EÚ varoval, že prevzatie Grónska by bolo „posledným klincom do rakvy“ transatlantických vzťahov a dodal: „Európa bude stáť pri Dánsku.“

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie