Peking otvára dvere Bruselu: Trump zaťahuje obchodné skrutky, Čína hľadá oporu v EÚ

Čína a Európska únia si tento rok pripomínajú 50. výročie nadviazania diplomatických vzťahov. V symbolickej chvíli, keď sa globálny obchod nachádza pod tlakom amerických ciel, prezident Si Ťin-pching oznámil, že Peking je pripravený prehĺbiť spoluprácu s EÚ a riešiť spory civilizovanou cestou, informuje agentúra Reuters.

„Zdravé a stabilné vzťahy medzi Čínou a EÚ nielenže podporujú obojstranný rozvoj, ale zároveň osvetľujú svet,“ vyhlásil Si podľa štátnej agentúry Sinchua.

Podľa neho ide o jedno z najvplyvnejších partnerstiev na medzinárodnej scéne, ktoré by malo stáť na princípoch spravodlivosti, dialógu a odmietania „jednostranného nátlaku“. Hoci vo svojom vyhlásení priamo nespomenul Spojené štáty, v kontexte obchodného napätia medzi Washingtonom a Pekingom ide o jasný signál, že Čína hľadá stabilnejšie väzby inde – najmä v Európe.

Diplomatická ofenzíva a plánované návštevy

Pri príležitosti výročia Peking avizoval pozvanie pre predsedu Európskej rady Antónia Costu a predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, informuje agentúra TASR.

Ako uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien, „obe strany budú viesť rozhovory na vysokej úrovni v oblastiach, ako sú stratégia, hospodárstvo a obchod či ekologický rozvoj“. Konkrétny termín návštevy zatiaľ oznámený nebol.

Rok 2025 tak prinesie viacero vysokopostavených dialógov medzi EÚ a Čínou, zameraných aj na digitalizáciu, technologické inovácie, energetickú bezpečnosť a zelenú transformáciu. Peking a Brusel sa zároveň dohodli na obnovení výmen medzi Európskym parlamentom a čínskymi inštitúciami, ktoré boli prerušené počas predchádzajúcich rokov napätia.

Tieto výmeny by sa podľa čínskej strany mali týkať aj kultúrnej diplomacie, výskumu a univerzitnej spolupráce. Peking tým signalizuje záujem o komplexnejšie a trvácnejšie partnerstvo, ktoré by presahovalo rámec čisto ekonomických záujmov.

Zrušené sankcie ako krok k obnove dôvery

Kľúčovým posunom vo vzťahoch bolo rozhodnutie Číny zrušiť sankcie voči piatim europoslancom, ktoré boli zavedené v roku 2021. Medzi sankcionovanými bola aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EPP), ktorá upozorňovala na porušovanie práv Ujgurov v provincii Sin-ťiang. Pôvodné sankcie boli reakciou na kritiku zo strany EÚ voči politike čínskych úradov v tejto oblasti.

Hovorca Lin Ťien potvrdil, že Peking chce „riadnym spôsobom riešiť rozdiely a názorové odlišnosti“ a usiluje sa o zlepšenie atmosféry vzájomných vzťahov. Obe strany podľa neho vnímajú aktuálnu situáciu ako príležitosť „na posilnenie dialógu a spolupráce“.

Zrušenie sankcií je vnímané ako gesto dobrej vôle zo strany Číny, ktoré môže uvoľniť ďalšie diplomatické cesty. Otvára sa tým priestor na rokovania o citlivých témach, ako sú ľudské práva, prístup na trh, bezpečnostná politika či spoločné výzvy v oblasti klimatických zmien.

Nová rovnováha vo svetovej politike?

V čase, keď sú vzťahy Číny so Spojenými štátmi vystavené neustálym tlakom, sa EÚ čoraz viac javí ako alternatívny partner. Podľa agentúry AFP pre TASR čínske vedenie vníma prehĺbenie vzťahov s Európou ako stabilizačný prvok pre svetovú ekonomiku. Peking sa zároveň snaží presadzovať multilaterálny prístup k riešeniu globálnych výziev.

Zbližovanie Číny a EÚ však zostáva krehké. Dôvera medzi partnermi bola v uplynulých rokoch opakovane narušená – od obchodných sporov až po rozdiely v otázkach ľudských práv. Otázne tiež zostáva, či Peking bude ochotný prijať európske požiadavky týkajúce sa transparentnosti, rovnakého prístupu na čínsky trh a spravodlivejších pravidiel hospodárskej súťaže.

Viacerí analytici upozorňujú, že pre Čínu môže byť EÚ zaujímavým ekonomickým partnerom, ale zároveň aj náročným oponentom, najmä ak ide o hodnotové otázky. Európa však vo svetle globálnych turbulencií môže získať kľúčovú úlohu sprostredkovateľa medzi Západom a Východom.

Čítaj viac z kategórie: Ázia