Pellegrini nepodpísal zákon o ochrane oznamovateľov ani druhýkrát: Platiť bude aj bez súhlasu prezidenta

Prezident SR Peter Pellegrini opätovne nepodpísal zákon o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Kancelária prezidenta SR o tom informuje na svojom webe. Zákon tak bude platiť aj bez podpisu hlavy štátu.

Úrad na ochranu oznamovateľov sa transformuje na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti bude riešiť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, ktorú prevezme od ministerstva spravodlivosti.

Prezidentove výhrady a prelomenie veta

Poslanci Národnej rady SR návrh schválili 9. decembra. Rokovali o ňom v skrátenom legislatívnom konaní. Prezident zákon vetoval. Odôvodnil to absenciou dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, vážnymi vecnými pripomienkami k nedostatočnej ochrane obetí trestných činov a nevyriešenými výhradami zo strany Európskej komisie s možnými následkami voči Slovensku. Poslanci jeho veto prelomili a zákon opätovne schválili 12. decembra. Prezident avizoval, že ani po prelomení veta zákon nepodpíše pre pretrvávajúce výhrady.

Predkladateľ zákona rezort vnútra argumentoval, že zriadením jednotného úradu sa vytvorí predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb. „Existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti,“ doplnilo.

Ďalšie zmeny v zákone

Zákon prináša aj ďalšie zmeny. Rieši preskúmanie ochrany v rámci trestného aj správneho konania. Prokurátor či správny orgán by tak po novom mali byť počas poskytovania ochrany chránenému povinní priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého sa rozhodlo o poskytnutí ochrany, spĺňa podmienku kvalifikovanosti a či bolo urobené v dobrej viere. Urobiť by tak museli aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa.

Podnet by však musel obsahovať informácie, ktoré majú priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere. V prípade, že by správny orgán či prokurátor zistili, že oznámenie nespĺňa podmienku kvalifikovanosti, alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zrušia rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana.

Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.

Čítaj viac z kategórie: Politika