Pellegrini prekvapil: Slovensko podporí masívne navýšenie výdavkov na obranu

Slovensko sa postaví za navrhované zvýšenie obranných výdavkov v rámci NATO na úroveň „3,5 % plus 1,5 % HDP“. Prezident Peter Pellegrini to oznámil pri svojom príchode na samit lídrov východného krídla Aliancie, ktorý sa koná v litovskom Vilniuse. Informoval o tom Denník N.

„Toto stretnutie je veľmi dôležité, keďže o pár dní je pred nami dôležitý samit v Haagu. Je nutné, aby Európa prevzala väčší podiel na svojej vlastnej obrane v rámci NATO. Plne podporujem, aby sme míňali viac, a musíme posilniť európsky pilier v NATO. Slovensko preto podporí ohlásené zvýšenie výdavkov na 3,5 percenta plus 1,5 percenta (HDP),“ uviedol prezident.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte nedávno navrhol, aby členské štáty Aliancie zvýšili svoje výdavky na obranu na 5 percent HDP, pripomína portál. Z tejto sumy by 3,5 % smerovalo priamo na obranné výdavky, zatiaľ čo zvyšných 1,5 % by krajiny mohli využiť na iné výdavky súvisiace s obranou.

Medzi takéto výdavky by mohli patriť investície do strategickej infraštruktúry ako mosty, železnice či prístavy, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu aj pre vojenské účely.

Na rokovaniach vo Vilniuse sa zúčastňujú nielen lídri východného krídla NATO, ale aj predstavitelia severských spojencov vrátane Dánska, Fínska, Švédska, Nórska a Islandu. Na samite nechýba ani generálny tajomník NATO Mark Rutte a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Rutte to očakával

Generálny tajomník NATO Mark Rutte už minulý mesiac očakával, že lídri členských štátov Aliancie sa na júnovom summite v holandskom Haagu dohodnú na zvýšení vojenských výdavkov na päť percent HDP. Túto informáciu oznámil počas zasadnutia Parlamentného zhromaždenia NATO v americkom meste Dayton. Informovala o tom TASR.

Summit v Haagu podľa očakávaní rozhodne o novej výške investícií členských štátov do obrany. Od roku 2014 tento cieľ predstavuje dve percentá HDP. „Predpokladám, že v Haagu sa dohodneme na vysokom cieli výdavkov na obranu, a to v celkovej výške päť percent. Povedzme, že päť percent, nehovorím však, ako by mali byť rozdelené. Ale bude to podstatne viac ako tri percentá, pokiaľ ide o výdavky priamo na vojenské vybavenie…,“ uviedol vtedy Rutte.

Šéf NATO už predtým v májovom liste adresovanom lídrom 32 štátov Aliancie navrhol, aby do roku 2032 zvýšili obranné výdavky na 3,5 percenta HDP na vojenské vybavenie, plus ďalších 1,5 percenta HDP vyčlenili na položky súvisiace s obranou a bezpečnosťou. Napríklad na kybernetickú bezpečnosť, infraštruktúru a iné oblasti.

Spojenci v Severoatlantickej aliancii prijali v roku 2014 záväzok míňať na obranu dve percentá svojho HDP. Americký prezident Donald Trump však teraz nalieha na členské štáty, aby prispievali až piatimi percentami HDP a znížili tak svoju bezpečnostnú závislosť od USA. K tomuto cieľu sa najviac približuje Poľsko, ktoré plánuje tento rok investovať do svojej obrany 4,7 percenta HDP.

Slováci zvýšenie schvaľujú

Nový pohľad na konflikt na Ukrajine, pôsobenie v EÚ čí výdavky pre NATO priniesol prieskum verejnej mienky Globsec Trends 2025. Ten prebehol v deviatich krajinách východnej a strednej Európy. Odhalil okrem iného, že 50 percent Slovákov považuje Rusko za hrozbu. Čína predstavuje hrozbu pre 33 percent slovenských respondentov.

Slováci naďalej podporujú členstvo v NATO aj Európskej únii, pričom obe organizácie majú podporu vyše 70 percent obyvateľov. Zaujímavý rozdiel však vidno v ochote brániť vlastnú krajinu v prípade napadnutia. „Len 49 percent respondentov Slovenska by išlo a bránilo krajinu, ak by bola napadnutá cudzím štátom. Sú to obrovské rozdiely, hlavne keď to porovnávame s Poľskom, kde tá ochota brániť svoju krajinu je na úrovni 84 percent,“ upozornila analytička Centra pre demokraciu a odolnosť organizácie Globsec Katarína Klingová pre Euractiv.

Napriek tomu 63 percent Slovákov podporuje zvyšovanie výdavkov na obranu, čo je pod regionálnym priemerom 73 percent. Viac ako dve tretiny slovenských respondentov súhlasia so zavedením dobrovoľnej vojenskej služby, zatiaľ čo v Poľsku túto myšlienku podporuje až 89 percent opýtaných. Slováci sa výrazne odlišujú aj v spôsobe získavania informácií.

„Zaslúžime si viac ako vládu pštrosov": Fico je bezpečnostným rizikom pre Slovensko, tvrdí Šimečka

Viac než štvrtina z nich najčastejšie čerpá informácie od rodiny a priateľov, zatiaľ čo len 20 percent využíva tradičné médiá. Pre porovnanie, v Česku získava informácie z tradičných médií až 57 percent obyvateľov.

Prieskum tiež ukázal zaujímavý paradox pri vnímaní Číny. Hoci ju ako hrozbu označilo len 33 percent Slovákov, keď výskumníci položili konkrétnejšie otázky o čínskych aktivitách, obavy narástli na 51 percent.

Analytici tento rozdiel vysvetľujú tým, že mnohí ľudia si pod bezpečnostnou hrozbou predstavujú len fyzické napadnutie, zatiaľ čo koncept hybridných hrozieb im nie je dostatočne známy.

Čítaj viac z kategórie: Politika