Pellegrini zvolá okrúhly stôl: Po diskusii s Ficom a Rašim chce hovoriť aj s ostatnými lídrami

Prezident Peter Pellegrini informoval na sociálnej sieti o pracovnom stretnutí troch najvyšších ústavných činiteľov, ktoré zvolal vo štvrtok (12. júna). Spolu s predsedom Národnej rady SR Richardom Rašim a premiérom Robertom Ficom rokovali o aktuálnych otázkach domácej i zahraničnej politiky a koordinovali svoje plánované aktivity na najbližšie obdobie.

„Spoločne s predsedom Národnej rady SR Richardom Rašim a predsedom vlády SR Robertom Ficom sme prediskutovali všetky aktuálne otázky domácej aj zahraničnej politiky,“ uviedol Pellegrini vo svojom príspevku.

Prezident zároveň oznámil, že budúci týždeň zvolá okrúhly stôl predsedov parlamentných politických strán. Témou stretnutia bude navyšovanie výdavkov na bezpečnosť a obranu pred júnovým samitom NATO, ktorý sa uskutoční v Haagu.

„Na budúci týždeň zvolám okrúhly stôl predsedov parlamentných politických strán k aktuálnej otázke navyšovania výdavkov na bezpečnosť a obranu pred júnovým samitom NATO v Haagu,“ informoval Pellegrini s tým, že na tejto iniciatíve sa zhodli všetci traja najvyšší ústavní predstavitelia.

Zvýšenie obranných výdavkov

Prezident už 2. júna avizoval, že Slovensko podporí navrhované zvýšenie obranných výdavkov v rámci NATO na úroveň „3,5 % plus 1,5 % HDP„. Prezident Peter Pellegrini túto informáciu oznámil pri príchode na samit lídrov východného krídla Aliancie v litovskom Vilniuse, písali sme v staršom článku.

„Toto stretnutie je veľmi dôležité, keďže o pár dní je pred nami dôležitý samit v Haagu. Je nutné, aby Európa prevzala väčší podiel na svojej vlastnej obrane v rámci NATO. Plne podporujem, aby sme míňali viac, a musíme posilniť európsky pilier v NATO. Slovensko preto podporí ohlásené zvýšenie výdavkov na 3,5 percenta plus 1,5 percenta (HDP),“ citoval prezidenta Denník N.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte nedávno navrhol členským štátom Aliancie zvýšiť výdavky na obranu na 5 percent HDP, dodáva portál. Z tejto sumy by 3,5 % smerovalo priamo na obranné výdavky. Zvyšných 1,5 % by krajiny mohli využiť na iné výdavky súvisiace s obranou.

Medzi takéto výdavky patria investície do strategickej infraštruktúry ako mosty, železnice či prístavy. Musia ale zohrávať kľúčovú úlohu aj pre vojenské účely. Na rokovaniach vo Vilniuse sa zúčastnili lídri východného krídla NATO. Prišli aj predstavitelia severských spojencov vrátane Dánska, Fínska, Švédska, Nórska a Islandu. Na samite nechýbal ani generálny tajomník NATO Mark Rutte a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Rutte očakával dohodu

Generálny tajomník už minulý mesiac očakával, že lídri členských štátov Aliancie sa na júnovom summite dohodnú, píše TASR.

Oznámil to počas zasadnutia Parlamentného zhromaždenia NATO v americkom meste Dayton. „Predpokladám, že v Haagu sa dohodneme na vysokom cieli výdavkov na obranu, a to v celkovej výške päť percent. Povedzme, že päť percent, nehovorím však, ako by mali byť rozdelené. Ale bude to podstatne viac ako tri percentá, pokiaľ ide o výdavky priamo na vojenské vybavenie…,“ uviedol vtedy Rutte.

Šéf NATO už v máji v liste adresovanom lídrom 32 štátov Aliancie navrhol, aby do roku 2032 zvýšili obranné výdavky. A to na 3,5 percenta HDP na vojenské vybavenie, plus ďalších 1,5 percenta HDP vyčlenili na položky súvisiace s obranou a bezpečnosťou. Spojenci v Severoatlantickej aliancii prijali v roku 2014 záväzok míňať na obranu dve percentá svojho HDP.

Americký prezident Donald Trump však teraz nalieha na členské štáty, aby prispievali až piatimi percentami HDP a znížili tak svoju bezpečnostnú závislosť od USA. K tomuto cieľu sa najviac približuje Poľsko, ktoré plánuje tento rok investovať do svojej obrany 4,7 percenta HDP.

Článok sme aktualizovali 12. júna 2025 o 12:53 o doplňujúce informácie.

Čítaj viac z kategórie: Politika