Peter Czikrai – mladý slovenský režisér, ktorý na Indiegogo zbiera peniaze na svoj nový film

Veronika Horváthová / 4. júna 2016 / Rozhovory

Peter Czikrai sa rozhodol vydať vlastnou cestou a začal natáčať krátke hororové filmy. Rozprávali sme sa s ním o tom, ako je to s filmovou produkciou na Slovensku, ako youtuberi ovplyvňujú filmovú tvorbu a ak túžiš nahrávať vlastné videá, Peťo ti dá pár rád ako na to.

Ahoj Peťo, kedy si začal s natáčaním filmov? Čo si dnes s odstupom času myslíš o tvojom prvom filme?

Na základnej som písal do šuflíka nejaké mini scenáre, v podstate vykrádačky iných filmov. Na strednej som sa dostal v rámci exkurzie do animačného štúdia Jara Barana a tam som videl, ako sa robí animovaný film. Obľúbil som si to a chodil po škole učiť sa animovať. Potom prišla VŠMU. Fast Forward…prvý horor, ktorý som nakrútil bol polhodinový „Good Night“. Veľmi som chcel, aby sa dostal na najväčší americký hororový festival Screamfest LA a podarilo sa. Čo bol pre mňa a pre ľudí, ktorých som na natáčanie zlomil, super úspech. Sú to 4 roky, čo som ho natočil. Má svoje svetlé chvíľky, ale aj menej podarené. Ale pomohol mi sa naštartovať.

 

Rozbiehaš práve kampaň na Indiegogo na financovanie tvojho filmu. Prečo si sa rozhodol pre túto formu financovania?

Predošlé filmy som si financoval z vlastného vrecka. Čo s odstupom času vidím síce ako fasa nezávislú tvorbu oprostenú od vonkajších vplyvov, na druhej strane míňate vlastné prachy – a to nielenže bolí, ale dokáže vás to aj na ďalšie roky poznačiť. Don Bluth – 80 ročný animátor a režisér animovaných filmov ako Anastázia, Charlie, povedal – „Nikdy, ale naozaj nikdy nedávajte vlastné peniaze do svojich filmov.“ Dá sa to chápať ako dobrá rada, ale výnimka potvrdzuje pravidlo. Keby som nenakrútil svoje filmy za vlastné, nikdy by nevznikli. Ono, keď niečo chcete naozaj robiť a milujete to, musíte občas aj krvácať. O crowdfundingu som už dlhšie počul, videl zopár filmov, ktoré vznikli touto formou, ale obával som sa celého procesu, komplikácii. Ale keďže chcem opäť nakrúcať, rozhodol som sa do toho pustiť. Celá príprava od rešeršu ako crowdfunding funguje, až po realizáciu a spustenie projektu trvala 6 mesiacov. Dal som do toho svoje doterajšie skúsenosti z filmu a marketingu – všetko s pomocou mojich šikovných spolupracovníkov.

Good Night 07

foto: Marieta Zuzíková

Na Slovensku sa všeobecne do umenia veľa neinvestuje. Aká je momentálne situácia? Zlepšuje sa to?

Pre filmárov konkrétne existuje Audiovizuálny fond, kde môžu posielať svoje žiadosti na zafinancovanie projektov. Niekomu sa to podarí, niekomu nie. Veľa žiadostí, málo peňazí. Ale s podporou AV Fondu vzniklo niekoľko zaujímavých slovenských či koprodukčných filmov, takže je dobré, že vôbec je. Ja som cez fond ešte svoje hororové filmy neprodukoval. Ono v našich končinách v podstate ani inú možnosť veľmi nemáte. Naša kinematografia nie je priemysel. Nie je to jej účel. Sponzorov síce nájdete, ale čo viem, nejaký veľký deal z toho nie je. Raz mi kamoš z marketingu povedal, že pre veľké značky je výhodnejšie dať svoje logo na dresy 3. futbalovej ligy niekde v tramtárii, ako naliať tie peniaze do slovenského filmu. Ale možno sa to už mení. Zaujímavo o tomto pojednáva vtipný dokument Roba Slováka – „Prvý slovensky horor“. Tam zistíte, aké je to produkovať film mimo grantového systému.

 

Veľa ľudí mylnú predstavu, akí umelci dobre platení. Úprimne nám povedz dá sa z točenia filmov vyžiť?

Na Slovensku? Ani náhodou. U nás nemôžete byť filmovým režisérom na plný úväzok. Kto by vás platil? V zahraničí si vás však dokážu najať na daný film, a vy ho pre producentov natočíte. Doslova ako job. Ak to nedomrvíte a film zarobí, ste okamžite zaujímavý pre iné produkcie, a stúpa cena vašej práce. V poradí „25te“ Ferrari Michaela Baya by vedelo rozprávať. Dostať sa k takej práci zo Slovenska je, ale zrovnateľné s hľadaním Higgsovho bozónu. Je to možné, ale vôbec nie ľahké. U nás je to skôr o autorskej tvorbe, režiséri dajú do realizácie filmu veľa úsilia a niekedy aj rokov, aby vznikol. Nakrúcanie filmov v našich končinách je hobby. Takže, ak máte scenár na super sci-fi film za 100 miliónov dolárov na Slovensku ho určite neurobíte. Ani za 10 btw.

 

Nerozmýšlal si, že by si odišiel do zahraničia skúsiť šťastie tam?

Ak by prišiel tzv. „hovor za sto“, určite. Ale opačne to nefunguje. Ísť do zahraničia s portfóliom filmov a obiehať produkcie, či by som pre nich nemohol dačo natočiť je proste sci-fi. Z logického dôvodu. Oni tam majú takých ľudí ako ste vy sami dosť. Teda bavíme sa o režiséroch špeciálne. Čo ale funguje je opačný princíp. Tvoríte, prezentujete sa a ak sa na vás usmeje šťastie, niekto vás osloví a dá vám ponuku. Pokojne aj zo zahraničia. Takto sa to stalo aj veľmi blízko mňa. V súťaži, kde som vyhral druhé miesto s filmom „A…“, bol aj švédsky filmár, ktorý urobil krátky film Lights out. Nevyhral v hlavnej kategórii, ale z jeho filmu sa stal brutálny virál, a onedlho som čítal, že James Wan, hororový režisér-producent, mu dal ponuku, aby film natočil ako celovečerák. A tak sa aj stalo. Ale chce to mať isto aj dávku šťastia. Moje tvrdenie potvrdzujú aj zahraniční kamaráti – filmári. Snažia sa preraziť, ale je to ťažké. A to niektorí žijú v Hollywoode, v mekke filmu. V každom odvetví je totiž veľa talentovaných ľudí, každý je konkurencia, každý chce byť viditeľný.

Ja03

foto: Marieta Zuzíková

Čo ťa teda motivuje ďalej produkovať nové filmy?

Tak ako každého: chuť sa realizovať. Rozprávať príbehy. Je to asi iracionálny dôvod. Proste keď už máte radi nejaký typ činnosti, musíte pokračovať. A je jedno či sadíte mrkvu alebo točíte filmy. Pri dobrej „konštelácii hviezd“ býva vašou odmenou, že danú vec dokončíte a ešte sa to aj druhým páči. Win Win.

 

Spomínaš, že film bude zadarmo uverejnený na internete. Ako sa dá potom zarobiť na produkcii krátkych filmov? 

To je moje osobné rozhodnutie, ktoré som dlho zvažoval. Ale povedzme, že je v ponímaní biznisu prudko nesystémové a nelogické. ☺ V zahraničí sa krátke filmy dajú predať na rôznych portáloch, ale zarába na tom veľakrát niekto iný, ako vy sami. Obzvlásť keď ste ešte nobody. Mne sa napríklad ozvali z amerického portálu CRYPT TV, ktorý ma len na Facebooku cez 700 000 followerov, a v celých štátoch cez 15 miliónov platiacich divákov. Chceli môj krátky horor „A…“, pridať do svojho portfólia. Lenže v licenčnej zmluve mi dali striktné podmienky. Za 1 dolár od teba film odkúpime, budeme ťa prezentovať, ale dobrovoľne sa navždy zbavuješ všetkých práv na svoj film. Ak to porušíš, pokuta. Dohoda sa nekonala. Na zahraničných portáloch Viddsee či FilmDoo moje filmy, ale nájdete. Je veľa filmárov, ktorí svoj krátky film uvedú na net spôsobom „on demand“, ale ak nemáte zvučné meno, väčšinou na tom zarobíte 100 dolárov a ste radi, že ste radi. Krátke filmy sa uplatňujú hlavne na festivaloch, v telkách o ne nie je záujem. Je ešte možnosť uviesť film v kine ako „predfilm“ pred celovečerákom – mne sa to napr. podarilo s „M is for Malnutrition“, ktorý išiel u nás pred hororom „Deliver Us from Evil“. Profit je z toho, ale čistá nula. Jednou z možností ako na krátkych filmoch zarábať, je spraviť z nich celovečernú kompiláciu. Môj spomínaný kraťas „M is for Malnutrition“ sa nedávno stal súčasťou amerického poviedkového celovečeráku ABC´s of Death 2.5 a čaká ho tento rok celosvetová distribúcia. Za čo som veľmi vďačný a teším sa.

 

Tvoje filmy sú veľmi temné a strašidelné. Prečo si sa rozhodol pre tento žáner? 

Ani neviem. Ako decko som sa hororom vyhýbal a keď som s otcom videl v 92-hom na VHSke vtedajšiu novinku Votrelci, tri dni som nemohol spať. Ale vždy sa ku mne tie horory nejako dostali a postupne som si ich začal vyhľadávať. V temnote je niečo fascinujúce. A vie to byť aj fasa terapia. Človek sa naučí menej báť. Ak je, ale horor naozaj dobrý, bojí sa aj Cameron, bez ohľadu na to, že vie, ako tie filmy vznikajú. Filmy pôsobia na naše emócie a horory obzvlášť. Nie som však striktne hororový divák. Mam rád všetky žánre, a momentálne si už dlho fičím na starých filmoch. Teraz mám obdobie japonských samurajských filmov. Okrem hororu by som rád nakrútil aj erotický thriller, rozprávku, pokračovanie Cesty do Praveku, ale aj nejakú fasa drámu.

Community_Cover_1200x630_00000

foto: Marieta Zuzíková

Prezentoval si tvoje filmy na festivaloch v zahraničí. Ako reagujú ľudia na tvoje filmy? 

Čo som mal možnosť zažiť tak väčšinou dobre. Ale sú aj negatívne reakcie. Keď niečo vytvoríte, musíte očakávať, že to nesadne každému. Dokonca ani cieľovke, ktorú priamo oslovujete. S mojím prvým hororom „Good Night“ mám zaujímavú osobnú skúsenosť. Bol som ho uviesť na niektorých festivaloch a je v ňom jedna 2 minútová násilná scéna. Film začína zvoľna, prvých 15 minút je to o budovaní atmošky, ale potom príde TÁ scéna. A tento moment fungoval na divákov zakaždým rovnako. Zrazu cítite, že ľudia sú s vami. Že ich máte „chytených“ a sú vo filme.

 

Vidíš rozdiel medzi slovenským a zahraničným divákom?

Skôr nie. Isto máme nejaké špecifiká, možno u nás viac fičia komédie ako iné žánre, ale celkovo sme v nárokoch a diváckom dopyte porovnateľní s inými krajinami. Ruluje komercia, artová kinematografia je výsostne klubovo-festivalovo-verejnoprávne-televízna.

 

Režíroval si už viacero krátkych filmov a videoklipov. Trúfaš si aj na celovečerný film?

Jasnačka. Máte zbytočných cca 300 000 €? Ak máte viac, poriešime aj väčšiu produkciu. Zajtra začíname? :)

Keď som bol mladší chcel som točiť iba celovečeráky, krátky film bol pre mňa nezaujímavý. Život to však zariadil tak, že teraz riešim hlavne krátke filmy. Ale keď sa vrátime k vašej otázke. Treba scenár? Prinesiem.

 

Filmoví nadšenci sú veľmi kritickí, špeciálne pri hororoch, kde sa každý omyl ľahko zmení na veľký žart. Ako sa ty vyrovnávaš s kritikou? 

To je proste fakt. Kritika zamrzí, ale tú dostávajú aj etablovaní Áčkoví filmári. Najhoršie sú však tie tzv. z princípu hejterské reakcie. Nie je to iba slovenská špecialita, nájdete to všade. To nepochopím asi nikdy. Žanrový divák je ale ako každý iný. Ak ho oslovujete, očakáva kvalitu. Niečo ako keď si kúpite čokoládu chcete, aby bola sladká. Na Slovensku, kde horor nemá žiadne filmové korene, je na takýto počin nazerané vždy s rezervou. Vstupujete totiž na rovnaké územie ako je Exorcista, It follows, Conjuring, Votrelec, Shining, Carrie, Psycho, The Witch, atď. Bežný platiaci divák nebude na vás zhovievavý len preto, že váš film je lowbudgetovka, ste debutant, nemali ste na svetlá, alebo herečka hrala naprd. Robiť žánrovky je v našich končinách síce super, pretože sme stále na zelenej lúke, ale divák má s čím porovnávať vzhľadom k zahraničnej produkcii.

M is for Malnutrition 06

foto: Marieta Zuzíková

Čo hovoríš na nový trend youtuberov? Ohrozujú nejak filmovú tvorbu?

Skôr menia vnímanie mladého diváka. A to nie iba youtuberi, ale video kontent na nete celkovo. Záleží na každej sekunde, kto nudí, alebo hneď nebliká, nehučí, nevybuchuje je do 5 sekúnd vypnutý. Ako spojená nádoba to zasahuje aj ostatných, a napr. producenti filmov v Hollywoode, už robia niektoré filmy vyslovene pre novú generáciu divákov odchovaných youtubom. Stáva sa z toho čudný trend.  Ale teraz proste youtuberi fičia, a tí, ktorí sú šikovní, vedia zarábať lepšie ako prémiový manager v banke. V ich prípade vidím problém v tom, že akoby bolo rovno cieľom iba to, aby sa na vás nacucli veľké brandy, ktoré si cez vás budú kumulovať zisky. „Hraj moje hry, odporúčaj môj produkt, nos moje tričká.“ Akoby nezáležalo na obsahu, myšlienke, ale len ako rýchlo získať klienta. Mnohým to, ale zrejme vyhovuje, lebo je s tým spojená popularita a prachy. Ale dokedy? Je však záslužné, ak youtuberi ovplyvňujú mladých okrem míňania peňazí, aj na niečo spoločensky závažné.  Napríklad ísť voliť.

 

Akú radu by si dal mladým ľuďom, ktorí chcú začať natáčať vlastné videá?

Netvorte debiliny. Teda kontent pre kontent. Ak máte niečo zaujímavé, čo by sa mohlo páčiť ostatným, urobte to. Nevzdávajte sa, keď sa to hneď nepodarí. Pokus, omyl, pokus, úspech. A nečakajte, že hneď zlomíte rekordy v sledovanosti a začne vás s vaším videjkom na instagrame followovať Kanye West s ponukou na videoklip. Pokora, disciplína a tvrdá práca. 3x by som to zdôraznil. Je totiž veľmi ľahké o niečom rozprávať a plánovať že „od pondelka ideme na to“ a rozdiel si v ten pondelok aj sadnúť a niečo robiť. Kecálkov je všade veľa, nebuďte rovnakí. Teraz píšem ako starý foter, ale takúto radu by som dal aj sám sebe, keby som mal 20.

 

Posledná otázka, často sa hovorí, že ľudia v umení sa inšpirujú svojim reálnym životom. Máš teda rád dobrodružstvo a vyhľadávaš strašidelné situácie?  

Vôbec. Teda pokiaľ neberiete ako dobrodružstvo nespáchať Harakiri, keď čakáte v dlhom rade v potravinách.

 

Podpor kampaň na Indiegogo tu.

Zdroj fotky: archív P. Czikraia

Pridať komentár (0)