Peter Kažimír sľuboval bojovať proti daňovým podvodom „ako rotvajler“. Dnes ho súd uznal vinným z korupcie (PROFIL)

Peter Kažimír sa narodil 28. júna 1968 v Košiciach. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave, kde získal titul magistra na Obchodnej fakulte.

Počas 90. rokov a začiatkom nového tisícročia pôsobil v súkromnom sektore – špecializoval sa na oblasť komerčných nehnuteľností. Od roku 2001 bol členom predstavenstva DDP Credit Suisse Life and Pensions, kde sa venoval dôchodkovým produktom a investičným stratégiám.

Skúsenosti zo súkromného biznisu a znalosť finančného sektora mu otvorili dvere do verejnej správy. V roku 2006 nastúpil do funkcie štátneho tajomníka na Ministerstve financií SR, čím sa začal jeho politický príbeh.

Neskôr sa stal poslancom Národnej rady SR a viceprezidentom Výboru pre financie a rozpočet. Jeho kariéra vyvrcholila v roku 2012, keď ho vláda Roberta Fica vymenovala za podpredsedu vlády a ministra financií – pozíciu, ktorú zastával až do roku 2019. V tom istom roku bol zvolený za guvernéra Národnej banky Slovenska.

Po rokoch, počas ktorých stál na vrchole slovenskej ekonomickej politiky a neskôr reprezentoval krajinu ako guvernér centrálnej banky, sa meno Petra Kažimíra dnes spomína v úplne inom kontexte – v súvislosti s vážnym obvinením z korupcie.

Prípad bývalého ministra financií, dnes najvyššie postaveného bankára na Slovensku, sa po rokoch vyšetrovania dostáva do novej fázy. Rozsudok, ktorý padol len niekoľko dní pred koncom jeho mandátu v Národnej banke Slovenska, vyvoláva otázky o dôvere v inštitúcie aj o výnimočnom postavení elít.

Súčasný verdikt nie je právoplatný – Kažimír sa môže odvolať, čo podľa očakávaní aj urobí. Aj preto sa predpokladá pokračovanie kauzy na vyššej inštancii, pravdepodobne na Najvyššom súde SR.

Verdikt padol. Kažimír je vinný, rozhodol súd

Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír bol dnes uznaný za vinného z podplácania v čase, keď pôsobil ako minister financií vo vláde Roberta Fica, informuje ČTK. Rozsudok vyniesol Špecializovaný trestný súd, ktorý mu uložil peňažný trest vo výške 200-tisíc eur. Ak by ho nezaplatil, mal by ísť na rok do väzenia. Kažimír sa na vyhlásenie verdiktu osobne nedostavil.

Obžaloba sa týkala podozrení, že ako šéf rezortu financií mal podplatiť vtedajšieho predsedu Finančnej správy SR. Podľa sudcu Milana Cisarika prípad nebolo možné zastaviť, ani keby sa obžalovaný chcel odvolávať na zmeny v trestnom zákone, ktoré pred časom presadila vládna koalícia, informuje Denník N.

Súd argumentoval, že skutok sa týka dane z pridanej hodnoty, z ktorej časť predstavuje príjem Európskej únie. Išlo teda o poškodzovanie jej finančných záujmov, a to spadá pod iný paragraf so špecifickým režimom premlčania.

MIMORIADNE: Peter Kažimír, guvernér národnej banky, je vinný z podplácania. Súd mu udelil peňažný trest

Ak si obhajoba chce vyberať z novely trestného zákona len niektoré časti, ktoré jej vyhovujú, nie je to akceptovateľné, uviedol sudca.

Práve táto veta sa stala symbolom toho, ako sa súd postavil k pokusom o právne manévrovanie v prípade vysokopostaveného obžalovaného.

Kauza s politickým pozadím: Kažimír a Smer

Peter Kažimír vstúpil do politiky ako odborník na makroekonómiu a stal sa jednou z kľúčových postáv strany Smer-SD, hoci nepatril medzi jej zakladateľov.

Ako minister financií pôsobil v dvoch vládach Roberta Fica a neskôr viedol rezort aj za vlády Petra Pellegriniho. V roku 2019, po odchode z aktívnej politiky, bol zvolený za guvernéra Národnej banky Slovenska. V tejto pozícii sa mu spočiatku darilo držať bokom od politických konfliktov aj verejných škandálov.

Jeho pozícia v strane však nikdy nebola úplne jednoznačná. Ako upozornil Denník E, Kažimír sa v neskoršom období politicky prikláňal skôr k premiérovi Pellegrinimu než k predsedovi strany Ficovi. Práve táto väzba bola podľa viacerých členov Smeru dôvodom, prečo sa od neho Fico začal dištancovať.

Ich vzťah sa neskôr natoľko ochladil, že Fico ho pred vlastnými spolupracovníkmi obviňoval zo zrady a z toho, že zo strany „utiekol“ – no napriek tomu sa ho po obvinení z korupcie zastal, kritizoval vyšetrovanie a označil ho ako politicky motivované.

Guvernér na odchode

Zvláštnym momentom v prípade je aj načasovanie rozhodnutia súdu – Peter Kažimír má mandát na čele Národnej banky Slovenska do 1. júna 2025. Znamená to, že verdikt padol len niekoľko dní pred jeho oficiálnym koncom vo funkcii. Zatiaľ nie je známe, kto by ho mal nahradiť. Politické rokovania o jeho nástupcovi sú zatiaľ nejasné a nie je vylúčené, že inštitúcia zostane určitý čas bez riadne menovaného guvernéra.

Politický pragmatik a technokrat v službách Smeru

Peter Kažimír patrí medzi politikov, ktorí do vysokej politickej funkcie nevstupovali ako zakladajúci členovia strany, ale ako odborníci s ambíciou. Do politiky sa zapojil v roku 2006 ako nominant Smeru počas prvej vlády Roberta Fica, kam prišiel s reputáciou človeka blízkeho Jánovi Počiatkovi a Robertovi Kaliňákovi – kľúčovým postavám vtedajšej vládnej garnitúry. Jeho kariéra bola od začiatku prepletená s menami ako Jozef Brhel – vplyvný podnikateľ pôsobiaci v oblasti energetiky a IT.

Kažimír začínal ako štátny tajomník na ministerstve financií, kde si získal povesť komunikatívneho technokrata. Už v roku 2008 sa však objavili prvé podozrenia z možného konfliktu záujmov.

Kauza Lemikon – týkajúca sa odškodnenia cyperskej schránkovej firmy zo strany štátneho Tiposu – ukázala, že Kažimír mal v minulosti pracovať pre právnikov zastupujúcich túto spoločnosť, informovali Aktuality.sk. Hoci hlavná pozornosť vtedy smerovala na ministra Počiatka, Kažimír sa v médiách objavoval ako človek s prepojeniami na osoby zainteresované do vyrovnania.

Minister financií a „daňový rotvajler“

Napriek počiatočným kontroverziám sa Kažimír v politike etabloval ako spoľahlivý odborník a v roku 2012 sa stal ministrom financií vo Ficovej jednofarebnej vláde.

Získal si povesť tvrdého reformátora, ktorý sľuboval stabilizáciu verejných financií a vyšší výber daní. Svoju rétoriku pritvrdil, keď verejne vyhlásil, že jeho rezort bude postupovať „ako rotvajler“ a označil daňové podvody za „hrdelný zločin“, uviedol denník SME.

Na ministerstve posilnil Inštitút finančnej politiky a založil Útvar hodnoty za peniaze, ktorý mal prinášať dátové analýzy a racionálny pohľad na verejné výdavky. Práve tieto inštitucionálne kroky si dodnes zachovali reputáciu odbornosti.

Realita však bola zložitejšia. Kým ministerstvo verejne deklarovalo boj proti daňovým únikom, v pozadí sa rozrastala korupčná sieť napojená na predstaviteľov Smeru.

Vyšetrovania z neskorších rokov ukázali, že práve v čase Kažimírovho pôsobenia na čele rezortu získali pôdu pod nohami podnikatelia ako Marian Kočner či Ladislav Bašternák – osoby známe z miliónových podvodov s DPH, ktoré si užívali beztrestnosť a spoločenský status.

Vzostup, preferencie a nové väzby

V rokoch 2016 až 2020 pokračoval Kažimír vo funkcii ministra financií a stal sa aj podpredsedom strany Smer-SD. V parlamentných voľbách získal silný volebný výsledok a potvrdil svoju pozíciu straníckeho ťahúňa pre ekonomické témy.

Do čela Finančnej správy vymenoval Františka Imreczeho, ktorý sa neskôr stal kľúčovým svedkom v korupčných kauzách týkajúcich sa daňovej politiky a priznal účasť na systéme, ktorý mal slúžiť oligarchom ako Brhel a podnikateľom ako Michal Suchoba. Imrecze dnes vypovedá aj proti samotnému Kažimírovi.

Napriek vzťahom s Ficom sa Kažimír neskôr politicky orientoval skôr smerom k umiernenému krídlu strany, ktoré vzniklo okolo Petra Pellegriniho. To viedlo k napätiu so starým jadrom Smeru. Fico ho občas verejne kritizoval, hoci pri obvineniach z korupcie sa ho „ľudsky“ zastal, informoval FinReport. 

„Kažimír je posledný človek, voči ktorému by som ja mal povedať niekoľko pozitívnych slov. Stál totiž za zradou v Smere-SD viac ako ktokoľvek iný. Je to politik, ktorý v strane len bral funkcie a potom zradil a utiekol. Musím sa však za neho v tejto veci postaviť, lebo ho poznám, a to obvinenie voči jeho osobe je blbosť,“ uviedol Fico s tým, že trestné veci vychádzajúce z Úradu špeciálnej prokuratúry sú smiešne a bez šarmu.

Nástup do NBS a napätie so Smerom

Po tom, čo sa politické väzby medzi Petrom Kažimírom a Robertom Ficom postupne ochladili, nasledoval odchod do Národnej banky Slovenska. V decembri 2018 bol zvolený za guvernéra NBS, pričom jeho kandidatúru podporila vtedajšia vládna koalícia vrátane Smeru.

Fico už v tom čase nebol premiérom, no v pozadí bolo cítiť osobnú rivalitu. Kým sa Fico snažil o odchod z politiky na čelo Ústavného súdu, neúspešne, Kažimírovi sa podarilo prejsť do jednej z najprestížnejších a najmenej konfliktných verejných funkcií.

Čo bude s centrálnou bankou a kto príde po ňom?

Kažimírov mandát sa končí 1. júna 2025 a parlament ani vláda zatiaľ nepredstavili oficiálneho nástupcu. Ak by Kažimír medzičasom odstúpil, NBS by mohla zostať dočasne bez guvernéra, čo by bolo precedensom v modernej histórii inštitúcie.

Zatiaľ je isté len to, že Slovensko má vo vedení centrálnej banky človeka, ktorý čelí právoplatnému rozsudku za korupciu, ďalšiemu obvineniu a rastúcemu tlaku verejnosti aj politických kruhov.

Reputácia, dôvera a dôsledky pre finančný systém

Prípad guvernéra centrálnej banky nevyvoláva len otázky o individuálnej vine či nevine. V hre je aj širšia dôvera v inštitúcie, najmä ak ide o Národnú banku Slovenska, ktorá má byť garantom finančnej stability a nezávislosti. V krajinách, kde je nezávislosť centrálnej banky považovaná za jeden z pilierov demokracie a dôveryhodnosti štátu, je situácia, keď jej šéf čelí obžalobe – a následne aj rozsudku o vine – mimoriadne závažná.

Otázky zostávajú nezodpovedané aj v súvislosti s tým, ako mohla osoba podozrivá z vážnych trestných činov pôsobiť roky v čele inštitúcie bez toho, aby bola verejne vyvodená zodpovednosť. Téma má potenciál zarezonovať aj na európskej úrovni, keďže sa týka správy eurofondov a dôsledného dodržiavania pravidiel EÚ.

Čo bude ďalej

Verdikt, ktorý dnes padol, nie je bodkou za týmto prípadom. Kažimírov právny tím pravdepodobne využije všetky dostupné opravné prostriedky, aby rozhodnutie súdu spochybnil. Zároveň bude verejnosť pozorne sledovať, ako sa k verdiktu postavia najvyšší ústavní činitelia – od prezidenta až po parlament – a či dôjde k systematickému prehodnoteniu pravidiel zodpovednosti verejných funkcionárov v prípade, ak sú vyšetrovaní alebo odsúdení.

Zatiaľ je však zrejmé, že niekdajší minister a súčasný guvernér NBS sa po rokoch relatívneho ticha ocitol v centre pozornosti spôsobom, ktorý výrazne poznačí jeho profesionálnu aj verejnú reputáciu.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy