Peter Stec: Tvorba kvalitnej architektúry je na Slovensku veľmi náročná

Alexandra Dulaková / 5. mája 2016 / Rozhovory

Na­priek mla­dému veku už sti­hol pa­ra­lelne štu­do­vať v Bra­ti­slave a Viedni, ne­skôr na Prin­ce­tone, pra­co­vať pre sve­tové ar­chi­tek­to­nické štú­dia v New Yorku, či pre­be­rať svoj pro­jekt so Za­hou Ha­did. Dnes vy­učuje na Cor­nell Uni­ver­sity, pend­luje me­dzi Bra­ti­sla­vou a Pra­hou a dúfa, že si jed­ného dňa na Slo­ven­sku za­čneme vá­žiť hod­notnú ar­chi­tek­túru, kto­rej ne­bude štát há­dzať po­lená pod nohy.

Na­priek mla­dému veku už sti­hol pa­ra­lelne štu­do­vať v Bra­ti­slave a Viedni, ne­skôr na Prin­ce­tone, pra­co­vať pre sve­tové ar­chi­tek­to­nické štú­dia v New Yorku, či pre­be­rať svoj pro­jekt so Za­hou Ha­did. Dnes vy­učuje na Cor­nell Uni­ver­sity, pend­luje me­dzi Bra­ti­sla­vou a Pra­hou a dúfa, že si jed­ného dňa na Slo­ven­sku za­čneme vá­žiť hod­notnú ar­chi­tek­túru, kto­rej ne­bude štát há­dzať po­lená pod nohy.

Po­chá­dzaš zo Slo­ven­ska a zá­ro­veň si do­te­raz sti­hol vďaka práci a štú­diu ar­chi­tek­túry pre­ces­to­vať veľa zau­jí­ma­vých častí sveta a prejsť mno­hými skve­lými ško­lami. Čím ti ar­chi­tek­túra uča­ro­vala?

Vy­be­ral som si v rôz­nych mo­men­toch to, čo sa mi zdalo zau­jí­ma­vej­šie. Pri pa­ra­lel­nom štú­diu vo Viedni a v Bra­ti­slave ma opan­tá­vala slo­boda na die An­ge­wandte, kde sa ro­bili divné, no oči­vidne vy­soko kon­tro­lo­vané veci. Ne­mal som po­ňa­tia o vý­zname Wolfa Prixa z Coop Him­melb­lau, keď som tam na­stú­pil. Ta­kisto pre Asym­tote do New Yorku som šiel pra­co­vať preto, že som v ich práci vi­del bu­dúc­nosť vir­tu­ál­nej ar­chi­tek­túry, hoci som ich ani ne­poz­nal po mene. No od­kedy som tam stá­žo­val, na­rástli z pia­tich na de­sať­ná­so­bok. Ni­kdy som teda ne­mal vi­dinu ar­chi­tek­túry ako de­fi­ni­tív­neho po­sla­nia. Skôr vo svo­jej šírke do­ká­zala syn­te­ticky ob­siah­nuť veľa mo­jich zdan­livo s ňou ne­sú­vi­sia­cich zá­uj­mov.

160306 Vienna 29

 

Ešte pred­tým si strednú ab­sol­vo­val na fran­cúz­skom bi­lin­gvál­nom gym­ná­ziu. Aké sú podľa teba vý­hody tohto druhu štú­dia v po­rov­naní s tým bež­ným, rý­dzo slo­ven­ským?

Ja­zyk pre mňa ne­bol tak zá­sad­ným roz­die­lom,  skôr prí­stup k vzde­lá­va­niu. Slo­ven­ský sys­tém nie je na­sta­vený veľmi kre­a­tívne. Kde môže štu­dent uplat­niť ori­gi­nálne ná­pady? Pod­po­ruje vlastné pro­jekty? Ve­die ho k vý­voju vlast­ných po­stu­pov, k od­ha­ľo­va­niu prob­lé­mov? Dô­vod, prečo som skep­tický, je čias­točne daný aj ná­roč­nos­ťou hod­no­te­nia ori­gi­nál­nych vý­tvo­rov – vý­sledku di­ver­gent­ných po­stu­pov, ktoré ne­majú jedno správne rie­še­nie.

Sa­moz­rejme, krúž­ko­va­nie od­po­vedí sa vy­hod­notí lac­nej­šie a „ob­jek­tív­nej­šie“, no ne­pri­ne­sie nič nové. Po­rov­ná­vam to so se­dem­ho­di­no­vými di­zer­tá­ciami, ktoré sme pí­sali na fran­cúz­štinu, kde bola sub­jek­ti­vita ob­me­dzená vy­ža­do­va­nou štruk­tú­ro­va­nos­ťou textu aj jeho hod­no­te­nia. To do­pĺňali na­prí­klad se­mes­ter trva­júce ana­lýzy je­di­nej knihy, či pod­pora expe­ri­men­tov a ich in­ter­pre­tá­cie v prí­rod­ných ve­dách.

 

Po ab­sol­vo­vaní gym­ná­zia si štu­do­val nie­len na Slo­ven­sku, ale aj vo Viedni a na ame­ric­kom Prin­ce­tone. Do­ká­žeš po­rov­nať spô­soby vzde­lá­va­nia na týchto mies­tach? Ktorý sys­tém ti vy­ho­vo­val naj­viac?

Roz­diel me­dzi ame­ric­kými Ivy Le­a­gue uni­ver­zi­tami a na­šim vy­so­kým škols­tvom je bo­hu­žiaľ ra­di­kálny. Zá­sadný roz­diel ale nie je v ško­lách sa­mot­ných, skôr v ame­ric­kej spo­lo­čen­skej pod­pore kva­lity, in­ven­cie a ino­vá­cie, ako sú­časti opti­mis­tic­kej, no aj vý­hod­nej tvorby bu­dúc­nosti. U nás, ako aj vo väč­šej časti Európy, sa stre­tá­vame s kon­zer­va­tív­nou, re­ak­tív­nou a ob­ran­nou po­lo­hou. Nie­kdaj­šia pod­pora vzde­la­nia v Ame­rike od pr­vých ko­ló­nií podľa mňa nemá ob­dobu a dá sa u nás pred­sta­viť snáď len ak­ti­vi­tami nášho ob­ro­de­nec­kého hnu­tia. Dala by sa emu­lo­vať len na­sta­ve­ním vzde­la­nia ako ab­so­lút­nej pri­ority.

 

Špe­ci­ficky som na­prí­klad veľ­kým zás­tan­com rôz­no­ro­dosti pred­me­tov s vy­vá­že­ným za­stú­pe­ním vied a hu­ma­nít, ktoré je na ame­ric­kých uni­ver­zi­tách štan­dar­dom. Nie­lenže umož­ňuje štu­den­tom po­rov­nať sa me­dzi se­bou a vy­brať si špe­cia­li­zá­ciu podľa vlast­ných pre­fe­ren­cií a kva­lít v špič­ko­vej kon­ku­ren­cii a na zá­klade ak­tu­ál­neho stavu od­boru. No ta­kisto ich učí mys­lieť a po­sky­tuje ši­roký zá­klad po­stu­pov, zá­sad, zna­lostí – od kri­tic­kého mys­le­nia cez kre­a­tívne pí­sa­nie, po ve­deckú me­tódu atď. Tieto ob­lasti sa ne­skôr do­ká­za­teľne ovplyv­ňujú a vedú k pro­duk­tív­nej­ším a tvo­ri­vej­ším vý­sled­kom.

 

Die An­ge­wandte (Uni­ver­zita uži­tých umení vo Viedni) bola iným ty­pom školy, fun­go­vala sys­té­mom maj­strov­ských tried. Ten je zmys­lu­plný vo vzťahu k me­nej sys­te­ma­ti­zo­va­ným od­vet­viam, kde sa zna­losti ne­bu­dujú li­ne­árne. Mnohí špič­koví ar­chi­tekti školu ani ne­do­kon­čili, alebo sa po­hy­bo­vali v ná­roč­nom, no cha­otic­kom a anar­chic­kom pro­stredí škôl ako lon­dýn­ska AA. Die An­ge­wandte bola jej vý­ni­moč­ným kon­ti­nen­tál­nym ná­pro­tiv­kom, a to vý­lučne vďaka jej pro­fe­so­rom. Po­čas môjho po­bytu tam učili Zaha Ha­did, Wolf Prix a Greg Lynn. 

 

Zdá sa až ne­lo­gické, že by bol efek­tívny sys­tém, kde si štu­denti v pod­state nájdu všetky zdroje sami (hoci vo vý­borne zá­so­bo­va­nej kniž­nici), kde sa učia hlavne je­den od dru­hého (všetky roč­níky pra­cujú spolu na tom is­tom za­daní), a kde sú hlav­ným vý­stu­pom mo­dely (hoci vy­ro­bené v špič­ko­vých diel­ňach vy­ba­ve­ných sú­čas­nou CNC tech­no­ló­giou a ite­ro­va­ných pa­ra­lelne v po­kro­či­lých prog­ra­moch). A predsa: efek­ti­vitu tohto vzde­la­nia za­lo­že­ného hlavne na zruč­nos­tiach, za­ru­čo­vali pra­vi­delné pre­zen­tá­cie pro­fe­so­rom, ktorí po­mohli na­sme­ro­vať po­ten­ciál vy­ví­ja­ného pro­jektu a za­de­fi­no­vať jeho kon­cep­tu­álnu kos­tru.

 

Kam­pus in­ter­nát­nej školy, Team: Pe­ter Stec a soma
Pro­jekt sa snaží za­cho­vať exis­tu­júce kva­lity poľa, na kto­rom má byť umiest­nený – prie­stran­nosť a ďa­leké vý­hľady. Bu­dovy ply­nulo pre­chá­dzajú do kra­jiny vďaka gra­dientu kon­štruk­cií, cez per­goly, po­lo­ve­rejné pries­tory a ze­leň. Pro­jekt s nimi pra­cuje ako s čas­ti­cami, zvý­raz­ňu­jú­cimi vní­ma­nie poľa ako na­pä­tia, or­ga­ni­zu­jú­ceho ply­nulo všetky ele­menty v jeho do­sahu, orien­tu­júc ich na zá­klade sklo­nov a orien­tá­cie sva­hov.

140710 NA Campus

 

Aké je to, pra­co­vať v triede nie­koho tak zná­meho a zau­jí­ma­vého, ako spo­mí­naná Zaha Ha­did, prvá žena a mos­limka, ktorá vy­hrala Pri­tz­ke­rovú cenu, akýsi ek­vi­va­lent No­be­lovky v ar­chi­tek­túre?

Keď Zaha Ha­did vy­hrala kon­kurz na miesto po Han­sovi Hol­le­i­novi, mala zre­a­li­zo­vané dve stavby a pár pa­vi­ló­nov. No bolo ne­uve­ri­teľné sle­do­vať silu jej im­pé­ria, ktoré do­ká­zalo z Lon­dýna celú maj­strov­skú triedu pre­pó­lo­vať na pre ňu re­le­vantnú dráhu vý­skumu pri ma­xi­mál­nej mo­ti­vá­cii.

 

Pred pr­vou kri­ti­kou ju má­lo­kto osobne stre­tol. Väč­šina z nás pri­pra­vo­vala celú noc pre­zen­tá­cie, po­tom sa jej prí­chod po­sú­val tri dni, až kým na­ko­niec za­ví­tala v so­botu s via­c­ho­di­no­vým meš­ka­ním. Tie tri dni sme veľmi ne­spali. Asi ni­kdy som od­vtedy ne­za­žil po­dobné pô­so­be­nie na diaľku, ktoré všet­kých úplne zmag­ne­ti­zo­valo jej vý­zvou. Pa­mä­tám si via­ceré pre­zen­tá­cie a kri­tiky, ktoré sa po ví­ken­doch tiahli kľudne do dru­hej ráno. V tých dis­ku­siách sa na­ozaj dô­sledne ana­ly­zo­vali pred­sta­vené kon­cepty vo vzťahu k naj­jas­nej­ším prí­kla­dom sú­čas­nej, mo­der­nej, no aj tra­dič­nej ar­chi­tek­túry.

 

Práca Zahy Ha­did: He­y­dav Ali­yev Cen­tre, Azer­baij­džán

1673188-poster-1280-zaha

foto: fast code de­sign

 

Ok­rem nej si sa učil od mno­hých iných ar­chi­tek­to­nic­kých pro­mi­nen­tov. Ktorá skú­se­nosť ti toho dala naj­viac?

Mal som na­prí­klad to šťas­tie, že som ešte na Prin­ce­tone za­žil ate­liér a se­mi­nár Petra Ei­sen­mana. Tam som si na­plno uve­do­mil ne­na­hra­di­teľ­nosť vý­kre­sov a mo­de­lov, je­di­neč­nosť ar­chi­tek­túry ako ja­zyka a textu. Vie­dol nás k jej pod­rob­nému čí­ta­niu, vo­lal to „close re­a­ding.“ Pre­be­rali sme špe­ci­fické vy­jad­ro­va­cie mož­nosti, ana­ly­zo­vali ka­no­nické stavby mo­der­nej ar­chi­tek­túry a zá­ro­veň sme všetko tes­to­vali na vlast­ných pro­jek­toch. Ná­pad z jeho ate­li­éru som rozp­ra­co­val v dip­lo­mo­vom pro­jekte. Pri­šiel na pre­zen­tá­ciu, pro­jekt si ob­ľú­bil a na­vrhol, aby som mu za­vo­lal. Po­nú­kol mi prvú prácu po škole, tesne pred vy­pr­ša­ním ter­mínu na pre­dĺže­nie víz. Bola to vý­ni­močná skú­se­nosť, hoci po­dobná jeho ate­li­éru na škole. No bola to prax v New Yorku, v kan­ce­lá­rii, ktorá bola jed­ným z cen­tier kri­tic­kej dis­ku­sie o sú­čas­nej ar­chi­tek­túre.

 

Ok­rem iného patrí me­dzi práce Petra Ei­sen­mana aj Pa­mät­ník Ho­lo­caustu v Ber­líne

Holocaust-Mahnmal_Berlin_2006

foto: Wi­ki­pe­dia

 

Časť tvojho post­gra­du­ál­neho štú­dia si ab­sol­vo­val aj vďaka Fulb­righ­tovmu šti­pen­diu. Aké si s ním mal skú­se­nosti? Od­po­ru­čil by si ho aj os­tat­ným?

Ur­čite. Ja som tú prí­le­ži­tosť vy­užil dva­krát: jed­nak na post­gra­du­álne štú­dium na Prin­ce­tone, ktoré ta­kisto pod­po­rila uni­ver­zita, po­tom aj pri vý­skume uni­ver­zit­ných cam­pu­sov, ktorý som ro­bil v Hous­tone na Rice Uni­ver­sity. Jed­nou z jeho vý­hod je vý­borná ko­mi­sia zlo­žená z ame­ric­kých a slo­ven­ských od­bor­ní­kov, ktorí majú zá­u­jem o kva­litu vý­skumu a zá­ro­veň o kul­túrnu vý­menu me­dzi oboma kra­ji­nami. Je málo šti­pen­dií, ktoré vy­vá­žene pod­po­rujú aj hu­ma­nitné témy. Mys­lím, že toto šti­pen­dium je pre sú­časnú kul­túru, kto­rej vý­znam je na Slo­ven­sku po de­sať­ro­čiach úplne zde­for­mo­vaný a ne­do­ce­nený, jed­nou z naj­väč­ších pod­pôr. A ur­čite pod­po­ruje aj ar­chi­tek­túru pro­stred­níc­tvom alum­nov ako Imro Vaško, Mo­nika Mi­tá­šová, Mar­tin Uhrík či Ma­túš Vallo.

 

Mo­del zá­ve­reč­nej práce na Prin­ce­ton Uni­ver­sity. Ná­vrh pre­stavby ko­ľa­jiska na West Side v New Yorku. Pra­vi­delný mo­dul ko­ľa­jiska v po­d­zemí sa v ďal­ších pod­la­žiach de­for­muje, aby ob­sia­hol rôz­no­rodé prog­ramy, od vý­stav­ných hál s níz­kou hus­to­tou v blíz­kosti kon­gre­so­vého cen­tra Ja­vitts, po vy­sokú hus­totu ho­te­lo­vých veží pri náb­reží. Roz­siahle pries­tory bloku sú ar­ti­ku­lo­vané gra­dien­tom kon­štruk­cií.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

 

Ar­chi­tek­túra je ťažké štú­dium, ktoré ne­z­vládne každý. Ak by nad ním nie­kto roz­mýš­ľal, čo by si mu po­ra­dil?

Na jed­nej strane je táto pro­fe­sia za­lo­žená na ma­te­riá­loch – or­ga­ni­zuje veľké ob­jemy hmoty a vy­ža­duje si teda vzťah k tes­to­va­niu pries­to­rov, ma­te­riá­lov, de­tai­lov, osvet­le­nia a po­dobne. Na dru­hej strane cí­tim vý­razný do­pad no­vej eko­no­miky na de­ma­te­ria­li­zá­ciu ar­chi­tek­túry, na vy­práz­dňo­va­nie jej sym­bo­lic­kého ob­sahu v pros­pech iných mé­dií, na pre­chod od syn­te­tic­kého pro­jektu k dá­tami pod­lo­že­ným ana­lý­zam, od na­vrho­va­nia pries­toru k na­vrho­va­niu dia­gra­ma­tic­kého rie­še­nia kri­té­rií.

 

To si zase vy­ža­duje čo­raz vý­raz­nej­šie za­po­je­nie ana­ly­tic­kého, sys­té­mo­vého a sym­bo­lic­kého uva­žo­va­nia pod­po­re­ného no­vými tech­no­ló­giami, ktoré urých­ľujú hľa­da­nie ino­va­tív­nych rie­šení. Inými slo­vami, na jed­nom stole mô­žete stále mať pa­pier, lep a nož­nice, no na dru­hom vám po­čí­tač z vášho kódu ge­ne­ruje vý­stup pre 3D tla­čia­reň.

 

Expe­ri­men­tal Ar­chi­tec­ture Bien­nial
In­te­rak­tívna in­šta­lá­cia pro­jektu roz­ší­re­nia cam­pusu VŠVU na praž­skom expe­ri­men­tál­nom bie­nále pre­zen­to­vala mož­nosti vý­voja sprá­va­nia pre res­pon­zívne pries­tory: rôzne ele­menty pro­jektu re­a­go­vali na zvý­šené za­ťa­že­nie náv­štev­níkmi zme­nou klímy či osvet­le­nia, kon­tro­lo­vali za­tie­ne­nie podľa vý­voja po­ča­sia, či upra­vo­vali to­po­gra­fiu pod­lahy podľa po­trieb me­nia­cich sa even­tov.

130425 EAB Opening 06

 

Po­čas uni­ver­zit­ných ro­kov si na spo­mí­na­ných mies­tach sa­moz­rejme nie­len štu­do­val, ale aj žil. Ktoré ti naj­väčšmi uča­ro­valo a čím?

Mám rád New York. Pr­vý­krát som tam šiel na in­terns­hip do Asymp­tote Ar­chi­tec­ture. Po­tom som štu­do­val v Prin­ce­tone,  no po škole som za­čal pra­co­vať u Ei­sen­man Ar­chi­tects v Chel­sea. To pro­stre­die je zá­ro­veň ná­ročné a in­špi­ru­júce. Nie­ktoré ar­chi­tek­to­nické kan­ce­lá­rie ani ne­zat­vá­rajú, no pri tro­che voľna je zá­žit­kom po­cho­diť ga­lé­rie a vý­stavy, stále sa deje niečo zau­jí­mavé. Je to jedno z cen­tier ume­nia a vý­tvory ako Gug­gen­heim či High Line to po­tvr­dzujú aj pre ar­chi­tek­túru. Pred­nášky aj práce ate­li­é­rov na Co­lum­bia Uni­ver­sity zase pred­sta­vujú ví­zie ďal­šieho ar­chi­tek­to­nic­kého vý­voja.

 

Ur­bánna kul­túra je ko­lek­ciou pro­ti­klad­ných, no na­priek tomu úspeš­ných pries­to­ro­vých kon­fi­gu­rá­cií: ze­lený Cen­tral Park a stena Pia­tej Ave­nue, ne­for­málny Gre­en­wich Vil­lage a plá­no­vaný Stu­y­ve­sant Town, ele­gantný Mid­town a za­hus­tený Fi­nan­cial Dis­trict. K tomu kó­rej­ské, in­dické, čín­ske či pô­vodne ta­lian­ske štvrte, so zod­po­ve­da­jú­cou ku­chy­ňou a oby­va­teľmi zdan­livo ob­jek­tívne sam­plujú svet.

 

Pa­vi­lón Hyd­ra­Pier v Ho­land­sku z dielne Asymp­tote Ar­chi­tec­ture 

Hydrapier_1

foto: arch­daily

 

Popri štú­diu si stí­hal ešte aj hrať na bi­cie. Ve­dia podľa teba po­dobné ak­ti­vity pri tech­nicko-kre­a­tív­nej práci, akou je ar­chi­tek­túra, po­môcť?

V pros­pech štú­dia ar­chi­tek­túry ho­vo­rilo aj to, že sa bu­dem stí­hať ve­no­vať  hudbe, no na in­ten­zívne cvi­če­nie ostá­valo stále me­nej času. Na­ko­niec to malo vý­hodu v tom, že na­miesto sle­do­va­nia hudby kvôli tech­nike som in­ten­zív­nej­šie za­čal vní­mať jej kom­po­zí­ciu. V ar­chi­tek­túre som hľa­dal ďalší, štvrtý roz­mer: úlohu času pri na­vrho­vaní. Pri tom bola hudba, ako jedno z mú­zic­kých umení za­lo­že­ných na čase, veľmi re­le­vant­nou. Mal som to­tiž po­cit, že tra­dičné za­ra­ďo­va­nie ar­chi­tek­túry me­dzi vi­zu­álne ume­nia, ktoré zdô­raz­ňujú pries­tor, je po­stupne roz­ma­zá­vané (napr. pro­cesmi na­vrho­va­nia, ktoré náš obor po­u­žíva). Preto bola Pär­tova Ta­bula Rasa, s jej po­stupne miz­nú­cimi tónmi, in­špi­rá­ciou pri na­vrho­vaní po­stup­ných pre­cho­dov. Steve Re­ich bol zase zau­jí­mavý pri tvorbe in­ter­fe­ren­cií vrstve­ním kon­štruk­cií s ma­lou ryt­mic­kou od­chýl­kou a Ian­nis Xe­na­kis pri práci s ob­lakmi tó­nov.

 

Mo­men­tálne po ab­sol­vo­vaní všet­kých štu­dij­ných prog­ra­mov pô­so­bíš na Cor­nell Uni­ver­sity v Spo­je­ných štá­toch. Mô­žeš nám opí­sať, čomu sa tam práve ve­nu­ješ?

Sú­čas­ťou Fulb­rightu (vý­meny na zá­klade Fulb­righ­tovho šti­pen­dia, pozn. re­dak­torky) je dvoj­ročné odo­vzdá­va­nie skú­se­ností doma. Z Cor­nellu som sa preto te­raz vrá­til do Európy, no stále spo­lu­pra­cu­jeme s ko­le­gami na vý­voji in­te­rak­tív­nych ar­chi­tek­to­nic­kých ele­men­tov. Práve nám na letnú kon­fe­ren­ciu v Los An­ge­les pri­jali vý­skum zlep­še­nia sve­tel­ných pod­mie­nok in­te­ri­éru elek­tro­nicky kon­tro­lo­va­ným od­ra­zom svetla. Za­čiat­kom tohto vý­skumu bol se­mi­nár, ktorý som na Cor­nelli učil. Ve­no­val sa bu­dúc­nosti ar­chi­tek­to­nic­kých prv­kov ako okná, dvere, fa­sádne a stropné pa­nely, keď sa pre­poja v rámci In­ter­netu vecí. Vy­ví­jali sme ich sprá­va­nie a pries­to­rový do­pad. Hlavný ate­liér roz­ví­jal ví­ziu sta­veb­ných ná­stro­jov, ako že­riavy či le­še­nia, obo­ha­te­ných o vlastnú in­te­li­gen­ciu. Hľa­dali sme špe­ci­fické pre­po­je­nia me­dzi jed­not­li­vými in­te­li­gent­nými strojmi a im zod­po­ve­da­jú­cimi pries­to­ro­vými kon­fi­gu­rá­ciami. Na všet­kých za­da­niach štu­denti popri mo­de­loch pries­to­rov pra­co­vali aj na elek­tro­nic­kých pro­to­ty­poch za­lo­že­ných na plat­forme Ar­du­ino.

 

Dip­lo­mová práca, An­dreea Gu­le­rez
Zá­ve­rečná práca, na kon­zul­tá­ciách kto­rej sa ok­rem ško­li­te­ľov zú­čast­ňo­vali aj od­bor­níci z NASA, sa ve­no­vala roz­ší­re­niu Me­dzi­ná­rod­nej ves­mír­nej sta­nice (ISS) o na­fu­ko­vací mo­dul, vďaka kto­rému by sa ISS stala len vý­skum­ným jad­rom väč­šieho, aj tu­ris­tom do­stup­ného pries­toru. Dip­lom tes­to­val nové prí­stupy k ľah­kým oba­lom s fle­xi­bil­nou geomet­riou, ktoré sú schopné v re­ál­nom čase re­a­go­vať na prudké zmeny osvet­le­nia a tep­loty.

151207 AAP Finals 112

 

Keďže pô­so­bíš na uni­ver­zite, pred­po­kla­dám, že pra­cu­ješ aj so štu­dentmi. Akí sú? A ako ich ovplyv­ňujú smart tech­no­ló­gie?

Tech­no­ló­gie na­ozaj ne­majú, alebo by ne­mali mať, vplyv na mo­ti­vá­ciu štu­den­tov. Tou je skôr zdravá kon­ku­ren­cia v škole a vy­soké oča­ká­va­nia na in­venčné práce. V po­sled­nom čase kvôli de­mo­gra­fic­kému vý­voju a ot­vo­re­ným hra­ni­ciam padá po­čet pri­hlá­se­ných na slo­ven­ské školy, špe­ci­ficky ar­chi­tek­to­nické, pri sta­bil­nom po­čte pri­ja­tých. To je od­ra­zom aj slab­nú­cej kon­ku­ren­cie­schop­nosti nášho vy­so­kého škols­tva, no v ko­neč­nom dô­sledku to hlavne zni­žuje kva­litu škol­ských prác.

 

Pri po­rov­naní škôl, kde som pô­so­bil, je mo­ti­vá­cia slo­ven­ských štu­den­tov niž­šia. Dané je to aj tým, že na ar­chi­tek­túru berú na­prí­klad na Rice 20 štu­den­tov, no do 2. kola sa ich na zá­klade vy­ni­ka­jú­cich vý­sled­kov vše­obec­ných tes­tov do­stane 500. Tých po­tom se­lek­tujú na zá­klade prác, zá­uj­mov a iných ak­ti­vít. Slo­ven­ské školy by už po­mer 1:3 po­va­žo­vali za pri­ja­teľný. Sa­moz­rejme, dobré tech­no­lo­gické zá­ze­mie je pre štu­den­tov lá­kad­lom a zá­ro­veň umož­ňuje zvý­šiť a za­trak­tív­niť pro­fil prác školy, najmä ak sa stanú sú­čas­ťou dní ot­vo­re­ných dverí a pod.

 

Art Cam­pus, Team: Pe­ter Stec , Ján Stu­dený a ko­lek­tív ka­tedry Ar­chi­tek­to­nic­kej tvorby VŠVU
Ví­zia roz­ší­re­nia cam­pusu VŠVU vý­chá­dza z blo­kov pô­vod­nej bu­dovy na Dro­tár­skej ceste. Po­ze­mok po­krýva ša­chov­ni­co­vým vzor­com po­dob­ných blo­kov. Každá ka­tedra sídli v jed­nom z pa­vi­ló­nov, no zá­ro­veň sa pre­zen­tuje aj ná­väz­ným ve­rej­ným pries­to­rom. Tým pá­dom je aj ot­vo­rený pries­tor de­fi­no­vaný ako napr. park sôch, am­fi­te­áter a po­dobne, čím pris­pieva k tvorbe iden­tity miesta a sú­dr­ž­nosti školy.

Screen Shot 2016-05-04 at 16.56.22

Screen Shot 2016-05-04 at 17.00.12

 

Späť k tebe: aká je tvoja ul­ti­mátna ar­chi­tek­to­nická méta?

Kom­bi­ná­cia pro­jek­cie a aka­de­mic­kého vý­skumu sa mi zdá na­jin­špi­ra­tív­nej­šia. Mo­jou mé­tou je vy­uži­tie no­vých tech­no­lo­gic­kých mož­ností, ktoré majú po­ten­ciál fy­zický pries­tor ar­chi­tek­túry po ro­koch od­klonu k vir­tu­ál­nym pro­stre­diam do­stať zase do stre­do­bodu. To by som chcel do­siah­nuť vďaka za­kom­po­no­va­niu in­te­li­gent­ných ele­men­tov, re­a­gu­jú­ceho pries­toru a no­vých fo­riem praxe in­špi­ro­va­ných star­tupmi. Prečo by na­prí­klad ne­bolo možné zdru­žiť po­dobné pro­jekty a sku­pi­novo zdie­ľať ich ná­klady, prí­padne za­kom­po­no­vať ele­menty cro­wd­sour­cingu?

 

Kto­rého ar­chi­tekta po­va­žu­ješ za svoj vzor?

Rád sle­du­jem vet­ve­nie ná­pa­dov a ovplyv­ňo­va­nie sa jed­not­li­vých ar­chi­tek­to­nic­kých prú­dov. Zau­jíma ma na­prí­klad kon­ti­nu­ita sú­čas­nej ja­pon­skej ar­chi­tek­túry (Ki­y­o­nori Ki­ku­take – Toyo Ito – Ka­zuo Se­jima – Ryue Nis­hi­zawa – Ju­nya Is­hi­gami atď.) Ja­pon­skí me­ta­bo­listi boli na­prí­klad me­dzi ví­ťazmi sú­ťaže so­ciál­neho bý­va­nia Previ v Lime, čo je ne­priz­naný pred­chodca úspe­chu sú­čas­ného ví­ťaza Pri­tz­ke­ro­vej ceny s po­stupne do­sta­vo­va­nými do­mami. Tiež si mys­lím, že Coop Him­melb(l)au je ne­do­ce­ne­ným ve­li­ká­nom stred­nej Európy. Kaž­do­pádne, po­da­rilo sa mi pra­co­vať vo fir­mách, kto­rých prácu si stále veľmi vá­žim (napr. EA a CHBL aj Her­zog & de Me­uron v Ba­zi­leji a Of­fice for Met­ro­po­li­tan Ar­chi­tec­ture v Rot­ter­dame).

 

Ser­pen­tine Gal­lery Pa­vil­lon, Toyo Ito & Ce­cil Bal­mond

Screen Shot 2016-05-03 at 19.29.31

foto: ser­pen­tine gal­le­ries

 

Ktoré mesto na svete sa ti z ar­chi­tek­to­nic­kého hľa­diska naj­viac po­zdáva?

Keďže som už spo­me­nul New York, rád by som ako prí­klad, ktorý dobre po­znám, uvie­dol i Vie­deň. Je pro­ti­kla­dom ne­oli­be­rál­neho mesta, akým je Hous­ton, prí­padne v sú­čas­nosti Bra­ti­slava. Roz­voj je tam na­prí­klad pre­cízne plá­no­vaný, so sna­hou do­cie­liť udr­ža­teľnú hus­totu, vý­bornú do­pravnú do­stup­nosť a kva­litnú ob­čian­sku vy­ba­ve­nosť, akou sú školy a po­dobne. Mesto sta­via in­fra­štruk­túru a plá­nuje par­cely, ktoré po­tom pre­na­jíma de­ve­lo­pe­rom. Tí me­dzi se­bou sú­ťa­žia.

 

No na­priek ich zá­ujmu nie je možné na­prí­klad za­siah­nuť do ze­le­ného prs­tenca, ktorý okolo Viedne po­sky­tuje ľahko do­stupnú re­kre­áciu. Mesto na svo­jom území ta­kisto ne­po­vo­ľuje su­bur­bánne ná­kupné cen­trá, keďže ne­môžu do­cie­liť mest­skú di­ver­zitu a zá­ro­veň vy­sá­vajú eko­no­mický po­ten­ciál z his­to­ric­kého cen­tra. Vlast­níc­tvom veľ­kého množ­stva mest­ských by­tov je Vie­deň schopná udr­žať ná­jom pri­ja­teľný aj pre zne­vý­hod­nené vrstvy oby­va­teľ­stva. Ve­rej­ným stav­bám a ve­rej­nému pries­toru je ve­no­vaná veľká po­zor­nosť, je tým pá­dom dobre de­fi­no­vaný a zro­zu­mi­teľný.

 

Vi­zu­ali­zá­cia ne­dávno do­kon­če­nej re­no­vá­cie Wien Haupt­bahn­hof – vie­den­skej hlav­nej vla­ko­vej sta­nice

Screen Shot 2016-05-03 at 19.25.02

foto: OEBB

 

V Bra­ti­slave—a zá­ro­veň aj na Slo­ven­sku—za­ží­vame mo­men­tálne akýsi sta­vi­teľ­ský boom. Čo si o tomto roz­kvete mys­líš?

Wolf Prix za ar­chi­tek­túru po­va­žuje len pro­jekty s myš­lien­kou. Koľké u nás ju majú? Ne­mám prav­du­po­ve­diac veľmi dobrý pre­hľad. No mys­lím si, že mesto Bra­ti­slava sa vzdalo mož­nosti tvo­riť ví­ziu svojho pries­to­ro­vého uspo­ria­da­nia, či jeho kon­troly.

 

UFO Bridge Lan­ding
Dip­lo­mová práca na die An­ge­wandte, ktorá je hyb­ri­dom troch oko­li­tých pod­mie­nok: blo­ko­vej zá­stavby sta­rého mesta, to­po­ló­gie in­fra­štruk­túry mosta SNP a to­po­gra­fie hrad­ného vr­chu. Vy­tvára do­pravný a ob­chodný uzol, ktorý for­málne pre­dl­žuje lí­niu zá­stavby Hviez­do­sla­vovho ná­mes­tia a ero­duje jej hmotu do oko­lia. Vy­tvára tak po­chôdznu par­kovú kra­jinu, ktorá ukrýva li­ne­árne toky do­pravy a veľ­kop­ries­to­rové plo­chy ná­kup­ného cen­tra.

Screen Shot 2016-05-04 at 17.05.48

 

Ktorú z na­šich zná­mych a ne­dávno po­sta­ve­ných bu­dov po­va­žu­ješ za naj­vy­da­re­nej­šiu a ktorú na­opak za naj­me­nej vy­da­renú? Máš v ne­ja­kom na­šom meste na­prí­klad ob­ľú­benú štvrť?

Ur­čite sa chcem v Ko­ši­ciach po­zrieť na kul­tur­park a iné stavby od ze­ro­zero. Zau­jí­mavé sú aj rôzne vily a malé stavby am­bi­ci­óz­nych slo­ven­ských kan­ce­lá­rií ako KSA, SLLA, n|a, Gut Gut, VSA, zero zero atď.

 

Ko­šický Kul­tur­park

Kulturpark1

foto: Robo Ko­čan

 

Naj­me­nej vy­da­re­ným je celý pro­ces ob­sta­rá­va­nia ur­ba­nizmu a ar­chi­tek­túry štá­tom. Vy­hod­no­co­vať územné plány zón len na zá­klade ceny, bez zo­hľad­ne­nia pries­to­ro­vého kon­ceptu a re­pu­tá­cie je ab­surdné. Sta­vať ve­rejné šta­di­óny bez ar­chi­tek­to­nic­kých sú­ťaží je ne­prí­pustné a jeho dô­sled­kom je úplná ba­na­lita týchto ob­rov­ských in­ves­tí­cií. A stačí ísť na vý­let do Viedne pre po­ro­zu­me­nie ich po­žia­davke, aby každá in­fra­štruk­túra mala aj svojho ar­chi­tekta: možno by sa ne­stalo, že z la­vičky na pro­me­náde ne­uvi­díte Du­naj, alebo že sa no­vo­stavba Sta­rého mosta ne­zmôže na viac, než len na re­pliku pred­chá­dza­jú­ceho.

 

Od­hliad­nuc od no­vých bu­dov—má Slo­ven­sko v po­rov­naní s inými kra­ji­nami zau­jí­mavú ar­chi­tek­túru?

Jano Stu­dený mi ho­vo­ril, že jeho pre­stavba ro­din­ného domu na bra­ti­slav­ských Pa­li­sá­dach je u pa­miat­ka­rov vy­zna­čená vý­razne ako je­diná v okolí žl­tou, po­dobne ako ďal­šie po­doz­rivé stavby typu Slo­ven­skej ná­rod­nej ga­lé­rie. Takže áno, tieto po­doz­rivé stavby, do kto­rých by som rá­tal aj py­ra­mídu roz­hlasu, Mú­zeum SNP a po­dobne, sú mys­lím pre za­hra­nič­ných ar­chi­tek­tov lá­kad­lom pre náv­števu Bra­ti­slavy a Slo­ven­ska. Dobrá ar­chi­tek­túra vás predsa nemá uči­čí­kať v po­hodl­nom pre­sved­čení, že je­dine ba­ro­kový štýl je trva­lou hod­no­tou.

 

Kul­túrna úro­veň sta­vieb je dô­sled­kom vzde­la­nia a ot­vo­re­nosti v spo­loč­nosti. Fas­ci­nujú ma stavby pr­vej ČSR, kde bola ar­chi­tek­túra sú­čas­ťou kul­túr­nej po­li­tiky pod­po­re­nej na­sta­ve­ním sú­ťaž­ných pro­ce­sov. Na­prí­klad sa­na­tó­rium Mach­náč v Tren­čian­skych Tep­li­ciach bolo ot­vo­rené v tej is­tej dobe, ako Aal­tovo Pai­mio Sa­na­to­rium vo Fín­sku. A za­tiaľ čo slávne Pai­mio je do­ko­nale zre­kon­štru­ované, Mach­náč chátra. Sa­moz­rejme, dre­vené kos­toly a ur­bánne celky, ako Ban­ská Štiav­nica sú veľmi hod­not­ným de­dič­stvom.

 

Sa­na­tó­rium Mach­náč v roku 1931

1931_Krejcar_Machnac_2

foto: ar­chi­tec­tuul

 

Vieš si pred­sta­viť, že by si sa v bu­dúc­nosti na Slo­ven­sko na­trvalo vrá­til? Čo by tomu mu­selo pred­chá­dzať? 

Uva­žu­jeme s ro­di­nou, kde sa usa­diť, no nie je to jed­no­du­chý prob­lém. Po­sledný rok som žil v Hous­tone, v It­hace, te­raz pend­lu­jeme me­dzi Pra­hou a Bra­ti­sla­vou. Asi k stred­nej Európe po­tre­bu­jem ne­jakú pa­ra­lelnú exis­ten­ciu, či už aka­de­mickú napr. v USA alebo prak­tickú v šir­šom re­gi­óne.

 

Pre in­ten­zív­nej­šie väzby k Slo­ven­sku by sa naň jed­no­du­cho malo na­via­zať viac pro­fes­ných ak­ti­vít. No z rôz­nych dô­vo­dov je tvorba kva­lit­nej ar­chi­tek­túry na Slo­ven­sku veľmi ná­ročná. Tu nejde len o kon­cepty, no aj o ob­jek­tívne a am­bi­ci­ózne sú­ťaže, ne­twork zná­mostí, za­nie­te­nie kli­en­tov pre ino­vá­ciu, pod­poru kre­a­tív­nych rie­šení na roz­diel od ar­che­ty­pov, spo­lu­prácu pro­fe­sií, kva­litu sta­veb­níc­tva a fun­go­va­nie re­pu­tá­cie. Veď od­kiaľ, ok­rem vy­hľa­dá­va­nia na in­ter­nete, sa slo­ven­skí in­ves­tori do­zve­dajú o kva­lit­ných kan­ce­lá­riách?

 

Mys­lím, že sa zhod­neme, že toho máš za se­bou cel­kom dosť :) Ako teda z tvojho dneš­ného po­hľadu  vy­zerá úspech?

Mys­lím, že úspech je v pr­vom rade ne­pred­ví­da­teľný. Vy­ža­duje si teda ri­zi­kovo in­ves­to­vať do ino­va­tív­neho ná­padu. No zá­ro­veň vy­chá­dza z pl­ného vno­re­nia sa do oboru, čo musí byť mo­ti­vo­vané zá­uj­mom hľa­dať a rie­šiť od­ha­lené prob­lémy. V pod­caste Star­tup jeho hlavný pro­ta­go­nista v očiach svojho in­ves­tora os­ci­luje me­dzi pod­ni­ka­te­ľom (sna­žia­cim sa ma­xi­ma­li­zo­vať zisk) a umel­com (sna­žia­cim sa ma­xi­ma­li­zo­vať kva­litu). Úspe­chom môže byť aj to, že sa na Slo­ven­sku člo­vek s tým dru­hým prí­stu­pom, alebo ich kom­bi­ná­ciou, ne­dos­tane do dl­hov a môže sa ve­no­vať es­te­tic­kej kva­lite pro­jek­tov.

 

Za roz­ho­vor ďa­ku­jeme a do bu­dúc­nosti pra­jeme veľa úspe­chov a vy­da­re­ných pro­jek­tov!

 

co­ver fotka: Mar­tin Bouda

Pridať komentár (0)