Plavecká reprezentantka Tamara Potocká: V bazéne sme súperi, mimo neho môžeme byť kamaráti (ROZHOVOR)

Na majstrovstvách Európy do 23 rokov v plávaní sa od 26. do 28. júna predstaví 12 slovenských reprezentantov. O medaily zabojujú na najvýznamnejšom plaveckom podujatí u nás v histórii pretekári z viac ako 40 krajín.

Na šampionát mladých plavcov nadviažu juniorské ME, ktoré sa uskutočnia od 1. do 6. júla. Celkovo sa v Šamoríne počas dvoch týždňov vystrieda 36 slovenských plavcov.

Opora domácej výpravy

Slovenská plavecká reprezentantka Tamara Potocká bude jednou z opôr domácej výpravy na Majstrovstvách Európy do 23 rokov v plávaní, ktoré sa vôbec po prvýkrát konajú na Slovensku – konkrétne v športovom areáli x-bionic® sphere v Šamoríne. Tamara patrí k najväčším slovenským nádejam, o čom svedčia aj jej osobné rekordy a stabilné výkony vo viacerých disciplínach.

V rozhovore prezradila, ako vyzerala jej príprava, prečo sa na toto podujatie neladila úplne naplno, ale aj to, čo ju motivuje vstávať na tréningy o šiestej ráno a skočiť do studenej vody. Otvorene hovorí o finančnej realite profesionálneho plávania, o rivalite medzi slovenskými plavcami a o tom, čo by odkázala mladým, ktorí váhajú, či sa vydať cestou vrcholového športu.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by STARTITUP (@startitup_sk)

• Ako vyzerá reprezentačná plavecká príprava?
• Je domáce prostredie pre Tamaru výhodou?
• S akou finančnou realitou bojujú naši slovenskí reprezentanti?
• Koľko stojí výbava potrebná na tréningy?
• Aká atmosféra prevláda v slovenskom tíme? 

Blížia sa Majstrovstvá Európy do 23 rokov, ktoré sa budú konať priamo na Slovensku. Ako vnímate to, že tento dôležitý šampionát sa uskutoční doma? Dodáva vám to viac motivácie alebo skôr nervozity?

Ešte nikdy sa na Slovensku nekonal takýto veľký šampionát v plávaní, takže verím a dúfam, že bude všetko pekne pripravené. Už teraz vidím, že to vyzerá veľmi dobre a som rada, že sa to celé začína formovať.

Určite je to výhoda – poznám bazén, prostredie, viem, čo ma čaká. Ale napokon máme všetci rovnaké podmienky. Možno pri znakových disciplínach môže byť trochu nevýhodou, že sa pláva vonku a slnko svieti priamo do očí, ale to platí pre každého.

Ako vyzerala tvoja príprava na Majstrovstvá Európy? Zmenil sa tvoj tréningový režim oproti iným súťažiam, alebo išlo o štandardný prístup?

V podstate išlo o to isté, ale s tým rozdielom, že sa pripravujeme hlavne na Majstrovstvá sveta, ktoré budú koncom júla a začiatkom augusta v Singapure. Takže príprava bola o niečo náročnejšia a aktuálne ideme z takzvaného „poloplného tréningu“ – neladili sme formu špeciálne na toto podujatie.

Napriek tomu, že nejde o vrchol sezóny, tým že sa šampionát koná doma, na Slovensku, chceme – ja aj tréner –, aby som podala čo najlepší výkon. Urobím všetko pre to, aby sa to podarilo.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by Mišo „Photo“ Špánik (@michalspanikphoto)

Tvoj príbeh z kvalifikačných pretekov v Paríži zarezonoval vo verejnosti a médiách. Ovplyvnila ťa nejako táto skúsenosť? Premietlo sa to do tvojich ďalších výkonov?

To, čo sa tam stalo, ma nejako výrazne neovplyvnilo. Možno len v tom, že ma odvtedy pozná viac ľudí – aj keď ma často spájajú práve s tým kolapsom. Pritom to bolo „len“ obyčajné vyčerpanie.

Bola som vtedy veľmi šťastná – ironicky povedané, že tam bolo asi milión ľudí, reálne tak 10-, 15-tisíc divákov na tribúnach, čo som dovtedy nikdy nezažila. Všetci povzbudzovali, kričali, atmosféra bola neskutočná a ja som sa strašne vyhecovala.

Lenže som to asi až príliš prehnala a jednoducho som to prepálila. Takže do budúcna viem, že netreba ísť do všetkého na 150 % hneď od začiatku. Niekedy je menej viac – aj v motivácii.

Je náročné finančne utiahnuť tréningy a prípravu na vrcholové podujatia?

Áno, je pravda, že veľa ľudí to nevie, ale v mojom prípade je to nastavené tak, že si svoj rozpočet vlastne „vyplávam“. Po každej sezóne – alebo po určitých pretekoch – sa podľa výsledkov určí výška podpory, ktorú dostane plavec. Ten rozpočet potom slúži na financovanie celej sezóny – tréningov, sústredení, vybavenia.

Znamená to, že ani ja, ani moji rodičia do toho nemusíme nič doplácať. Všetko sa hradí z rozpočtu, ktorý si výkonom získam. A čo sa týka veľkých vrcholových podujatí, tie už financuje priamo plavecká federácia.

Mnohí si možno myslia, že na plávanie stačia plavky a okuliare, ale ako to v skutočnosti vyzerá vo vrcholovom športe?

Závisí to od finančnej situácie konkrétneho plavca alebo jeho rodičov, ale môžem povedať, že jedny pretekové plavky stoja aj 800 eur, čo rozhodne nie je lacná záležitosť. A to má človek väčšinou niekoľko kusov. Ja osobne mám doma asi desať rôznych plaveckých pomôcok, takže aj tie náklady sa postupne nazbierajú.

Do toho spadá aj kondičná príprava. Plavec síce môže chodiť do posilňovne sám, ale bez odborného vedenia to často nemá rovnaký efekt. Ak si chce platiť trénera, je to ďalšia položka.

Celkovo si veľa ľudí myslí, že na plávanie stačia plavky a okuliare, ale na vrcholovej úrovni to tak rozhodne nie je. Okuliare, ktoré vydržia dva-tri mesiace, stoja aj 80 až 100 eur. Takže pre začínajúcich plavcov to nie je úplne najdostupnejší šport – a na vrcholovej úrovni už vôbec nie lacný.

Ako by si ako vrcholová športovkyňa zhodnotila podporu zo strany štátu, sponzorov či zväzov? Cítiš dostatočnú oporu zo Slovenska a zo Slovenského plaveckého zväzu?

Povedala by som to asi takto: keď je plavec dostatočne dobrý, má aj dostatočne dobrú podporu. A keď nie je – tak nemá prakticky žiadnu. Toto nastavenie zohľadňuje najmä výkon. Podobné ako vo všetkom – keď sa športovcovi darí, má výsledky, ide mu to, tak získa aj financie a podporu. Ale ak príde slabšia sezóna alebo sa prestane dariť, pokojne aj na rok či dva, zrazu je z toho nula. A to platí, bohužiaľ, aj u nás.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by Tamara Potocká (@tampot0cka)

Čo ťa motivuje každé ráno vstať a ísť na tréning? Je niečo, čo ťa drží vo vode, aj keď sa ti naozaj nechce?

Tá voda je veľmi studená. A keď má človek o šiestej ráno skočiť do studenej vody, tak na to naozaj treba silnú motiváciu. Ale snažím sa držať na takej svojej vlne – pripomínam si svoje ciele a dôvody, prečo to robím. To ma drží.

Je náročné udržať si nastavenie a motiváciu, najmä na začiatku sezóny. Vtedy plávame najviac kilometrov, býva to veľmi únavné, no viem, že je to súčasť prípravy. V januári som si hovorila, že sa trápim, a zrazu je jún, koniec júna – a vrchol sezóny je tu. Ten čas beží veľmi rýchlo.

Na začiatku prípravy mávame tréningy dlhé aj 6-7 kilometrov, čo je fakt náročné. Plávanie trvá aj dve hodiny a viac. Neskôr sa objem znižuje a začína sa pridávať viac anaeróbnych úsekov – tie ma bavia oveľa viac.

Máš nejaký plavecký vzor, ktorý ťa inšpiruje?

Nemám jedného konkrétneho človeka, o ktorom by som povedala: „Tento plavec je môj idol.“ Ale veľmi obdivujem všetkých vrcholových plavcov, ktorí dokážu zvládnuť nie jednu, ale tri-štyri disciplíny na vysokej úrovni.

To ma naozaj fascinuje – že to nie sú len špecialisti na jednu trať, ale dokážu zaplávať viacero náročných disciplín v priebehu dvoch dní, a popritom štartujú aj na svetových pohároch, stále podávajú výkony a zvládajú tú záťaž. To je niečo, čo ma naozaj motivuje a inšpiruje.

Výživový poradca si posvietil na známe diéty: „Často stačí len vymeniť prílohu" (ANALÝZA)

Ako by si opísala atmosféru medzi slovenskými plavcami a v rámci zväzu? Vládne medzi vami skôr kamarátstvo alebo rivalita?

Určite platí, že keď plavci štartujú v rovnakých disciplínach, nejaká rivalita tam je. Ale ja to beriem tak, že v bazéne ide o férový súboj, ale mimo bazéna buďme kamaráti. Neviem, ako to majú ostatní, ale ja sa snažím byť s každým v poriadku. Nikto mi nič neurobil, prečo by som sa s niekým nemala baviť len preto, že má o sekundu lepší čas?

Ak má niekto lepší výkon, patrí to k športu – a každý s tým podľa mňa musí počítať. Napríklad teraz na 50 metrov motýlik to bolo veľmi tesné. Lili Slušná prekonala môj rekord, jasné, že ma to zamrzelo. Ale nebudem sa na ňu hnevať. V bazéne sme súperky, ale mimo neho môžeme byť priateľky – a to je podľa mňa pekné. 

Čo by si odkázala mladým ľuďom, ktorí váhajú, či sa pustiť do profesionálnej kariéry plavca, alebo zostať pri rekreačnom športe?

Podľa mňa by sa všetci mladí ľudia mali hýbať a športovať. Ak niekoho plávanie naozaj baví a cíti, že by to chcel skúsiť na vyššej úrovni, určite by som to odporúčala. Vždy je predsa možnosť neskôr sa rozhodnúť – buď pokračovať ďalej, alebo sa vrátiť k rekreačnému plávaniu.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by Slovenský olympijský tím (@slovenskyolympijskytim)

A ak niekomu vyhovuje práve ten rekreačný štýl a šport robí pre radosť a zdravie, aj to je úplne v poriadku. Dôležité je hýbať sa a nájsť si niečo, čo človeka napĺňa. Šport má množstvo benefitov, ktoré všetci dobre poznáme – fyzických aj psychických. Takže ak niekoho plávanie baví, nech sa toho chytí. A kam ho to zavedie, to sa ukáže časom.

Čítaj viac z kategórie: Šport