Po summite prichádza tvrdý odkaz z Bruselu: „Slovensko, Česko a Maďarsko nemusia platiť. Zaplatia politicky“

Európski lídri sa po maratónskom summite dohodli na novom balíku financovania Ukrajiny, no rozhodnutie má aj vnútornú cenu.

Podľa denníka Financial Times si EÚ požičia 90 miliárd eur na kapitálových trhoch, pričom úver sa bude opierať o spoločný rozpočet Únie. Tri krajiny – Slovensko, Maďarsko a Česko – z mechanizmu vyviazli bez priamych finančných záväzkov.

Zlom po páde plánu s ruskými aktívami

Pôvodný zámer viacerých členských štátov bol postaviť pomoc Ukrajine na „reparačnej pôžičke“ krytej znehybnenými ruskými suverénnymi aktívami. V hre bolo približne 210 miliárd eur ruských peňazí, z ktorých väčšina je držaná v Belgicku. Tento koncept však narazil na obavy z právnych sporov a možnej ruskej odvety.

Kľúčovou prekážkou sa stalo Belgicko. Podľa Financial Times požadovalo „neobmedzené“ zdieľanie rizika zo strany ostatných krajín EÚ, čo viacerí lídri odmietli ako maximalistický prístup. Aj denník Politico opisuje taktiku belgického premiéra Barta De Wevera ako vytrvalý odpor voči použitiu ruských aktív a vyjednávanie, ktoré napokon urobilo „plán B“ jedinou politicky priechodnou cestou.

Evropský politik pro FT o Česku, Slovensku a Maďarsku: „Nemusí platit. Ale donutíme je za to zaplatit politicky.“ https://t.co/BvKkpFtouJ

— Vojtěch Gibiš (@GibisVB) December 19, 2025

Spoločný dlh ako plán B a peniaze pre Kyjev

Výsledkom je dohoda, že EÚ si požičia 90 miliárd eur na trhoch, pričom úver má byť krytý nevyužitými výdavkovými kapacitami spoločného rozpočtu EÚ. Financial Times tento balík opisuje ako „kritickú záchrannú linku“ pre Ukrajinu, ktorá podľa vlastných varovaní bez ďalšej podpory čelí riziku kolapsu začiatkom roka 2026.

Po viac než 16 hodinách rokovaní sa tak lídri priklonili k riešeniu, ktoré bolo ešte nedávno považované za politicky ťažko presaditeľné. Politico zdôrazňuje, že summit priniesol „last-minute“ obrat: namiesto zmrazených ruských aktív nastúpilo spoločné zadlženie, hoci „ sa tri krajiny odmietli pridať“.

Jeden z európskych predstaviteľov citovaný Financial Times sumarizoval pragmatiku dohody slovami: „Vždy sme hovorili, že ide o to dostať Kyjevu peniaze. Nie o to, ako.“

Slovensko, Maďarsko a Česko bez účtu, ale s politickou cenou

Najcitlivejšia časť dohody je politická. Lídri sa podľa Financial Times zhodli, že schéma „nebude mať žiadne finančné záväzky pre Českú republiku, Maďarsko a Slovensko“ – tri krajiny totiž už skôr avizovali, že nechcú, aby sa pomoc financovala z európskych peňazí.

Práve tu však zaznela veta, ktorá dala celej epizóde ostrý rámec. Podľa Financial Times vyšší európsky predstaviteľ povedal: „Nemusia platiť — ale zaplatia za to politicky.“ V preklade do bruselskej praxe to znamená, že aj keď peniaze potečú bez nich, môžu čeliť tlaku v iných vyjednávaniach, reputačným nákladom alebo tvrdšiemu postoju partnerov pri budúcich kompromisoch.

Politico tento moment opisuje ako krátkodobú finančnú výhru „tria“ – no s rizikom, že ich to posunie bližšie k statusu problémových hráčov v Únii. Text hovorí o tom, že takýto krok ich tlačí k „pariah status“ v rámci EÚ, hoci konkrétne následky ponecháva otvorené.

Víťazi a porazení maratónskeho summitu

Politico rámcuje výsledok aj cez politických víťazov a porazených. Medzi víťazov zaraďuje belgického premiéra De Wevera, ktorý presadil, že ruské aktíva sa nepoužijú, a taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú, ktorá podľa diplomatov zasiahla v správnom čase, keď bol pôvodný plán už „mŕtvy“.

Výraznú rolu pripisuje aj Antóniovi Costovi, ktorý dotiahol dohodu v časovej tiesni do jedného dňa.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie