Počet 100-ročných ľudí prudko rastie: Vedci v rozsiahlej štúdii odhalili 4 faktory, ktoré ich spájajú

  • Storoční ľudia užívajú menej liekov
  • Silné sociálne väzby sú dôležité
dlhovekosť vedci
  • Storoční ľudia užívajú menej liekov
  • Silné sociálne väzby sú dôležité
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Ľudí, ktorí sa dožijú trojciferného veku, je čoraz viac. Kým v roku 2000 ich na svete žilo približne 151-tisíc, o 21 rokov neskôr už ich počet stúpol na 573-tisíc. Storoční ľudia tak už nie sú raritou, ale čoraz početnejšou skupinou, ktorú vedci dokážu podrobnejšie skúmať. Čo majú spoločné a dá sa z ich životného štýlu niečo odniesť aj do bežného života?

Vedkyňa Zhaoli Dai-Kellerová a vedec Perminder Sachdev z Univerzity v Sydney analyzovali 34 pozorovacích štúdií a vytvorili rozsiahlu metaštúdiu. V nej identifikovali štyri kľúčové faktory, ktoré sa opakovali u ľudí s extrémnou dlhovekosťou.

Pestrá strava a minimum soli

Ak čakáš zázračnú potravinu, ktorá ti zabezpečí stovku, sklameme ťa. Dlhovekí ľudia nemajú jednu „superpotravinu“, ale vyvážený a pestrý jedálniček.

Z ich celkového energetického príjmu tvorí približne 57 až 65 % sacharidov, 12 až 32 % bielkovín a 27 až 31 % tukov. Na tanieri sa pravidelne objavuje ryža, pšenica, ovocie, zelenina, hydina, ryby či strukoviny. Červené mäso konzumujú skôr výnimočne. Tento model sa výrazne podobá stredomorskej strave.

Dôležitým detailom je soľ. Mnohí storoční prijímajú nízke množstvo sodíka. Napríklad tradičná strava na Okinawe, ktorá je známa vysokým počtom dlhovekých ľudí, obsahuje približne 1,1 gramu sodíka denne. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pritom odporúča maximálne 2 gramy sodíka denne, čo zodpovedá asi 5 gramom soli.

Vedci zároveň zistili, že ľudia s vyšším príjmom soli mali až 3,6-násobne vyššie riziko poškodenia telesných funkcií v porovnaní s tými, ktorí mali bežný príjem, píše portál Interez. Ak teda chceš spraviť prvý krok, skús sa zamyslieť nad tým, koľko soli denne prijímaš – často jej je viac, než si uvedomuješ.

zdravá strava
zdroj: freepik.com

Menej liekov, lepší zdravotný stav

Ani ľudí vo veku 100 rokov neobchádzajú chronické ochorenia. Vysoký krvný tlak, demencia či iné kognitívne poruchy sa v tejto skupine objavujú pomerne často. Rozdiel je však v tom, že sa zvyknú rozvinúť neskôr.

Zaujímavé sú aj údaje o užívaní liekov. V analyzovanom prehľade užívali storoční v priemere 4,6 lieku denne. Podobná štúdia zo Španielska uviedla číslo 4,9 lieku denne u približne 100-ročných ľudí. Pre porovnanie – ľudia, ktorí sa dožívali nižšieho veku, užívali v priemere 6,7 lieku denne.

Treba zdôrazniť, že to neznamená, že máš prestať užívať predpísané lieky. Pointa je inde. Nižší počet liekov zvyčajne odráža lepší celkový zdravotný stav a menej komplikácií. Ak dokážeš životným štýlom predchádzať ochoreniam, môže sa stať, že niektoré lieky časom už nebudú potrebné – samozrejme, vždy po dohode s lekárom.

Kvalitný spánok ako základ

Spánok nie je luxus, ale biologická nevyhnutnosť. Ovplyvňuje imunitu, hormóny aj kardiometabolické zdravie. Má priamy súvis s obezitou, vysokým krvným tlakom či cukrovkou.

V analyzovaných štúdiách bolo až 68 % sto- a viacročných ľudí spokojných so svojím spánkom. Optimálna dĺžka sa pohybuje okolo 7 až 8 hodín denne.

Nejde však len o kvantitu, ale aj o kvalitu. Tú môžeš podporiť pravidelným pohybom, zvládaním stresu a vytvorením stabilnej spánkovej rutiny – napríklad chodením spať a vstávaním v rovnakom čase. Ak dlhodobo spíš málo alebo nekvalitne, telo to pocíti. A s pribúdajúcimi rokmi sa to môže prejaviť výraznejšie.

Životné prostredie a blízkosť prírody

Viac ako 75 % storočných alebo takmer storočných ľudí v sledovaných štúdiách žilo vo vidieckych oblastiach. Tento trend sa zhoduje aj s takzvanými modrými zónami – regiónmi s vysokým výskytom dlhovekých obyvateľov. Patrí medzi ne Okinawa v Japonsku, Sardínia v Taliansku, polostrov Nicoya na Kostarike či grécky ostrov Ikaria.

Spoločným menovateľom týchto oblastí je okrem stravy aj kontakt s prírodou. Prostredie s dostatkom zelene sa spája s nižšou mierou stresu a depresií, nižším krvným tlakom, menším rizikom cukrovky 2. typu aj srdcových ochorení.

Dôležité faktory

Autori metaštúdie upozorňujú, že neskúmali úplne všetky možné premenné. Dlhý život však úzko súvisí aj s nefajčením, obmedzením alkoholu, pravidelnou fyzickou aktivitou a udržiavaním sociálnych väzieb.

Silné rodinné a komunitné vzťahy sa opakovane objavujú v oblastiach s vysokým počtom storočných. Samota a izolácia môžu mať na zdravie podobne negatívny vplyv ako niektoré fyzické rizikové faktory.

Treba povedať jedno – nikto ti nevie garantovať, že ak začneš jesť menej soli, viac spať a chodiť do prírody, dožiješ sa 100 rokov. Genetika stále zohráva významnú rolu.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroje: Interez, The Conversation, MDPI

Najnovšie videá

Trendové videá