Počet väzňov na Slovensku klesol takmer o 20 %. Zmeny v zákone ušetrili štátu milióny

Na Slovensku za posledné dva roky klesol počet väzňov o takmer pätinu, najväčší úbytok odsúdených vo väzniciach zaznamenala krajina po minuloročných zmenách v trestnom práve. Informovali o tom vládni analytici z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP).

Zatiaľ čo v roku 2023 si trest vo väzniciach na päťmiliónovom Slovensku odpykávalo vyše 10 000 odsúdených, v súčasnosti sa počet väzňov pohybuje okolo 8 000. Kapacity väzníc sú naplnené v priemere z necelých 80 percent.

ÚHP uviedol, že odporučil znižovať stavy väzňov napríklad častejším využívaním trestu domáceho väzenia alebo zlepšením procesu resocializácie. Podľa neho jeden väzeň stojí štát 38 000 eur ročne. Vládni analytici tiež podporili plánované uzavretie väznice v Levoči na východnom Slovensku, lebo náklady na jej prevádzku sú najvyššie v porovnaní s ostatnými ústavmi tohto typu.

Zmeny v trestnom zákone priniesli menej väzňov aj menej trestných činov

Vlani úrady na Slovensku zaznamenali pokles počtu vykazovaných kriminálnych prípadov. K tomuto vývoju rovnako prispeli podľa prokuratúry aj zmeny v trestnom práve.

Súčasná slovenská vláda vlani presadila okrem iného zmiernenie trestných sadzieb a skrátenie premlčacej doby, po uplynutí ktorej už previnenia nie sú trestnými činmi.

Zmeny viedli tiež k tomu, že páchatelia môžu namiesto trestu odňatia slobody vyviaznuť od súdu za niektoré trestné činy už len s pokutou alebo s podmienkou. Trestné novo nie sú opakované drobné krádeže, ktoré sa stali len priestupkom, za ktorý hrozí pokuta.

Kabinet premiéra Roberta Fica obhajoval zmeny snahou o zladenie slovenskej právnej úpravy so zákonmi v európskych krajinách. Podľa opozície bolo cieľom najmä zaistiť beztrestnosť pre stíhaných ľudí s väzbami na súčasnú vládnu koalíciu.

Generálny prokurátor Žilinka varuje pred nárastom drobných krádeží

Slovenský generálny prokurátor Maroš Žilinka tento týždeň kritizoval, že opakované drobné krádeže v krajine už nie sú trestným činom. Podľa neho postih páchateľov týchto krádeží v rámci priestupkového konania neplní výchovný ani odstrašujúci účel.

Na rozmáhajúce sa krádeže napríklad v predajniach po novele Trestného zákona predtým opakovane upozornili predajcovia aj predstavitelia samosprávy.

Slovenský minister spravodlivosti Boris Susko opäť tvrdil, že téma drobnej kriminality sa stala predmetom masívnej kampane zo strany opozície, čo u verejnosti prispieva k nárastu takzvanej pocitovej kriminality. Návrat k predchádzajúcej právnej úprave trestania drobných krádeží ministerstvo podľa neho neplánuje, hoci je pripravené na prípadné úpravy ohľadom trestania recidivistov.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality