Počí­ta­čo­vé víru­sy už nefi­čia. Čo je “IN” vo sve­te hac­kin­gu?

Rudolf Nečas / 30. septembra 2016 / Tech a inovácie

Víru­sy sú tu s nami po celé desať­ro­čia a v posled­ných rokoch sa pozor­nosť pre­su­nu­la od osa­me­lých prog­ra­má­to­rov, na sku­pi­ny kyber­ne­tic­kých zlo­čin­cov.

Kedy­si boli víru­sy vytvá­ra­né pre to, aby sa prog­ra­má­tor pred­vie­dol, ale dnes je malwa­re tak­mer výhrad­ne pou­ží­va­ný na zará­ba­nie peňa­zí. Či už ide o účto­va­nie ľudí za odo­mknu­tie zašif­ro­va­ných súbo­rov ale­bo pre­na­jí­ma­nie infi­ko­va­ných počí­ta­čov na rozo­sie­la­nie spa­mu, stá­le je to veľ­ký biz­nis.

Spo­čiat­ku sa nevys­ky­to­va­lo také množ­stvo víru­sov, pri­čom väč­ši­nou išlo o žart, kto­rý počí­ta­ču nijak neub­lí­žil. V sku­toč­nos­ti boli natoľ­ko nezná­me, že pojem “vírus” sa začal pou­ží­vať až od roku 1984, kedy ho pou­žil Fred Cohen z Uni­ver­si­ty of Sout­hern Cali­for­nia. A vírus bol na sve­te. IT sfé­ra mala meno pre svoj­ho nepria­te­ľa.

fred

foto: ahofociy.higee.net

Krát­ko na to sa vďa­ka roz­kve­tu domá­cich počí­ta­čov obja­vi­li prvé sku­toč­né víru­sy. Prvý IBM PC vírus sa volal ©Brain. Šíril sa dis­ke­ta­mi a napad­nu­tý počí­tač potom infi­ko­val ďal­šie dis­ke­ty, kto­ré pre­ná­ša­li vírus ďalej. Bol to aký­si pred­sko­kan pre víru­sy pre­ná­ša­né rov­na­kým spô­so­bom. Tie však už pácha­li hor­šie ško­dy.

Prvé víru­sy mali prob­lém s mno­že­ním sa, pre­to­že inter­net ešte nebol natoľ­ko roz­ší­re­ný, chy­tiť ho bolo mož­né jedi­ne z dis­ke­ty od nie­ko­ho iné­ho. Až inter­net im posky­tol úrod­nú pôdu pre rých­le šíre­nie. Zača­la éra čer­vov.

brain

foto: priceonomics.com

V roku 1999 bola Melis­sa prvým čer­vom, kto­rý naozaj upú­tal pozor­nosť ľudí. Infi­ko­va­la Word doku­men­ty a po otvo­re­ní zaví­re­né­ho súbo­ru, bolo spus­te­né mak­ro, kto­ré auto­ma­tic­ky odo­sla­lo e-mail s víru­som prvým 50 ľuďom v adre­sá­ri Out­lo­ok Express. Pod­ľa odha­dov, tak­to infi­ko­va­la až 20 per­cent sve­to­vých počí­ta­čov. Nasle­do­va­li ju podob­né čer­vy, kto­ré využí­va­li chy­by v ope­rač­ných sys­té­moch, aby sa sami šíri­li ďalej.

virus_melisa

foto: pandasecurity.com

Hac­ke­ri čosko­ro priš­li na to, že jed­ným z najú­čin­nej­ších spô­so­bov, ako infi­ko­vať počí­ta­če, bolo pre­sved­čiť ľudí, aby si sami vírus spus­ti­li. Trój­ske kone sa tvá­ria ako prog­ra­my, kto­ré robia nie­čo uži­toč­né, no opak je prav­dou a vírus na poza­dí inšta­lu­je škod­li­vý soft­vér. Ten sa z veľ­kej čas­ti začal šíriť cez e-mai­ly, rov­na­ko ako prvé čer­vy.

Obrov­skou hna­cou silou malwa­re je orga­ni­zo­va­ný zlo­čin a z infi­ko­va­ných počí­ta­čov sa dá sluš­ne zaro­biť. Jed­nou z naj­väč­ších hro­zieb posled­nej doby sú bot­ne­ty. Skla­da­jú sa z tisí­cov infi­ko­va­ných počí­ta­čov, kto­ré na diaľ­ku a taj­ne ovlá­da­jú hac­ke­ri. Tie­to počí­ta­če môžu pou­ží­vať pre zís­ka­va­nie rôz­nych cit­li­vých infor­má­cií, naprí­klad bot­net Zeus pou­ži­li na krad­nu­tie ban­ko­vých pri­hla­so­va­cích detai­lov. Okrem toho sú čas­to posky­to­va­né iným zlo­čin­com, kto­rí sieť využí­va­jú na rozo­sie­la­nie spa­mu ale­bo úto­ky pro­ti webo­vým strán­kam.

hacking-detected-mobile-cyber-security-1024x360

foto: blogs.air-watch.com

Čas­tým javom je tiež vydie­ra­nie peňa­zí od ľudí. Faloš­ný anti­ví­rus je oby­čaj­ný pod­vod, kde vysko­čí okno, kto­ré ozna­mu­je, že počí­tač je infi­ko­va­ný a je potreb­né nain­šta­lo­vať kon­krét­ny prog­ram, aby sa ten­to prob­lém vyrie­šil. Ten “dete­ku­je” tisí­ce faloš­ných prob­lé­mov a v naj­lep­šom prí­pa­de musíš zapla­tiť za ich odstrá­ne­nie, v tom hor­šom, nain­šta­lu­je ďal­ší škod­li­vý soft­vér. Ďal­šia, rela­tív­ne nová vec, je aj ran­so­mwa­re, kto­rý zašif­ru­je súbo­ry v počí­ta­či a jedi­nou mož­nos­ťou na dešif­ro­va­nie je zapla­tiť.

Moder­ná obra­na pro­ti malwa­re vyža­du­je nie­len špe­ciál­ny soft­vér pre blo­ko­va­nie škod­li­vých úto­kov, ale aj ľudí, kto­rí sú obo­zná­me­ní s hroz­ba­mi. Cie­ľom kyber-zlo­čin­cov je zma­ni­pu­lo­vať inak roz­um­né­ho člo­ve­ka, aby spra­vil čo i len jedi­nú chy­bu. Ako sa už veľa­krát v minu­los­ti doká­za­lo, aj keď sa škod­li­vý kód stá­le vyví­ja, najs­lab­ším člán­kom je naj­čas­tej­šie prá­ve člo­vek.

zdoj titul­nej foto­gra­fie: digitaltrends.com

Pridať komentár (0)