Pokuta 10-tisíc pre bežného Slováka: Štát prináša „bič na ľudí“, ktorí chcú odhaľovať vlastníkov luxusných víl a ich majetky

Návrh vládnej novely katastrálneho zákona, ktorý bol do parlamentu doručený 7. januára 2026, spustil okamžitú reakciu občianskych organizácií aj politickej opozície. Podľa Nadácie Zastavme korupciu ide o zásadný zásah do verejnej kontroly, ktorý môže znemožniť odhaľovanie majetkového nesúladu verejných činiteľov.

Pod rúškom modernizácie a ochrany súkromia totiž návrh zavádza nové obmedzenia, ktoré by mohli výrazne obmedziť prácu novinárov, aktivistov aj širokej verejnosti. Z verejne prístupného katastra by sa mohol stať nástroj, ktorý už v plnom rozsahu neslúži verejnosti, ale chráni mocných.

Pokuty až do výšky 50-tisíc eur za kontrolu verejného majetku

Jednou z najspornejších častí návrhu je ustanovenie, ktoré zakazuje využívať kataster na „vyhodnocovanie majetkových pomerov osôb a ich ekonomického správania“. V praxi to znamená, že ak niekto porovná nehnuteľnosti uvedené v katastri s majetkovým priznaním politika, vystavuje sa riziku pokuty.

Fyzickým osobám bude hroziť sankcia až do výšky 10 000 eur. Pre právnické osoby, medzi ktoré patria médiá, občianske združenia či neziskové organizácie, môže pokuta dosiahnuť až 50 000 eur. 

„Transparentnosť katastra nie je luxus, ale nevyhnutnosť pre fungujúcu demokraciu. Ak si občan nemôže jednoducho overiť, či jeho sused nie je nastrčený biely kôň alebo či minister nepriznáva vilu za milióny, otvárame dvere nekontrolovanej korupcii,“ upozorňuje Zuzana Petková, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu.

Infozákon vylúčený, verejný záujem ignorovaný

Novela výslovne vylučuje možnosť získať údaje z katastra prostredníctvom infozákona – zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Právnik Nadácie Zastavme korupciu Ľubomír Daňko považuje tento krok za zámer vytvoriť „informačné vákuum“.

„Vláda sa snaží vytvoriť informačné vákuum. Mnohé veľké kauzy, od predražených štátnych zákaziek až po podozrivé prevody pôdy, začali práve na katastrálnom portáli. Ak tieto zmeny prejdú, odhaľovanie haciend a nepriznaných majetkov sa stane minulosťou. Je to účelový krok, ktorý chráni politikov pred verejnou kontrolou,“ vyhlásil Ľubomír Daňko.

Nadácia preto apeluje na poslancov Národnej rady SR, aby zo zákona vypustili zákaz profilovania politikov a zachovali možnosť prístupu k údajom cez infozákon.

Opozícia: Pripomína to praktiky autoritárskych režimov

K návrhu sa ostro postavila aj strana Demokrati. Jej podpredseda Juraj Šeliga hovorí o priamej hrozbe pre demokraciu, slobodu slova aj právo verejnosti na informácie.

„Vládni politici sa rozhodli, že si pod hrozbou pokút ochránia majetky, ktoré nevedia dôveryhodne vysvetliť. Toto nemá nič spoločné s ochranou súkromia, ide výlučne o strach z verejnej kontroly,“ uviedol Juraj Šeliga.

Upozornil, že novela zároveň umožňuje štátu sledovať, kto si prezerá údaje o konkrétnych vlastníkoch. Podľa Demokratov ide o nástroj zastrašovania, ktorý je typický pre autoritárske režimy.

„Vláda chce vedieť, kto sa pozerá na majetky politikov. To je typický zastrašovací mechanizmus, ktorý poznáme z autoritárskych režimov, nie z demokratickej krajiny,“ vyhlásil Šeliga.

Hrozba pre novinárov aj občanov

Demokrati tvrdia, že novela má aj konkrétne represívne vplyvy. Ak občan upozorní na majetkové nezrovnalosti politika, môže byť potrestaný.

„Ak dnes poukážem napríklad na byt Roberta Fica v hodnote viac ako milión eur a poviem, že nevie dôveryhodne vysvetliť, z akých peňazí ho nadobudol, môže mi hroziť pokuta 10-tisíc eur. Ak by to urobilo médium, bude to až 50-tisíc. Toto je absolútne neprijateľné,“ upozornil Šeliga.

Návrh prirovnal k praktikám v Bielorusku či Rusku, kde podľa neho režimy trestajú tých, ktorí odhaľujú luxusné sídla elít. Strana tiež upozornila, že novela nebude chrániť len samotných politikov, ale aj oligarchov a podnikateľov napojených na vládnu moc.

„Práve cez kataster sa doteraz dali rozkrývať podozrivé prevody majetkov, luxusné vily písané na biele kone či prepojenia štátnych zákaziek na súkromné rezidencie. Vláda chce teraz tieto nitky preťať, aby verejnosť nevidela, komu v skutočnosti slúži,“ uvádza strana.

Katastrálne zmeny majú širší dosah

Pripravovaná novela katastrálneho zákona, ktorá má výrazne sťažiť verejnú kontrolu majetkov politikov, nie je jedinou zmenou v tejto oblasti. Už v decembri 2025 portál Noviny.sk upozornil na paralelné kroky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktoré smerujú k sprísneniu prístupu do katastra aj pre bežných občanov a odbornú verejnosť.

Zmeny sú podľa štátu nevyhnutné pre zosúladenie s európskymi pravidlami, najmä s nariadeniami GDPR. Odborníci však upozorňujú, že okrem ochrany údajov môžu zásadným spôsobom narušiť fungovanie systému, ktorý dlhé roky slúžil ako jeden z pilierov verejnej kontroly.

Koniec anonymného prezerania listov vlastníctva

Doteraz si mohol ktokoľvek bez registrácie a zadarmo pozrieť list vlastníctva s menami vlastníkov nehnuteľností. Tento anonymný a otvorený model sa však čoskoro skončí. Po novom sa bude vyžadovať prihlásenie a overenie identity, ak chce používateľ získať prístup k osobným údajom vlastníkov.

Podľa predsedníčky ÚGKK SR Lucie Gocníkovej je hlavným dôvodom tohto kroku prevencia pred zneužívaním údajov. „Hlavným dôvodom je súlad s princípmi krajín Európskej únie, s pravidlami GDPR a zníženie možnosti zneužitia údajov. Keďže existujú prípady, že voľne dostupné údaje boli zneužité pri rôznych podvodoch a OČTK majú následne problém dohľadať, kto si prezeral napríklad údaje o senioroch,“ vysvetľuje Gocníková.

Výpisy po novom iba za poplatok

Zásadnou zmenou bude aj spoplatnenie kompletných elektronických listov vlastníctva. Zatiaľ čo dnes si ich možno bezplatne prezerať alebo stiahnuť, po novom za ne bude treba zaplatiť šesť eur. Úrad tvrdí, že výhodou bude ich právna váha.

„Zmenou bude aj to, že kompletné listy vlastníctva sa budú vydávať síce za poplatok, ale zato budú použiteľné na právne účely,“ uviedla Gocníková.

Zadarmo zostanú iba základné údaje ako parcelné čísla, druh pozemku či výmera. Meno vlastníka alebo detaily o vlastníckom práve však budú dostupné len registrovaným používateľom a za poplatok.

Zmeny sa bezprostredne dotknú aj realitného trhu. Realitné kancelárie varujú, že nové poplatky môžu zvýšiť ich náklady, ktoré sa následne prenesú na koncových klientov.

„Naozaj sa bavíme o tom, že by to mohlo vstúpiť do nákladov rádovo v desiatkach až stovkách eur, čo samozrejme bude mať za následok zvýšenie cien služieb,“ upozorňuje Martin Lazík, analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska.

Niektoré služby po hackerskom útoku už neobnovia

Kataster pritom stále zápasí s dôsledkami kybernetického útoku z januára 2025. Mnohé elektronické služby boli obnovené, no niektoré sa podľa vyjadrení úradu už nevrátia. To platí aj pre elektronické podávanie oznámení o zámere vykonať vklad či elektronické formuláre pre návrh na vklad do katastra.

Hovorca ÚGKK Marek Bezák vysvetlil, že dôvodom je technická a finančná náročnosť pôvodného riešenia. „Sprevádzkovanie pôvodného systému by bolo náročné, drahé a neefektívne, pretože fungovalo tak, že podanie nebolo elektronicky spracované, ale príslušný odbor si musel podanie vytlačiť a natipovať fyzicky,“ uviedol Bezák.

Náhradou za nefunkčné formuláre má byť podávanie cez portál Slovensko.sk, ktoré je podľa úradu plnohodnotnou elektronickou alternatívou.

Zmeny predstavené v decembri 2025 a novela zákona z januára 2026 spoločne vytvárajú nový rámec fungovania katastra na Slovensku. Kým jedna línia zmien sa odvoláva na ochranu údajov a európske štandardy, druhá čelí obvineniam z pokusu obmedziť verejnú kontrolu a zastrašiť investigatívnych novinárov.

V kombinácii tak znamenajú zásadnú premenu systému, ktorý bol doteraz nástrojom verejnej transparentnosti a kontroly majetkov verejných funkcionárov. Nový model je však postavený na predpoklade sledovania, spoplatňovania a obmedzovania prístupu k údajom, ktoré sú v demokratickej spoločnosti kľúčové.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska