Pokuta takmer 200 eur aj bez merania. Vodiči v niektorých zónach často netušia, aké prísne pravidlá tam platia

V mestách sa vodiči zvyčajne sústreďujú najmä na to, aby zvládli hustú premávku, sledovali semafory, reagovali na dopravné značenie a bezpečne prešli križovatkami. Práve preto si niekedy ani nevšimnú, že v niektorých častiach mesta platia odlišné a výrazne prísnejšie pravidlá ako na bežných cestách.

Ide najmä o úseky s väčším pohybom chodcov, kde sa od šoférov očakáva oveľa opatrnejšia jazda a väčší dôraz na bezpečnosť ľudí v okolí. Mnohí motoristi pritom predpokladajú, že pokutu za rýchlosť môžu dostať len vtedy, ak ich zachytí radar alebo policajné meranie.

V praxi to však nemusí byť vždy tak. Existujú zóny, v ktorých môže aj na prvý pohľad bežná jazda viesť k sankcii, a to dokonca aj bez použitia radaru.

Väčší pozor v zónach s chodcami

Motoristi sú zvyknutí, že prekročenie rýchlosti sa najčastejšie spája s radarom alebo policajným meraním. V niektorých prípadoch to však funguje inak.

Najmä v oblastiach so zvýšeným pohybom chodcov sa dôraz nekladie len na presné číslo na tachometri, ale predovšetkým na bezpečnosť ľudí v okolí.

Práve v takýchto miestach bývajú pravidlá prísnejšie ako na bežných cestách. Dôvod je jednoduchý. V centrách miest, na peších úsekoch či v obytných zónach je vyššie riziko stretu auta s chodcom. Aj menšia nepozornosť alebo vyššia rýchlosť tu môže mať vážnejšie následky ako na klasickej komunikácii, píšu Autonoviny.

Na tento rozdiel treba myslieť aj pri cestách do zahraničia. Pravidlá sa totiž medzi krajinami líšia a to, čo vodič považuje doma za bežné, môže byť inde vyhodnotené ako porušenie predpisov.

Podľa zverejnených informácií sa to týka aj Švédska, kde sa v niektorých zónach vychádza z veľmi prísneho výkladu rýchlosti pohybu vozidla.

Pokuta aj bez radaru

Príkladom je prípad 60-ročného vodiča vo švédskom meste Värnamo na ulici Köpmangatan. Muž dostal pokutu v prepočte necelých 200 eur po tom, čo nesprávne vyhodnotil pravidlá jazdy v zóne so zvýšeným pohybom chodcov, píše švédsky portál Carup.

Podstatné je najmä to, že polícia v tomto prípade nepotrebovala radar. Tamojšia právna úprava v podobných úsekoch vychádza z toho, že maximálna povolená rýchlosť zodpovedá rýchlosti chôdze.

V praxi to predstavuje približne 5 až 7 kilometrov za hodinu. Ak sa teda auto pohybuje viditeľne rýchlejšie ako okolité osoby, policajná hliadka môže vodiča zastaviť a riešiť priestupok priamo na mieste.

To môže byť pre mnohých motoristov prekvapením. Nie sú totiž zvyknutí na situáciu, keď im policajti neukážu záznam z meracieho zariadenia, ale vychádzajú zo svojho pozorovania.

V opísanom prípade však práve takýto postup zákon umožňuje. Rozhodujúce je, že v pešej zóne sa neposudzuje iba technické prekročenie bežného limitu, ale aj samotné porušenie režimu oblasti, kde má chodec výrazne silnejšie postavenie.

Vodič sa nevyhovorí na nepozornosť

Niektorí vodiči sa v podobných situáciách bránia tým, že nechceli brzdiť premávku alebo nevedeli správne odhadnúť, čo presne znamená rýchlosť chôdze. V peších zónach však takáto obrana spravidla nepomáha.

Základným pravidlom je, že chodec má absolútnu prednosť. Vodič ho nesmie ohroziť ani obmedziť. To znamená, že auto sa musí pohybovať tak opatrne, aby bolo zjavné, že rešpektuje charakter priestoru.

Ak by tachometer ukazoval viac ako 10 kilometrov za hodinu, vodič už sa podľa opísaných pravidiel dostáva do rizika sankcie. Pri rýchlosti okolo 30 kilometrov za hodinu je pokuta prakticky veľmi pravdepodobná, ak si takú jazdu policajti všimnú.

Prísne pravidlá sa netýkajú iba samotnej jazdy. V týchto zónach je možné parkovať len na miestach, ktoré sú na to výslovne určené.

Dôležité je aj opúšťanie zóny, keď musí vodič dať prednosť vozidlám na pripájacej komunikácii. Ide teda o osobitný režim, v ktorom sa od šoféra očakáva maximálna opatrnosť a prispôsobenie sa pohybu chodcov.

Rýchlosť chôdze pozná už aj Slovensko

Hoci opísané pravidlá platia podľa zverejnených informácií v celom Švédsku, pojem rýchlosť chôdze nie je cudzí ani na Slovensku. Od januára 2026 novela zákona o cestnej premávke stanovila maximálnu rýchlosť pohybu na chodníkoch na úrovni 6 kilometrov za hodinu.

Bizarná novela prešla: Chodci na Slovensku nesmú ísť rýchlejšie než 6 km/h

V slovenskom prípade však nejde o rovnakú situáciu ako pri švédskych peších zónach. Tento limit sa nevzťahuje na chodcov, ale najmä na cyklistov, kolobežkárov a korčuliarov, ktorí využívajú chodník. Zmyslom opatrenia je znížiť riziko kolízií a zvýšiť bezpečnosť v priestore, ktorý je určený predovšetkým pre peších.

Pre bežného vodiča je preto dôležité uvedomiť si, že pojem rýchlosť chôdze nemusí byť len teoretický výraz v zákone. V niektorých krajinách môže mať veľmi konkrétne následky, vrátane pokuty, bez toho, aby polícia použila radar.

Najmä pri jazde v centrách miest a v zónach s vysokým pohybom ľudí sa tak oplatí sledovať značky a miestne pravidlá ešte pozornejšie. Na rozdiel od bežných úsekov tam totiž rozhoduje nielen tachometer, ale aj samotný charakter priestoru a ochrana chodcov.

Na rozdiel od Švédska, kde zákon v peších zónach vyžaduje jazdu len rýchlosťou chôdze, slovenské pravidlá sú nastavené inak. Podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke môžu vodiči v pešej, obytnej a školskej zóne jazdiť najviac 20 kilometrov za hodinu.

Údaj 6 kilometrov za hodinu sa na Slovensku spája s definíciou rýchlosti chôdze v legislatívnych materiáloch, nie s bežným limitom pre autá v pešej zóne. V praxi to znamená, že kým vo Švédsku môže byť vodič sankcionovaný už za jazdu viditeľne rýchlejšiu ako chodec, na Slovensku sa pri autách vychádza z konkrétne určeného limitu 20 kilometrov za hodinu.

Čítaj viac z kategórie: Auto