Polárny vír sa rozpadá. Meteorológovia varujú, že mrazivá zima môže prísť skôr (PREDPOVEĎ)

Vedci upozorňujú, že nad severnou pologuľou sa začína formovať nezvyčajne slabý polárny vír, čo môže mať výrazný vplyv na počasie v Európe aj Severnej Amerike už v najbližších týždňoch.

Portál Severe Weather Europe píše, že vývoj v stratosfére nad severným pólom je tento rok mimoriadny a „mohol by byť jednou z divokých kariet nadchádzajúcej zimy 2025/2026“.

Polárny vír, rozsiahly cyklón vo vyšších vrstvách atmosféry, zvyčajne uzamyká studený arktický vzduch v okolí severného pólu. Keď je silný, drží chlad v Arktíde, no ak sa oslabí, umožní studeným masám vzduchu prenikať južnejšie.

A práve to sa podľa meteorológov začína diať. „Slabší vír znamená narušený prúdový jet stream a zvýšený prienik studeného vzduchu do stredných zemepisných šírok,“ uvádza portál.

Tlak nad Grónskom posúva prúdenie vzduchu

Podľa údajov z portálu The Watchers sa nad Grónskom a kanadskou Arktídou vytvorila výrazná tlaková výš, ktorá tlačí na vír z jeho západnej strany. Tento jav, označovaný aj ako „kanadské otepľovanie“, deformuje cirkuláciu v stratosfére a posúva ju smerom k Sibíri. Výsledkom je spomalenie vetrov v nadmorskej výške okolo 30 kilometrov, čo naznačuje oslabovanie systému.

Modely ukazujú, že tento proces by mohol v priebehu jedného až troch týždňov spôsobiť ochladenie v povrchových vrstvách atmosféry, a teda aj citeľný pokles teplôt v častiach Severnej Ameriky a severnej Európy.

„Negatívne teplotné anomálie sa rozširujú z oblasti severnej Kanady až do centrálnej časti Spojených štátov, pričom sekundárne ochladenie sa očakáva aj nad severnou Európou,“ dodáva The Watchers.

Ak sa tento trend udrží, vzdušné prúdenie sa môže stať viac „vlnovité“ — s vyšším tlakom nad pólom a nižším nad strednými šírkami. Takýto vzorec často vedie k vpádom arktického vzduchu smerom na juh a k dlhším epizódam chladného počasia.

Historická paralela a neistota predpovedí

Podobný vývoj podľa vedcov nastal aj v októbri 1981, keď sa polárny vír rozpadol nezvyčajne skoro. Nasledujúca zima bola v Európe aj v severovýchodnej Amerike chladnejšia, než býva obvyklé. Severe Weather Europe uvádza, že „v októbri 1981 zaznamenali rekordne nízke hodnoty stratosférických vetrov, čo viedlo k náhlemu stratosférickému otepľovaniu a posunu cirkulácie, ktorý umožnil únik arktického vzduchu do nižších zemepisných šírok.“

Meteorológovia však upozorňujú, že aj keď slabý vír zvyšuje pravdepodobnosť skorých chladných epizód, neznamená to automaticky tuhé zimné obdobie. Vývoj ovplyvňujú aj ďalšie klimatické faktory, ako sú fenomény El Niño – Južná oscilácia (ENSO), kvázi dvojročná oscilácia (QBO) či sila subtropického jet streamu. Každý z týchto systémov môže rozhodnúť o tom, ako sa zmeny v stratosfére prejavia pri zemskom povrchu.

Čo to znamená pre Európu a Slovensko

Európa už v posledných týždňoch zaznamenala chladnejšie ranné teploty a viac zrážok, čo podľa odborníkov môže byť predzvesťou skoršieho príchodu zimy. Ak bude polárny vír aj naďalej oslabený, ochladenie sa môže prehĺbiť už počas novembra.

„Ak sa vysoký tlak nad Arktídou udrží a prúdenie zostane narušené, Európa sa môže pripraviť na sériu vpádov chladného vzduchu,“ píšu meteorológovia z The Watchers. Dlhodobé modely zároveň naznačujú, že prvé snehové zrážky by mohli doraziť do strednej Európy už v prvej polovici decembra — teda o niekoľko týždňov skôr, než býva bežné.

Vedci však zároveň dodávajú, že predpovede zostávajú otvorené a zmeny v atmosfére treba pozorne sledovať. Ak sa vír v novembri opäť posilní, môžu sa prúdy studeného vzduchu vrátiť späť nad Arktídu a zima prebehne miernejšie. Ak však zostane slabý, Európu aj Severnú Ameriku čaká chladnejší a dynamickejší začiatok zimy, s väčším množstvom snehu a premenlivým počasím.

Čítaj viac z kategórie: Počasie