Polárny vortex skolabuje a do Európy prinesie sneh. Zima 2025/2026 bude prelomová, varujú vedci

Roky sme sa pýtali, kam sa podeli poriadne zimy s bohatým snehom a ostrým mrazom. Odpoveď sa možno skrýva v polárnom víre – mocnom systéme, ktorý rozhoduje o tom, či sa k nám dostane arktický vzduch.

Prvé signály z atmosféry naznačujú, že nadchádzajúca zima 2025/2026 môže byť výrazne iná od predchádzajúcich rokov. Odborníci zaznamenávajú vývoj, ktorý smeruje k oslabeniu tohto kľúčového systému. Informuje o tom web iMeteo. 

Polárny vortex: Strážca arktického chladu

Polárny vortex funguje ako obrovský rotujúci systém studeného vzduchu. Rozprestiera sa od zemského povrchu až po stratosféru a má dvojitú povahu. V spodnej časti – troposfére – má nepravidelný tvar. Horské masívy a tlakové systémy ho neustále narúšajú. Horná stratosférická časť je symetrickejšia a plynulejšia, pretože sa nachádza vysoko nad zemským povrchom.

Keď je vortex silný a stabilný, udržiava chladný vzduch uzavretý v Arktíde. Slabý alebo narušený vortex však umožňuje, aby sa arktický vzduch dostal do miernych zemepisných šírok. Práve takáto situácia sa očakáva počas zimy 2025/2026. Niekoľko globálnych faktorov sa momentálne vyvíja smerom k takmer dokonalej búrke, ktorá môže vortex oslabiť.

La Niña spúšťa reťazovú reakciu

Prvým faktorom je stav oceánu v oblasti rovníkového Tichého oceánu, známy ako ENSO. Táto oblasť prechádza cyklickými zmenami medzi teplou fázou El Niño a chladnou fázou La Niña. Modely momentálne naznačujú vývoj smerom k slabej La Niñe počas jesene a zimy 2025/2026.

Historicky práve La Niña zvyšuje pravdepodobnosť výskytu náhleho stratosférického oteplenia. Pri tomto jave dochádza k rýchlemu otepleniu v stratosfére nad Arktídou. Vortex sa doslova zrúti a umožní prienik chladného vzduchu na juh.

Kvázi dvojročná oscilácia mení pravidlá hry

Druhým kľúčovým faktorom je kvázi dvojročná oscilácia (QBO). Predstavuje cyklickú zmenu smeru vetrov v stratosfére nad rovníkom. Tieto vetry sa približne každých 17 mesiacov otáčajú z východných na západné a naopak. Súčasné pozorovania ukazujú, že smerujeme do východnej fázy QBO.

Východná fáza podporuje narušenie polárneho víru tým, že umožňuje prenikanie vĺn zo spodných vrstiev atmosféry do stratosféry. Tieto vlny vortex destabilizujú a oslabujú, čím zvyšujú šancu na jeho kolaps.

Arktický ľad hrá kľúčovú úlohu

Tretím významným činiteľom je množstvo morského ľadu v arktických oblastiach. Najmä v regióne Barentsovho a Karského mora. Nedávne štúdie potvrdili, že práve úbytok ľadu v tejto oblasti má priamy vplyv na oslabovanie polárneho víru. Naopak, v oblasti Ochotského mora sa očakáva nadpriemerné množstvo ľadu. To ešte viac podporuje asymetriu a destabilizáciu celkového systému.

Pôsobenie úbytku ľadu na polárny vortex sa ešte zintenzívňuje počas východnej fázy QBO, ktorá je predpovedaná práve pre túto zimu. Tento súbeh faktorov – La Niña, východná QBO a nízka rozloha ľadu v Arktíde – vytvára takmer dokonalé prostredie pre vznik významného narušenia víru.

Čo znamená kolaps víru pre našu zimu

Následky takéhoto kolapsu sa neprejavia okamžite. V priebehu niekoľkých týždňov však môžu výrazne ovplyvniť počasie v miernych zemepisných šírkach. Po náhlom stratosférickom oteplení často nasleduje nárast tlaku nad Arktídou a pokles tlaku v stredných šírkach.

Silný prúd vzduchu v hornej troposfére sa stane kľukatým. Umožní prenikanie arktického vzduchu smerom na juh. Štatistiky ukazujú, že po takýchto udalostiach býva povrchová teplota v Európe a Severnej Amerike nižšia ako zvyčajne.

Výraznejšie sú aj snehové zrážky – najmä vo východných oblastiach USA, v strednej Európe a v oblasti Balkánu. Každý takýto jav je však jedinečný a nemusí vždy priniesť rovnaký priebeh. Záleží aj na načasovaní, sile a celkovom rozložení tlakov a teplôt v atmosfére.

Už teraz niektoré dlhodobé modely naznačujú slabšiu cirkuláciu vo vyšších vrstvách atmosféry na začiatku zimy. To je v súlade s vývojom troch hlavných faktorov, ktoré klimatológovia sledujú. Ak sa ich odhady naplnia, zima 2025/2026 môže priniesť väčšie množstvo snehových dní, výraznejšie mrazy a častejšie blokujúce tlakové výše nad Arktídou.

Slabý polárny vortex nie je automaticky zárukou chladnej zimy, no zvyšuje pravdepodobnosť výskytu extrémnych javov. Vedci preto budú vývoj týchto faktorov naďalej dôkladne sledovať. Ak sa predpovede naplnia, môže nás čakať zima, ktorá poriadne preverí zásoby posypovej soli, zimné pneumatiky aj odolnosť energetickej infraštruktúry v Európe a Severnej Amerike. Možno sa konečne vrátia tie pravé zimy, na ktoré sme si už takmer zabudli.

Čítaj viac z kategórie: Počasie