Poliaci zarábajú v priemere 2 280 eur, Slováci zostávajú na 1 620 eurách. O stovky eur nás predbehli aj v „minimálke“

23. apríla 2026 o 11:19

Poľské platy predbehli slovenské o stovky eur
Kým u susedov mzdy rastú, Slovákov dusia vysoké dane a odvody

TASR/Oliver Ondráš

Poľské platy predbehli slovenské o stovky eur
Kým u susedov mzdy rastú, Slovákov dusia vysoké dane a odvody

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Poľsko sa stáva čoraz zaujímavejšou destináciou nielen pre turistov, ale aj pre tých, ktorí uvažujú o pracovnej migrácii. Najnovšie údaje poľského Hlavného štatistického úradu (GUS) ukazujú, že priemerná mesačná mzda v súkromnom sektore dosiahla v marci 2026 úroveň 9 652 zlotých, čo pri aktuálnom kurze predstavuje 2 280 eur. Upozornila na to agentúra TASR.

Medziročne u našich susedov mzdy vzrástli o 6,6 %, čo potvrdzuje dynamický rozmach poľského trhu.

Tento vývoj vytvára čoraz ostrejší kontrast so situáciou na Slovensku. Štatistický úrad SR 3. marca 2026 oficiálne vyhlásil, že priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca za celý rok 2025 dosiahla 1 620 eur.

Hoci ide o nárast, v priamom porovnaní s naším severným susedom ťaháme za kratší koniec. Podľa aktuálnych dát Eurostatu, ktoré zohľadňujú širší európsky kontext, priemerná ročná mzda na Slovensku po rozpočítaní zodpovedá mesačne zhruba 1 691 eurám – čo je stále o tretinu menej v porovnaní s priemerným zárobkom zamestnanca v súkromných firmách v Poľsku.

Mzdový skok za niekoľko rokov

Rast poľských miezd nie je krátkodobým výkyvom, ale dlhodobý trend. Podľa dát portálu Wise, ktorý pravidelne monitoruje pracovné podmienky v strednej Európe, bola priemerná mzda v Poľsku v druhom štvrťroku 2025 na úrovni 8 920 zlotých, čo predstavovalo zhruba 2 096 eur.

Od toho momentu do marca 2026 priemerná mzda v súkromnom sektore vzrástla o ďalších takmer 200 eur. Medzimesačný skok o 5,7 % medzi februárom a marcom 2026 bol podľa GUS spôsobený predovšetkým výplatou kvartálnych odmien – ale aj bez tohto jednorazového efektu ročný trend zostáva výrazne pozitívny.

Analytici banky PKO BP predpovedajú, že priemerná mzda v Poľsku porastie v celom roku 2026 tempom okolo 6 %, pričom Národná banka Poľska do konca roka nezmení výšku úrokových sadzieb. Referenčná sadzba zostáva na úrovni 3,75 %.

Zvažoval/a by si kvôli výrazne vyšším mzdám v Poľsku odchod za prácou k našim severným susedom?

Áno, už teraz sa aktívne pozerám po ponukách v Poľsku.

Áno, ak by sa rozdiel v platoch ešte o niečo zvýšil.

Možno, ale muselo by ísť o prácu v mojom konkrétnom odbore (IT, zdravotníctvo).

Nie, radšej zostanem na Slovensku aj za menej peňazí.

Nie, ak by som odchádzal/a, tak do Rakúska alebo Nemecka.

Kde sa nachádza Poľsko v európskom kontexte

Porovnanie so zvyškom Európy zasadí poľský mzdový vývoj do širšej perspektívy. Podľa aktuálnych dát EURES Slovensko, ktoré vychádza zo štatistík Eurostatu za rok 2024, sú najvyššie priemerné ročné zárobky v Luxembursku (82 969 eur), Dánsku (71 565 eur) a Írsku (61 051 eur).

Na opačnom konci tabuľky sa ocitlo Bulharsko (15 387 eur), Grécko (17 954 eur) a Maďarsko (18 461 eur). Slovensko s ročným priemerom 20 287 eur – čo mesačne zodpovedá úrovni zhruba 1 691 eur – patrí medzi štyri krajiny s najnižšími zárobkami v celej EÚ.

Pokiaľ ide o minimálne mzdy, tabuľka EURES Slovensko za január 2026 zaraďuje Poľsko na vyššiu priečku ako Slovensko. Minimálna mzda u nás sa pre rok 2026 vyšplhala na 915 eur – čo je najvyšší nárast v histórii krajiny.

zdroj: EURES Slovensko

Poľská minimálna mzda je od januára 2026 na úrovni 4 806 zlotých, čo predstavuje zhruba 1 135 eur. Rozdiel je teda aj pri spodnej hranici odmeňovania výrazný: poľský zamestnanec na minimálnej mzde zarába v prepočte o 200 eur mesačne viac ako jeho slovenský kolega.

Platové rozdiely podľa odvetví

Poľský trh práce nie je homogénny – mzdové rozdiely medzi sektormi sú výrazné. Podľa dostupných analýz pracovného trhu patria medzi najlepšie platené odvetvia IT, kde si odborníci vo väčších spoločnostiach zarábajú od 3 000 do 5 200 eur mesačne, ďalej právo s priemerom 2 800 až 3 300 eur, finančné služby s rozsahom 1 600 až 2 600 eur a zdravotníctvo, kde ročné príjmy špecialistov bežne prekračujú 70 000 eur.

Na druhom konci stupnice zostávajú pracovné pozície v pohostinstve, obchode alebo výrobe, kde mzdy len mierne prevyšujú zákonné minimum.

Z geografického hľadiska sú najvyššie mzdy koncentrované vo Varšave, Vroclave a Krakove – teda v mestách s najväčšou koncentráciou nadnárodných spoločností a technologického sektora.

Zamestnanosť klesá, mzdy rastú

Zaujímavý je paradox, ktorý odkrývajú najnovšie dáta GUS: zatiaľ čo mzdy rastú, zamestnanosť v súkromnom sektore súčasne klesá. V marci 2026 klesla priemerná zamestnanosť oproti predchádzajúcemu mesiacu o 0,1 % a medziročne o 0,9 %.

Tento jav je do značnej miery odrazom väčšieho automatizačného tlaku a reštrukturalizácie v niektorých odvetviach, ale aj demografických trendov. Poľsko, rovnako ako Slovensko, čelí starnutiu pracovnej sily a odchodu časti populácie produktívneho veku do zahraničia.

Čo to znamená pre Slovákov

Rastúca mzdová medzera medzi Slovenskom a Poľskom nie je len štatistická kuriozita, má aj praktické dôsledky. Podľa portálu Wise sa čoraz viac Slovákov zaujíma o pracovné príležitosti za severnou hranicou. Jazyk je v tomto prípade menšou bariérou ako pri práci v Nemecku či Rakúsku a pracovné právo je v rámci EÚ vzájomne uznávané.

Životné náklady v Poľsku sú pritom len mierne vyššie ako na Slovensku – najmä v prípade nájomného vo väčších mestách – ale celková kúpna sila poľského platu na Slovensku prevyšuje kúpnu silu slovenského platu.

Pre Slovensko je tento vývoj signálom. Zatiaľ čo krajiny strednej Európy, ktoré kedysi mali porovnateľné mzdové hladiny, Slovensko v tomto ohľade postupne predbehli, domáci trh práce čelí rastúcemu tlaku na zvyšovanie odmeňovania.

Dôvodom však nie je len samotná výška hrubej mzdy, ale aj fakt, že slovenský zamestnanec vidí vo svojej peňaženke z vyprodukovanej hodnoty čoraz menej.

Dane, ktoré nevidíš: Prečo štátu odovzdávaš polovicu výplaty?

Práve tu sa odkrýva hlavný rozdiel v životnej úrovni. Väčšina Slovákov žije v predstave, že ich daňové zaťaženie sa pohybuje niekde na úrovni 19 či 25 %. Realita superhrubej mzdy je však omnoho krutejšia. Ak zamestnávateľ vyčlení na tvoju prácu 2 200 eur, na účet ti po zdanení a odvodoch pristane často len polovica.

Expert na dane a odvody Jozef Mihál upozorňuje, že systém je nastavený tak, aby skutočné náklady na prácu pred zamestnancom maskoval.

„Zdravotné poistenie je vlastne čistá zdravotná daň. Tam nie je žiadna väzba na zásluhovosť alebo na to, ako často ste chorí. Skrátka máte nejaký príjem, tak platíte,“ vysvetľuje Mihál v podcaste Money Talk s tým, že celkové zaťaženie dobre zarábajúceho zamestnanca dnes atakuje hranicu 55 %.

Kým v Poľsku mzdy reálne pracujú pre ľudí, na Slovensku sa polovica tvojho úsilia stráca v systéme ešte skôr, ako si stihneš vybrať peniaze z bankomatu.

Súboj živnosti, s. r. o. a licencií

Kým zamestnanec bojuje s polovičným príjmom, dobre zorientovaný podnikateľ dokáže v rámci zákonných možností stlačiť svoje odvody na minimum. Podľa Mihála je kľúčom k úspechu správny „mix“ foriem podnikania, najmä ak sa ročné príjmy pohybujú v rozmedzí 30- až 100-tisíc eur.

Ideálna stratégia zahŕňa kombináciu živnosti s paušálnymi výdavkami, vlastnej s. r. o. a licenčných zmlúv na autorské honoráre.

„Dobre zoptimalizovaný príjem SZČO znamená, že z toho príjmu platíte dane a odvody na úrovni 15 %. Ten rozdiel oproti zamestnancovi je 1:3,“ hovorí expert. Pri takomto nastavení človeku zostávajú tisíce eur mesačne navyše, ktoré môže namiesto do štátnej kasy smerovať do vlastných investícií.

Dôchodková pasca a diera vo výške 3 miliárd eur

Spoliehať sa na štátny dôchodok v roku 2026 pripomína hru vabank. Dôchodkový systém sa zmieta v obrovskom deficite, ktorý sa štát snaží zaplátať na úkor budúcich generácií. Mihál upozorňuje, že kým do Sociálnej poisťovne pritečie od ekonomicky aktívnych ľudí približne 10 miliárd eur, na dôchodkoch sa vyplatí až 13 miliárd.

„Tri dôchodky z trinástich sú na dlh, nie sú kryté peniazmi. Veď to je nezmysel,“ konštatuje bývalý minister práce a sociálnych vecí.

Pre mladšie ročníky je situácia ešte horšia. Kvôli zmenám v legislatíve sa im už nepočítajú roky štúdia a dôchodkový vek sa neustále posúva.

Rozdiel v dôchodku dvoch porovnateľných osôb, z ktorých jedna odchádza do penzie dnes a druhá o 25 rokov, môže byť podľa jeho prepočtov až 25 % v neprospech mladšieho človeka.

Transakčná daň: Ticho dusí ekonomiku

Ďalšiu neistotu prináša do biznisu transakčná daň. Hoci sa sadzba 0,4 % môže zdať nízka, jej kumulatívny efekt v dodávateľskom reťazci je ničivý. Pri každom prevode peňazí medzi subdodávateľmi si štát odkrojí svoj podiel, čo v konečnom dôsledku zaplatí zákazník v cene tovaru či bytu.

Mihál však vidí aj druhý, psychologický rozmer: „Je tu taká podnikateľská deka na hlavách firiem. Všetci, ktorí nemusia niečo kúpiť, tak nekupujú. Podnikateľ škrtá výdavky, aby ušetril na transakčnej dani.“

Štát síce môže získať milióny na novej dani, no hrozí, že o ďalšie stovky miliónov príde pre ochromenú ekonomickú aktivitu a presun firiem do zahraničia.