Politológ Řádek reaguje na zmenu rokovacieho poriadku: Správanie zákonodarcov sa podobá na tlupu nezbedníkov

Slovenská zákonodarná pôda prechádza transformáciou, ktorá má ambíciu zásadne zmeniť kultúru politického súboja. Po sérii incidentov z konca minulého roka, ktoré vyvrcholili fyzickými potýčkami a verbálnou agresiou, prichádza vládna koalícia s rozsiahlou novelou rokovacieho poriadku.

Tento dokument nie je len technickým návodom na vedenie schôdzí, ale stáva sa nástrojom na nastolenie disciplíny v inštitúcii, ktorej vážnosť v očiach verejnosti dlhodobo klesá. Politológ Miroslav Řádek vníma tieto zmeny ako nevyhnutnú reakciu na stav, keď sa parlamentná diskusia často menila na nekontrolovaný chaos.

Podľa jeho slov sa správanie mnohých zákonodarcov začalo podobať skôr na „tlupu nezbedníkov na školskom výlete“, než na volených zástupcov ľudu. Kým vládna väčšina hovorí o efektivite a profesionalite, opozícia bije na poplach pred umlčovaním kritických hlasov a obmedzovaním demokratickej diskusie.

Cieľom predkladaných zmien je eliminovať obštrukcie, ktoré v minulosti paralyzovali legislatívny proces na celé týždne. Nové pravidlá prinášajú prísne časové limity na vystúpenia, reguláciu vizuálnych pomôcok a dokonca aj jasne definovaný kódex obliekania.

Zároveň sa posilňujú kompetencie predsedajúcich, ktorí získavajú právo trestať nedisciplinovanosť vysokými finančnými sankciami. V nasledujúcich riadkoch podrobne rozoberieme, čo tieto zmeny znamenajú pre fungovanie štátu a či sa skutočne podarí vrátiť do pléna vecnú argumentáciu namiesto lacného marketingu.

Silné kompetencie predsedajúceho: Nástroj poriadku či zbraň?

Kľúčovým pilierom novely je posilnenie právomocí osoby, ktorá vedie schôdzu. Predsedajúci má po novom možnosť vykázať poslanca zo sály, ak jeho správanie prekročí únosnú mieru. Politológ Miroslav Řádek upozorňuje, že ide o dvojsečnú zbraň. „Vzhľadom na to, že môže vykázať predsedajúci ktoréhokoľvek poslanca z rokovania, tak je to pomerne silný nástroj,“ konštatuje.

Otázka možného zneužívania týchto právomocí proti opozičným poslancom je podľa neho legitímna, no odpoveď prinesie až reálna prax v parlamentnej sále.

Řádek zdôrazňuje, že zodpovednosť za kultúru rokovania teraz vo veľkej miere stojí na pleciach vedenia parlamentu. „Verím tomu, že aj súčasná vládna koalícia bude využívať tie silné kompetencie, ktoré teraz dostal predsedajúci, rozvážne,“ uviedol pre Startitup. Apeluje pritom na politickú predvídavosť, pretože mocenské pomery sa môžu po budúcich voľbách kedykoľvek vymeniť.

Podľa neho by mali politici pamätať na to, že „dnes je to nejaká vládna koalícia, ktorá má nejaké kompetencie, ale už v nasledujúcom volebnom období to môže byť úplne iná politická garnitúra“. Cieľom by teda malo byť nastavenie pravidiel, ktoré budú spravodlivé bez ohľadu na to, kto aktuálne sedí v kresle predsedu.

Časové limity a boj proti prázdnemu PR

Jedným z najviac kritizovaných bodov je zavedenie maximálneho času na rozpravu k jednému bodu programu, ktorý je stanovený na 37,5 hodiny. Opozícia to interpretuje ako „náhubkový zákon“.

Miroslav Řádek však tento pohľad koriguje a vysvetľuje, že právo na vyjadrenie názoru zostáva zachované, mení sa len jeho forma. „Skrátením rozpravy sa nezobrala možnosť opozície sa vyjadriť k návrhu, ale smeruje to skôr k väčšej efektivite,“ vysvetľuje politológ. Pripomína, že zákonodarný proces má viacero fáz a hĺbková diskusia prebieha najmä na parlamentných výboroch.

Dôvody na takéto radikálne obmedzenie vidí Řádek v doterajšom zneužívaní rečníckeho pultu na účely vlastného zviditeľňovania. „Častokrát opozícia nevystupovala vecne, ale využívala tú možnosť rozpravy skôr na vlastné PR a verbálne útoky. Častokrát sa to netýkalo priamo toho návrhu samotného, ale skĺzalo to do vzájomných invektív,“ tvrdí.

Skrátenie času má poslancov donútiť k vecnosti. Podľa neho je parlament často poloprázdny práve vtedy, keď tam nie sú prítomné kamery, čo svedčí o tom, že mnohé dlhé prejavy nie sú určené kolegom v sále, ale divákom pri obrazovkách. Ak by sa tieto limity ukázali ako kontraproduktívne, Řádek pripomína, že si to môže si ktorákoľvek ďalšia vládna koalícia v parlamente upraviť.

Koniec mikín a blokád rečníckeho pultu

Okrem časových reštrikcií sa novela zameriava aj na fyzickú kultúru v rokovacej sále. Novinkou je vytvorenie určitej „zóny“ okolo rečníckeho pultu, do ktorej nebudú mať ostatní poslanci prístup, aby sa zamedzilo jeho blokovaniu. V minulosti boli diváci svedkami rôznych performancií, či už išlo o vysypávanie injekčných striekačiek alebo rozprestieranie hanlivých transparentov.

Politológ tento krok obhajuje potrebou profesionalizácie inštitúcie. „Vzhľadom na to, ako prebiehali aj predchádzajúce rokovania, ako to vygradovalo na konci minulého roka, tak to, čo robí súčasná vládna väčšina, je legitímne,“ konštatuje.

Vizuálny smog v parlamente by malo vyriešiť aj prísnejšie pravidlo o obliekaní a zákaz používania nepovolených pomôcok. Politológ prirovnáva prácu poslanca k iným profesiám, kde je určitý štandard prirodzený. „Funkcia poslanca je aj reprezentatívna funkcia, pretože reprezentuje svojich voličov. V minulosti sme naozaj videli poslancov aj v pléne Národnej rady takmer v teplákoch, či v nevhodnej obuvi,“ pripomína Řádek.

Podľa neho takéto opatrenie nijako nezasahuje do slobody slova, len vracia diskusii potrebnú dôstojnosť. Verí tiež, že vyčistenie priestoru okolo rečníka pomôže aj samotným rečníkom: „Ja verím aj tomu, že aj opozičným poslancom sa bude vystupovať konformne, keď si budú istí, že ich názoroví oponenti nebudú, s prepáčením, obsmŕdať okolo rečníckeho pultu.“

Alkohol v parlamente a nevyužité technológie

Téma, ktorá rezonovala najmä v súvislosti s podozreniami z požitia alkoholu u niektorých ústavných činiteľov, zostala v novele vyriešená len čiastočne. Povinné fúkanie pri vstupe sa nezavádza, kontrolu môže nariadiť opäť len predsedajúci. Miroslav Řádek v tomto bode vidí premárnenú príležitosť na ešte prísnejší prístup, ktorý by bol podľa neho spravodlivý voči všetkým zamestnancom.

„Keby si boli vedomí, že ktorýkoľvek ich oponent by mohol požiadať, aby išli fúkať, tak by chodili triezvi do práce, čo je normálna vec,“ hovorí politológ. Podľa neho by bol takýto krok akceptovateľný aj pre opozíciu, ak by bol nastavený férovo.

EXKLUZÍVNE: Prieskum odhalil prekvapivý paradox. „Smer si nepomohol, Republike zdvihol kredit,“ tvrdí expert

Zároveň však Řádek navrhuje modernizáciu diskusie prostredníctvom technológií, ktoré už v sále sú, no nevyužívajú sa. Navrhuje, aby sa nainštalované plazmové obrazovky sprístupnili pre prezentácie. „Možno mohlo vedenie Národnej rady zvážiť to, aby umožnili na tých plazmách, ktoré sú za tým rečníckym pultom, PowerPointovú prezentáciu,“ uvažuje.

Keďže sú klasické papierové pomôcky zakázané, digitálna forma by mohla pomôcť najmä mladším poslancom vysvetľovať zložité témy vizuálne a efektívne. Podľa neho je bežné používať prezentácie na firemných poradách a v parlamente by to mohlo zvýšiť úroveň odborného výkladu.

Finančné tresty ako posledná inštancia

Jedným z najtvrdších opatrení v novom systéme sú finančné sankcie. Poslanec, ktorý opakovane poruší pravidlá alebo naruší priebeh schôdze natoľko, že bude vykázaný, môže prísť o mesačný plat vrátane paušálnych náhrad. V slovenskom kontexte ide o sumu v tisícoch eur, čo už predstavuje reálnu motiváciu na zmenu správania.

Miroslav Řádek uzatvára, že hoci slovo parlament pochádza z latinského „parlére“ (rozprávať) a poslanci majú mať širokú slobodu prejavu, tá nemôže slúžiť na deštrukciu štátu. „To, čo si z toho urobili niektorí politici a politické strany, je jednoducho deštrukčné voči legislatívnemu procesu,“ dodáva.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Startitup (@startitup_media)

Zmeny v rokovacom poriadku tak predstavujú pokus o reštart parlamentnej kultúry. Či sa však skutočne podarí vytvoriť prostredie, kde prevládne argument nad urážkou, závisí nielen od sily sankcií, ale aj od vôle politikov rešpektovať nepísané pravidlá slušnosti.

Ako pripomína politológ, rokovací poriadok je živý dokument a jeho úspešnosť preveria už prvé schôdze v novom režime. Cieľom by malo byť, aby sa na vlaňajšie excesy spomínalo len ako na niečo výnimočné, čo sa už nikdy nezopakovalo.

Čítaj viac z kategórie: Politika