Polyamoria nie je nevera. Slováci prehodnocujú lásku a vernosť – psychologička vysvetľuje, čo ich k tomu vedie (ROZHOVOR)

Polyamorný vzťah je intímny a romantický vzťah medzi viac ako dvoma osobami. Možno si o tom už počul a môže sa zdať, že naberá na popularite. 

Ako hovorí psychologička Barbora Brzáková Krelová z Ksebe, nejde len o súčasný trend. Odborníčka vysvetlila, aký je rozdiel medzi otvoreným vzťahom, polyamoriou a neverou.

Mladá generácia je čoraz otvorenejšia 

Podľa psychologičky je mladá generácia čoraz otvorenejšia voči polyamorii. Nevníma to ako úlet, ale ako alternatívu. Problém s týmto životným štýlom má väčšinou staršia generácia, najmä kvôli kultúrnym a náboženským hodnotám. Polyamoria sa však nerovná promiskuite.

• Aký je rozdiel medzi polyamoriou, otvoreným vzťahom a neverou?
• Ako sa mení intimita, keď je rozdelená medzi viacerých partnerov?
• Ako reaguje väčšina párov, keď jeden z partnerov chce otvorený vzťah a druhý nie?
• Dá sa prechod z monogamie na polyamoriu zvládnuť bez psychického vyčerpania?
• Ako pracovať s predsudkami verejnosti?

Ako by ste laicky vysvetlili rozdiel medzi polyamoriou, otvoreným vzťahom a neverou?

Polyamoria je životný štýl, pri ktorom človek nadväzuje viacero romantických a často aj intímnych vzťahov naraz, no s vedomím a súhlasom všetkých zúčastnených.

Otvorený vzťah znamená, že pár je spolu, tvoria pár, ale umožňuje s*xuálny vzťah alebo vzťahy mimo primárneho partnerstva.

Nevera je naopak porušenie dohody – deje sa potajme a bez súhlasu druhej strany.

Prečo podľa vás dnes mladí ľudia čoraz častejšie zvažujú či žijú v nemonogamných vzťahoch?

Mladí dnes vyrastajú vo svete, kde je väčšia otvorenosť, voľba identity a dôraz na individuálne šťastie. Monogamia sa prestáva vnímať ako jediná a správna cesta. Pre mnohých je „nemonogamia“ spôsob, ako si úprimnejšie nastaviť vzťahy, skúmať vlastné potreby a vyhnúť sa pokrytectvu.

zdroj: Canva/Damir Khabirov

Je polyamoria len dočasný trend alebo hlbší kultúrny posun?

Z krátkodobého pohľadu to môže pôsobiť ako trend, no v skutočnosti ide o súčasť širšieho spoločenského posunu smerom k autentickejším a otvorenejším formám vzťahov. Neznamená to, že polyamoria nahradí monogamiu, ale že pribúda priestor na výber.

Aké osobnostné črty alebo potreby bývajú typické pre ľudí, ktorí sa rozhodnú pre polyamorický životný štýl?

Často ide o ľudí s vysokou mierou introspekcie, otvorenosti a schopnosti komunikovať. Mnohí majú silnú potrebu autenticity, emočnej slobody a zároveň si vážia hlboké prepojenia s viacerými ľuďmi. Taktiež sa neboja skúmať vlastné hranice a emócie.

Sú ľudia biologicky alebo psychologicky predurčení skôr k monogamii alebo k viacerým partnerom?

Ľudia nie sú striktne nastavení len na jeden model. Z evolučného hľadiska existujú znaky pre oba smery – túžba po stabilite a istote, ale aj prirodzená zvedavosť a potreba variability. Psychologicky je to viac o tom, ako si každý nastaví svoje hodnoty, hranice a potreby.

Ako zvládajú ľudia žiarlivosť v polyamorných vzťahoch – je to naučená zručnosť?

Áno, žiarlivosť sa dá „učiť zvládať“. Polyamorní ľudia o nej veľa komunikujú – snažia sa pochopiť, čo za ňou stojí (strach, neistota, zranenie) a namiesto obviňovania hľadajú bezpečie v úprimnosti. Neznamená to, že nežiarlia – ale že vedia s touto emóciou pracovať.

Aké výzvy prináša otvorený vzťah z psychologického hľadiska?

Najväčšou výzvou je udržať dôveru a emočné bezpečie. Otvorené vzťahy vyžadujú vysokú úroveň komunikácie, sebareflexie a ochoty riešiť konflikty. Bez jasných dohôd a rešpektu môžu veľmi rýchlo skĺznuť do chaosu alebo bolesti.

Je polyamoria z dlhodobého hľadiska stabilná, alebo má tendenciu sa rozpadnúť?

Polyamoria môže byť stabilná, ak sú všetky vzťahy postavené na dôvere, úprimnosti a rovnováhe. Ak je však motiváciou útek pred problémami v primárnom vzťahu, alebo ak jeden partner nie je úprimne za takýto vzťah, často to vedie k frustrácii a rozpadu vzťahu.

Ako sa mení intimita, keď je rozdelená medzi viacerých partnerov?

Intimita sa nemusí deliť ako koláč – môže sa násobiť. Každý vzťah môže byť jedinečný a poskytovať iný typ emočného spojenia. Zároveň to vyžaduje väčšiu kapacitu na zvládanie emócií, času a jasné hranice.

Ako vyzerá „zdravý“ otvorený vzťah a čo musí mať, aby fungoval?

Zdravý otvorený vzťah má jasné dohody, pravidelnú komunikáciu a rešpekt k hraniciam. Obaja partneri by mali mať rovnaké práva, nielen „povolenie“ pre jedného. Funguje vtedy, keď obohacuje, nie nahrádza niečo chýbajúce.

Môžu byť polyamorné vzťahy rovnako hlboké a emocionálne silné ako monogamné?

Určite áno. Hĺbka vzťahu nezávisí od počtu partnerov, ale od kvality spojenia. Polyamorné vzťahy môžu byť veľmi intenzívne, ak sú založené na dôvere a zrelosti. Niektorí ľudia dokonca tvrdia, že cez polyamoriu prežívajú vzťahy ešte autentickejšie.

Ako reaguje slovenská spoločnosť – mladá aj staršia – na otvorené vzťahy?

Mladá generácia je čoraz otvorenejšia – vníma to ako alternatívu, nie úlet. Staršia generácia je často skeptická, najmä kvôli kultúrnym a náboženským hodnotám. Často sa stretávam v praxi s nepochopením alebo mylnými predstavami, že polyamoria rovná sa promiskuita.

zdroj: Freepik

Môže byť tlak na monogamiu jedným z dôvodov frustrácie v tradičných vzťahoch?

Áno, keď niečo považujeme za „povinné“, môže to viesť k tlaku, potláčaniu túžob a následnej frustrácii. Nie každý je nastavený rovnako, a keď si ľudia nedajú priestor otvorene hovoriť o potrebách, vznikajú problémy, ktoré sa zamieňajú za neúspech vzťahu.

Je podľa vás možné, že polyamoria sa stane „novým normálom“ vo vzťahoch?

Skôr sa bude rozširovať spektrum možností – nebude už len „monogamia alebo nič“. Polyamoria sa určite nestane normou pre väčšinu, ale bude legitímnou súčasťou toho, čo považujeme za „normálne“ vo vzťahoch.

Stretávate sa vo svojej praxi s ľuďmi, ktorí žijú v polyamorných vzťahoch? Aké témy riešia najčastejšie?

Áno, čoraz častejšie. Riešia najmä komunikáciu, žiarlivosť, time management, ale aj to, ako zvládať reakcie okolia. Často prichádzajú aj vtedy, keď sa jeden z partnerov chce „otvoriť“ a druhý váha alebo nesúhlasí.

Ako reaguje väčšina párov, keď jeden z partnerov chce otvorený vzťah a druhý nie?

Najčastejšie nastáva napätie. Ten, kto nechce, sa cíti ohrozený alebo nahraditeľný. Ten, kto chce, sa cíti nepochopený. Dôležité je vytvoriť priestor na bezpečný rozhovor bez nátlaku – niekedy je výsledkom kompromis, inokedy rozchod.

Dá sa prechod z monogamie na polyamoriu zvládnuť bez psychického vyčerpania?

Dá, ale len ak prebieha pomaly, s dôrazom na otvorenú komunikáciu a jasné hranice. Ak sa jeden z partnerov cíti „dotlačený,“ vyčerpaniu sa nevyhne. Je to vývojový proces, nie jednorazové rozhodnutie.

Aké sú najčastejšie mýty o polyamorných ľuďoch, ktoré nie sú pravdivé?

Najčastejšie mýty sú, že sú promiskuitní, neschopní záväzku alebo citovo plytkí. V skutočnosti mnohí z nich žijú veľmi zodpovedné, emočne bohaté a eticky nastavené vzťahy.

Čo by ste poradili mladým ľuďom, ktorí uvažujú o polyamornom vzťahu, ale váhajú, či je to „pre nich“?

Dajte si čas. Skúmajte svoje motivácie – ide o únik, zvedavosť alebo hodnotový postoj? Hovorte s ľuďmi, ktorí v takých vzťahoch žijú. A hlavne: polyamoria nie je „lepší“ vzťah – je len iný. Dôležité je, aby ste boli pravdiví sami k sebe.

Čo môže psychológ urobiť, aby pomohol páru pri prechode z monogamného na polyamorický vzťah tak, aby minimalizoval konflikty a žiarlivosť?

Psychológ vie pomôcť tým, že vytvorí neutrálny priestor na pomenovanie obáv, túžob a potrieb oboch partnerov. Pomáha budovať dôveru, nastavovať pravidlá a skúmať emócie bez hodnotenia. Dôležité je začať pomaly, so súhlasom oboch a s vedomím, že ide o citlivý proces, nie experiment.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti