Poškodila ťa umelá inteligencia? Nový zákon prináša nárok na odškodnenie

Technológie sa za posledné roky výrazne zmenili a s nimi aj definícia toho, čo dnes vlastne považujeme za „výrobok“. Už nejde len o fyzické zariadenia, ale aj o softvér, aplikácie či digitálne služby, ktoré sú ich neoddeliteľnou súčasťou. Práve táto premena prináša nové typy rizík – od technických chýb až po zlyhania digitálnych funkcií, ktoré môžu mať reálny vplyv na používateľov.

Na túto realitu reaguje aj nový zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú chybným výrobkom, ktorý schválila slovenská vláda. Prináša zásadnú zmenu: chráni spotrebiteľa nielen pri fyzických produktoch, ale aj pri digitálnych riešeniach. Zároveň zjednodušuje uplatňovanie nárokov a rozširuje okruh zodpovedných subjektov. Pre bežného človeka to znamená jediné – ak produkt zlyhá, bude sa jednoduchšie domáhať náhrady škody.

Škoda spôsobená chybným výrobkom

Vláda SR tento týždeň schválila nový zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú chybným výrobkom. Zákon, ktorý pripravilo Ministerstvo hospodárstva SR, nahrádza doterajšiu právnu úpravu z roku 1999 a transponuje smernicu Európskej únie o zodpovednosti za chybné výrobky z októbra 2024.

Reaguje tak na technologické a ekonomické zmeny posledných desaťročí a modernizuje ochranu spotrebiteľa. Vychádza pritom z toho, že výrobok dnes nemusí byť len fyzickým predmetom, ale aj súčasťou širšieho digitálneho ekosystému.

„Novým zákonom reagujeme najmä na dynamický technologický vývoj, vrátane nástupu digitálnych produktov, umelej inteligencie a rastúcej komplexnosti dodávateľských reťazcov. Po prvýkrát vôbec tento zákon systematicky zahŕňa aj pojmy ako softvér, digitálne služby či digitálne výrobné súbory, a osobitnú pozornosť venuje novým technológiám a vzťahom medzi jednotlivými subjektmi na trhu,“ uviedla po rokovaní vlády podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková.

zdroj: Reprofoto: Facebook/Denisa Saková

Výrobok je chybný, kým firma nepreukáže opak

Zákon prináša výraznú zmenu najmä pre ľudí, ktorí sa ocitnú v pozícii poškodeného. Doteraz často platilo, že dokázať chybu výrobku bolo zložité a časovo náročné. Nová úprava tento proces zjednodušuje – časť dôkazného bremena sa presúva zo spotrebiteľa na výrobcu alebo dodávateľa.

Zároveň zavádza tzv. vyvrátiteľné domnienky, čo v praxi znamená, že v určitých situáciách sa bude predpokladať, že výrobok bol chybný, pokiaľ firma nepreukáže opak. Pomôcť má aj lepší prístup k dôkazom, napríklad k technickým informáciám, ktoré boli doteraz pre spotrebiteľa často nedostupné.

Škoda nemusí byť veľká

Dôležitou novinkou je aj to, že sa ruší minimálny finančný limit škody. Po novom si tak môžeš uplatniť nárok aj pri menších škodách, ktoré by sa doteraz vôbec neriešili. Náhrada sa zároveň rozširuje – nejde už len o poškodený majetok, ale aj o lekársky uznané psychické ťažkosti alebo škody na dátach, čo je v digitálnej dobe čoraz aktuálnejšie.

Zákon zároveň reaguje na realitu moderných produktov. Do definície výrobku po novom patrí aj softvér či digitálne prvky a počíta sa aj s tým, že produkt funguje v širšom ekosystéme služieb. Preto sa rozširuje aj okruh zodpovedných subjektov – okrem výrobcu môžu niesť zodpovednosť aj ďalší hráči v reťazci, napríklad distribútori, logistické firmy či online platformy.

Presnejšie sa určujú aj kritériá, podľa ktorých sa posudzuje, či je výrobok chybný. Zohľadňuje sa napríklad úroveň kybernetickej bezpečnosti, dostupnosť aktualizácií alebo to, ako zariadenie komunikuje s inými technológiami. V niektorých prípadoch, najmä ak sa zdravotné následky prejavia neskôr, sa predlžujú aj lehoty na uplatnenie nároku – až na 25 rokov.

Nová legislatíva zároveň prináša viac istoty aj pre firmy. Jasnejšie definuje, kto a za čo nesie zodpovednosť, čo by malo znížiť nejasnosti v praxi a zlepšiť predvídateľnosť podnikateľského prostredia.

Zákon vychádza z európskej smernice a zosúlaďuje slovenské pravidlá s právom EÚ. Ak prejde legislatívnym procesom, účinnosť sa plánuje od 9. decembra 2026.

Čítaj viac z kategórie: Technológie a internet